Svätojánske mušky: Čo sa skrýva za kúzlom ich svetelnej šou?

K mágii leta a prírody patrí nespočet krás, ale len máločo má také kúzlo ako svietiace chrobáčiky. Bežne sa im hovorí svätojánske mušky, no odborne sa nazývajú svietivky.

Svätojánske mušky v letný večer — Svetlušky môžeme spozorovať na okrajoch lesov, na lúkach, v hájoch, ale aj v záhradách či parkoch. Foto: Shutterstock

Na Slovensku žijú tri druhy svetlušiek alebo odborne svietiviek: svietivka svätojánska (Lampyris noctiluca), svietivka menšia (Lamprohiza splendidula) a svietivka Phosphaenus hemipterus.

Tento hmyz fascinuje deti aj dospelých a môžeme ho stretnúť na okrajoch lesov, na lúkach, v hájoch, ale aj v záhradách či parkoch. Napriek tomu, že sa vyskytuje aj na našom území, nie je príliš rozšírený a uprednostňuje čisté a nenarušené časti prírody. O to výnimočnejšie je stretnutie s ním.

Kedy ich môžeme pozorovať?

Svetlušky sú aktívne počas letných večerov, kedy svetielkujú najmä dospelé jedince, pomenej aj larvy. Najvýraznejšie sú samičky, ktoré sú nelietavé. Vyberajú si vyvýšené pozície na rastlinách, ako sú steblá tráv a lúčnych rastlín, a oblúkovito ohýbajú svietiace zadočky, aby už z diaľky prilákali samcov.

Samčekovia, vybavení krídlami, prelietavajú krajinou a spúšťajú sa k párenia chtivým samičkám. Toto pôsobivé divadlo predvádzajú od júna do septembra.

Svietivka svätojánska — Svetlo používajú na vzájomnú komunikáciu. Foto: Shutterstock

Životný cyklus svietivky

Dospelé jedince žijú len niekoľko dní a zameriavajú sa najmä na splodenie potomstva. Životný cyklus svetlušiek zahŕňa niekoľko štádií: larvy sa päťkrát zvliekajú, potom sa zakuklia a následne sa vyliahnu ako dospelé. Larvy žijú v zemi, sú dravé a živia sa najmä mäkkýšmi. Energiu, ktorú nazbierali počas vývoja, spotrebujú dospelé jedince.

Dospelí samčekovia majú 10 až 12 mm, sú hnedí, majú ploché telo a krovky, hlavička je ukrytá pod štítovitým pancierom. Samičky sú väčšie, majú od 15 do 21 mm, ale podobajú sa na larvy, pretože nemajú krovky. Počas dňa sa skrývajú v zemi. Majú však výrazne väčšie plôšky s jasnejším svetlom.

Kým samčekovia majú svoje „reflektory“ len na jednom – siedmom – krúžku článkov na brušku, samičky na šiestom, siedmom a ôsmom. Obvykle sa tieto romantické svetielka zažínajú okolo 22. hodiny a magická šou trvá do 01. hodiny.

Ilustrácia samice a samca svietivky — Rozdiel medzi samičkou (vľavo) a samcom svietivky (vpravo) Foto: Shutterstock

Ako vytvárajú svetlo?

Vo svete žije okolo 2000 druhov svetlušiek. Navyše nie sú jediným chrobákom, ktorý dokáže pomocou bioluminiscencie vydávať svetlo. Pre vedcov je veľmi prekvapivé, že tento hmyz dokáže premieňať energiu na svetlo takmer bez strát, až 98 %. Na porovnanie, žiarovka spotrebuje len 3 až 4 % na svetlo, ostatné je odpadové teplo.

Ako svietivky vytvárajú magické svetlo? V častiach tela, ktoré svetielkujú, sa nachádzajú bunky obsahujúce bielkovinu luciferín. Luciferín je ako palivo, ktoré pri reakcii s kyslíkom vytvára svetlo. Kyslík je potrebný pre túto reakciu, ale nachádza sa aj v mitochondriách, drobných elektrárňach v bunkách, ktoré ho spotrebúvajú na výrobu energie.

Ak nervové centrum vyšle signál, uvoľní sa oxid dusnatý, ktorý má schopnosť blokovať spotrebu kyslíka mitochondriami. Uvoľnený kyslík sa tak stáva dostupným pre luciferín a svietenie sa aktivuje. Týmto spôsobom svietivky dokážu svetielkovanie zapínať a vypínať.

Naše svetlušky majú žltozelené svetielka, ale vo svete sú aj druhy s červeným svetlom. Jeden druh japonskej svetlušky dokonca svieti na modro.