Kupujete izbové rastliny? Pozor na obrovské mnohonôžky, ktoré si môžete priniesť v kvetináči

Nie je tajomstvom, že veľká časť izbových rastlín má svoj pôvod v tropických oblastiach. Či už vo svojej domovine, alebo v európskych skladoch a skleníkoch sa stretávajú s rôznymi organizmami. Tie sa následne aj napriek rôznorodým kontrolám môžu dostať priamo k pestovateľom.

Kým na rôzne roztoče, strapky, či iných škodcov sme si už zvykli, niektorých z nás môže doma čakať skutočne veľké prekvapenie. Posledné roky sa čoraz častejšie objavujú až 6 centimetrov dlhé mnohonôžky s výstražným žltým sfarbením.

Čo sú zač a či nám vedia nejak uškodiť sme sa spýtali zoológa Mgr. Adriána Purkarta, PhD., MBA z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. „Tieto mnohonôžky nesú zatiaľ iba odborný názov Chondrodesmus cf. riparius a podľa doterajších zistení pochádzajú z oblasti Kolumbie. Do Európy sa dostávajú spoločne s niektorými rastlinami“, vysvetľuje Purkart.

S akými druhmi rastlín sa najčastejšie spájajú a vedia ľuďom či rastlinám ublížiť? „Z toho, čo je známe, zákazníci naprieč Európou si ich domov prinesú spoločne s palmami druhu Dypsis lutescens. Je preto pravdepodobné, že žijú a rozmnožujú sa v oblasti, kde sa tieto rastliny buď pestujú, alebo skladujú,“ dopĺňa.

Sú mnohonôžky nebezpečné?

Mnohonôžky sú veľmi rozšírená skupina organizmov, ktorých na Slovensku nachádzame približne 70 rôznych druhov. Na celom svete ich je známych viac ako 12 000 a môžu dosahovať niekoľko milimetrov až neuveriteľných 30 centimetrov. Drvivá väčšina z nich sa živí odumretým organickým materiálom. V našej prírode je to najmä odumreté lístie, drevo, lišajníky, sinice a machy. Výnimočne si niektoré druhy zgustnú aj na zelenine.

Purkart poznamenáva, že pre človeka nie sú nebezpečné: „Ak je mnohonôžka v ohrození, zvykne sa stočiť do klbka, aby ochránila svoju najzraniteľnejšiu brušnú časť tela. Niektoré druhy dokážu vylúčiť aj smradľavé obranné tekutiny.“ 

Nie je známe, či a ako dokáže tento druh poznačiť rastliny, no predpokladá sa, že sa živí odumierajúcimi koreňmi v spodnej časti črepníkov, kde sa aj ukrýva. Zoológ dosiaľ nenašiel žiadnu zmienku o tom, že by sa dokázali v domácnostiach rozmnožiť. Pravdepodobne tak po presune do týchto podmienok postupne vyhynú.

Text: Mgr. Adrián Purkart, PhD., MBA, redakcia
Foto: Mgr. Adrián Purkart, PhD., MBA

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Užitočné a obratné stonôžky: Prečo by sme tieto tvory mali ako záhradkári poznať? 5 krátkych tipov, ako hnojiť rastliny pestované v kvetináčoch Ako vytvoriť pôsobivú živú záhradku v interiéri? Vysaďte si izbovky do jedného kvetináča Huby v kvetináči: Čo vieme o nezvaných hosťoch medzi izbovými rastlinami? Obťažujú vás pohľady susedov? Vytvorte si optickú bariéru Orchidea: Kráľovná skleníkov a parapetov