Lastovičník má údajne magickú schopnosť. Vyvoláva optimistickú náladu. Okrem tejto skvelej vlastnosti účinne lieči bradavice a iné zdravotné neduhy.
Jeho využitie ako ekologického prípravku proti škodcom oceníte aj v záhrade. V nesprávnom množstve však môže byť jedovatý. Dáte mu napriek tomu šancu?
Na krídlach lastovičky
Lastovičník väčší, Chelidonium majus L., pochádza zo Stredomoria, rozšírený je po celej Európe, v Ázii a v severnej Amerike, kde sa vďaka osadníkom a svojim liečivým účinkom rozšíril pred rokom 1672.
U nás rastie na zaburinených stanovištiach, popri cestách, plotoch, v priekopách a rumoviskách. V Tatrách sa vyskytuje až do nadmorskej výšky 950 m nad morom.
Už v stredoveku bol lastovičník považovaný za magickú rastlinu. O pôvode názvu sa často polemizuje a je opradený množstvom zaujímavých legiend. Názov lastovičník je odvodený z gréckeho názvu chelidón – lastovička. Pravdepodobne to súvisí s faktom, že lastovičník kvitne v čase od príchodu do odletu lastovičiek. Existuje však aj legenda, podľa ktorej lastovičky obľubujú zbieranie kvietkov lastovičníka, ktoré potom nosia do svojich hniezd mláďatám. Údajne nimi potierajú oči slepých mláďat.
Dar nebies
Aj také pomenovanie má táto rozporuplná rastlina. Lastovičník patrí k viac ako 20 tisícom druhov krytosemenných rastlín. Po narušení štruktúry vylučuje žltooranžové mlieko (latex). U starovekých alchymistov táto tekutina vyvolala nesmierny záujem. Pokúšali sa z nej totiž vyrobiť zlato.
Ďalšia legenda hovorí, že prostredníctvom lastovičníka alchymisti hľadali kameň mudrcov. Napriek tom, že tieto aktivity neskončili úspešne, každý záhradkár by ho bol ochotný vyvážiť zlatom. Ekologicky bojuje proti voškám, mravcom a iným škodcom v záhrade. Lastovičník môžeme právom považovať za hodnotnú liečivú bylinu.
Zber má svoje špecifiká
Lastovičník je trvácna bylina so žltými kvetmi, ktorá dorastá až do výšky jedného metra. Plodom je viacsemenná tobolka. Kvitne od mája do septembra. Celou rastlinou sa tiahnu mliečnice, ktoré obsahujú omamne páchnuci jedovatý latex.
Ideálnym mesiacom zberu lastovičníka je máj. Zber prebieha v ochranných rukaviciach s prekrytými dýchacími cestami. Po zbere je potrebné sa dôkladne umyť. Zbiera sa mladá vňať na začiatku kvitnutia. Sušíme ju v tenkých vrstvách na dobre vetranom mieste pri teplote do 35 oC. Usušená bylina má nepríjemný zápach a horkú chuť. Skladujeme ju v uzatvárateľnej nádobe na tmavom mieste, ľahko totiž podlieha plesniam.
Liečivý či jedovatý?
Žltooranžová šťava lastovičníka obsahuje viacero toxických alkaloidov. Z nich najúčinnejší je chelidonín, ktorý v menších množstvách tíši bolesti. Chelidonín účinkuje, podobne ako morfín, upokojujúco a uvoľňujúco. Zabraňuje deleniu buniek, podporuje regeneráciu pečene. Považuje sa za najlepší rastlinný liek využívaný pri ochoreniach žlčníka, podporuje tvorbu žlče, pomáha pri žlčových kameňoch a piesku.
Medzi účinné látky patrí aj sanguinarín, ktorý priaznivo ovplyvňuje dych a obehové funkcie. Vo vyšších dávkach je však toxický. Niektoré z alkaloidov sú silne toxické, najmä pre centrálnu nervovú sústavu. Berberín pôsobí dráždivo na hladké svalstvo. Rastlina obsahuje okrem alkaloidov aj saponíny, silicu, živicu, flavonoidy, fytoncídy, organické kyseliny, vitamín C a A.
