Zhadzovanie hniezda lastovičky je protizákonné! Ako im pomôcť?

Veľké množstvo hmyzu na jar vychádza zo svojich úkrytov. A tam, kde je dostatok ponuky potravy, zákonite prichádzajú aj hladní predátori – lastovičky a belorítky.

Hniezdo lastovičky s mláďatami — Zhadzovanie vybudovaných vtáčích hniezd je protizákonné, nakoľko všetky pôvodné druhy vtákov sú v našej prírode chránené. Foto: Shutterstock

Lastovičky (Hirundo rustica) a belorítky (Delichon urbicum)

Oba druhy vtákov, lastovička obyčajná a belorítka obyčajná, majú spoločných množstvo vlastností. Sú to sťahovavé druhy a koncom leta húfne odlietajú z nášho územia do ďalekej južnej Afriky, kde prečkávajú zimu. Následne letia na sever a svojou migráciou kopírujú príchod jari naprieč južnou Európou, až kým nedorazia na Slovensko. V závislosti od podmienok v konkrétnom roku sa tak deje v marci až júni.

Sú to takmer výlučne hmyzožravé vtáky a tak si príchod v chladnom období nemôžu dovoliť, pretože by skončili o hlade. Aj po niekoľko tisíc kilometrov dlhom lete sú schopné sa vrátiť k miestu, kde sa vyliahli, alebo kde naposledy hniezdili. Podarí sa to len časti z tých, ktoré sa na migráciu vydali na konci minuloročného leta. Okrem prirodzených predátorov v Afrike sú, žiaľ, terčom strelcov v krajinách pozdĺž migračnej trasy a v mnohých krajinách južnej Európy sa ešte stále považujú za pochúťku.

Vracajú sa „domov“

Ihneď po prílete sa pokúšajú nájsť si miesto, kde by mohli vybudovať svoje charakteristické hniezda. Pokiaľ ich pôvodné hniezdo z predchádzajúcej sezóny zostalo neporušené, vracajú sa doň. Pôvodne tieto vtáky hniezdili na skalných bralách, no postupne si zvykli na prítomnosť človeka a začali hniezdiť v našej blízkosti. Okrem ľudských obydlí vhodných na stavbu hniezd ich zlákala najmä prítomnosť veľkého množstva hmyzu spojená s chovom hospodárskych zvierat.

Oba druhy si hniezda budujú z hlinených guľôčok zmiešaných so slinami. Konštrukčne sa však líšia. Kým lastovička vytvára otvorené hniezdo v tvare polgule, belorítka buduje uzatvorené hniezdo s malým otvorom, do ktorého vlieta. Hneď, ako je hniezdo pripravené, samice doň kladú štyri až šesť vajíčok. Po dvoch týždňoch inkubácie sa liahnu mláďatá.

Hniezdo lastovičky obyčajnej — Rodičia živia svoje mláďatá hmyzom v priemere až 440-krát za deň. V regulácii hmyzu majú tak nenahraditeľnú úlohu. Foto: Shutterstock

Ulovia viac ako samy vážia

Rodičia živia svoje mláďatá hmyzom, ktorý chytajú za letu. Podobne za letu pijú aj vodu. V závislosti od počtu mláďat v hniezde ich kŕmia v priemere až 440-krát denne. V tomto tempe dokážu uloviť za deň viac hmyzu, ako sami vážia. V regulácii lietajúceho hmyzu tak majú nenahraditeľnú úlohu.

Vtáky aj ich hniezda chránime, sú chránené

V posledných rokoch mnohí z nás isto pozorujú významný pokles lastovičiek aj belorítok v našej prírode. Vplýva na to množstvo faktorov.

Jeden z najvýznamnejších je, že sme postupne významne upustili od chovu vlastných hospodárskych zvierat. To spôsobuje pokles stavov lietajúceho hmyzu v okolí našich príbytkov. Zároveň populácie hmyzu ako takého klesajú naprieč Európou vplyvom chemizácie prostredia, globálneho otepľovania a degradácie biotopov. Dôsledkom toho nie sú tieto vtáky často schopné nájsť dostatok potravy pre všetky mláďatá, prípadne nedokážu nabrať dostatok energie pred odletom do Afriky.

Aby toho nebolo málo, ešte aj v tejto, pre vtáky náročnej situácii, sa medzi nami nájdu ľudia, ktorí zhadzujú už vybudované vtáčie hniezda, v horšom prípade už aj s potomstvom. Treba pripomenúť, že taký čin je protizákonný, nakoľko všetky pôvodné druhy vtákov sú v našej prírode chránené.

Ľudia tak robia z viacerých dôvodov, prevažne z hygienických. Nájdu sa však aj takí, ktorí ničia hniezda úmyselne už len z princípu, že tak robievali aj ich rodičia či starí rodičia, no v konečnom dôsledku ich samotné argumenty, prečo tak robia, stoja na veľmi krehkých základoch. A to je v prípade takých užitočných tvorov veľká škoda.

Umelé hniezda pre lastovičky a belorítky — Umelo vytvorené hniezda pre lastovičky a belorítky Foto: Shutterstock

Rady biológa, ako ich privítať v záhrade

V žiadnom prípade neodstraňujeme už vyhotovené hniezda. Nielenže by sme konali protizákonne, ale mohli by sme zničiť už nakladené vajíčka, prípadne vyliahnuté mláďatá.
Ak je hniezdenie týchto vtákov pre nás nežiaduce, pokúsme sa ich vopred odradiť inštaláciou zábran proti hniezdeniu, lesknúcich sa predmetov alebo maketami dravcov.
Dobrou možnosťou je tiež zakúpenie umelo vytvorených hniezd, ktoré zavesíme na miesta, ktoré nám nevadia, a tak ich „prinútime“ presťahovať sa z miest, kde nám ich hniezdenie nevyhovuje (napríklad priamo nad terasou).
Ak je hniezdo predsa len vytvorené na mieste, kde by nám prekážal trus, inštalujeme podeň ľahkú dosku vo vodorovnej rovine, ktorá ho zachytí.
Inštaláciou umelo vytvorených hniezd tiež môžeme prilákať vtáky na hniezdenie k nám do záhrady.
Zabezpečíme, aby k hniezdam a ich blízkosti nemali prístup mačky a kuny. Mnohé voľne žijúce mačky zabijú ročne desiatky vtákov a významne sa podieľajú na zmenšovaní ich populácie.
V čase hniezdenia sa snažíme vyvarovať používania pesticídov, aby sme nenarušili vývin vtáčat spôsobený nedostatkom hmyzu.