Oranžová tekutina, ktorú rastlina obsahuje, má skoro rovnaký účinok ako tekutý dusík, ktorý používajú dermatológovia.
Vyliečte si bradavice
Žltá zapáchajúca šťava z prelomenej stonky sa nakvapká priamo na bradavice. Po rozotretí (použijeme napríklad vatový tampón) sa nechá zaschnúť. Potierame niekoľkokrát denne. Rovnako účinne ako na bradavice pomôže šťava z lastovičníka aj na otlaky.
Dôsledne dbajte na to, aby sa šťava (mlieko) nedostala do úst, do očí (môže poškodiť rohovku), ani na pokožku rúk. Okrem toho, že nepríjemne farbí pokožku aj oblečenie, môže spôsobiť nepríjemné pľuzgiere a iné reakcie. Nesprávna manipulácia s lastovičníkom môže mať toxický a narkotický účinok. Môže spôsobiť kŕče, koliky, poškodenie pečene. Tehotné ženy a deti by sa mu mali preventívne vyhnúť.
Liečivé účinky lastovičníka:
- uvoľňuje kŕče pri žalúdočno-črevných ťažkostiach
- pomáha pri bolestiach žlčníka, využíva sa pri všetkých ochoreniach žlčníka
- účinne lieči bradavice
- upokojuje a tíši bolesť
- priaznivo ovplyvňuje dýchacie a obehové funkcie
- znižuje vysoký krvný tlak
- podporuje liečbu hemoroidov
- odporúča sa na prečistenie krvi a pečene
Recept na čaj z lastovičníka
Lyžicu čerstvej alebo sušenej vňate zalejte 2 dcl vriacej vody. Čaj nechajte lúhovať 10 až 15 minút a preceďte.
Pomoc v záhrade: Vošky nemajú šancu
Vošky lastovičník neznášajú. Odvar z neho je výborným prírodným prostriedkom v boji s týmto záhradkárskym nepriateľom. Látky obsiahnuté v rastline neublížia pôde a úrode, pre škodcov sú však jedovaté.
Postrek proti voškám
Do väčšej nádoby vložíme do 1/4 nasekanú vňať aj s kvetmi. Zalejeme vriacou vodou a necháme lúhovať tri hodiny. Precedíme. Alternatívou je prevarenie rastliny vo vode po dobu 5 – 10 minút. Postrekom z lastovičníka ošetríme napadnuté rastliny.
TIP
Do postreku môžeme pridať pár kvapiek tekutého mydla, lepšie sa tak usadí na listoch.
Lastovičník ochráni aj cibuľoviny
Usušenú a rozdrvenú rastlinu nasypeme na pôdu pred výsadbou cibuľovín. Funguje ako prirodzená dezinfekcia a odpudzovač škodcov. V prípade objavenia sa vošiek postupujeme rovnako, zmesou môžeme poprášiť rastliny.
Skvelý pomocník proti kliešťom
Čerstvo natrhaný lastovičník, ideálne v máji, natrháme alebo nasekáme na kusy, vložíme do skleneného pohára a zalejeme kuchynským olejom. Dbáme, aby bola ponorená celá rastlina. Lúhovať necháme 2 týždne. Ideálnym miestom je parapet okna, kde svieti slnko. Po uplynutí uvedeného času zmes prefiltrujeme cez gázu a uskladníme na tmavom mieste. Pred odchodom do prírody olejom potrieme najexponovanejšie miesta tela.
Olej z lastovičníka pomôže ako repelent proti kliešťom aj domácim miláčikom. V tomto prípade pár kvapiek oleja votrieme do srsti.
Text: Zuzana Paprskárová
Foto: isifa/Shutterstock
Je niekto alergický na niektoré rastliny v záhrade?