Listovka: Kvalitný substrát, ktorý si vyrobíte svojpomocne

Máme veľkú záhradu s ovocnými stromami a každoročne zhrabeme lístie na veľkú kopu v rohu záhrady. Niečo z toho dáme aj to kompostu, kde zmiešavame pokosenú lúčnu zmes a vňate zo zemiakov. Počul som však o listovke. Myslíte, že to funguje a naozaj sa dá vyrobiť za rok vlastné hnojivo?

Áno, funguje a mám to odskúšané. No predovšetkým, listovka nie je organické hnojivo. Toto býva veľmi častý omyl, mnohí si to totiž myslia, ale nie je to tak. Na konci celého procesu, ktorý – a to je opäť častý mýtus – netrvá jeden, ale minimálne tri roky, si totiž „nevyrobíte“ hnojivo, ale kvalitný substrát.

Na to, že je kvalitný, sa môžete spoľahnúť. Listovka má totiž vysokú nasiakavosť a veľkú schopnosť pútať minerálne živiny. Navyše má slabo kyslú pôdnu reakciu a – možno to znie ako negatívum – nízky obsah živín. No práve pre tieto vlastnosti nie je listovka organickým hnojivom, ale vynikajúcim substrátom na rozmnožovanie i pestovanie rastlín.

Príprava listovky je jednoduchá

Ako napovedá názov, vyrába sa z lístia a pripravuje celkom jednoducho kompostovaním lístia z kríkov a stromov, takže to na svojej záhrade pokojne môžete vyskúšať i vy. Výborné je, že najkvalitnejšia listovka je z lístia ovocných stromov, ale aj z druhov, ako sú lipy, jelše, jaseň, dub, buk, hrab a javor. Menej kvalitná je z brezového, gaštanového, vŕbového, topoľového a iného lístia, ktoré obsahuje veľa trieslovín a rôznych biologicky aktívnych látok. Tie sa totiž musia rozkladať oveľa dlhšie, a preto celý proces premeny neúmerne predlžujú.

Ako na to? Lístie, ktoré máte pohrabané do jednej kopy prikryte tenkou vrstvou pôdy tak, že vytvoríte akúsi hrobľu. Pokojne aj teraz v zime. Ak je zima slabá alebo výrazne nemrzne, s pôdou sa vám bude pracovať ľahko. Prikrytím kopy lístia pôdou vznikne prostredie, ktoré je ideálne na pomalú fermentáciu lístia. Tento proces trvá 3 až 5 rokov. V tomto období hrobľu počas letného sucha sústavne prelievajte vodou. Najlepšie takou, ktorú obohatíte o dusík. Ako? Jednoducho tak, že do zálievkovej vody vždy pridáte trocha rozpustného hnojiva.

V priebehu roka hrobľu lístia viac razy premiešajte, no vždy po premiešaní obnovte vonkajší pokryv zo zeminy. Výsledkom je substrát, ktorý obsahuje viac ako 50 % organických látok. Do neho potom môžete primiešať menšie množstvo záhradnej humusovej hlinitej, slabo kyslej zeminy či vyzretého kompostu.

Každý rok jedna kopa

Keďže celý proces trvá tri až päť rokov, je logické, že vždy na jeseň, v zime alebo v predjarí založíte novú kopu, takže kým sa dopracujete v tej najstaršej kope k výsledku, budete ich mať v záhrade niekoľko. Píšete však, že záhradu máte veľkú a lístie vždy na konci sezóny zhrabete do hromady, takže v podstate sa pre vás čo do priestoru nič nemení.

Vaše otázky píšte na poradna@zahrada.sk . Do každého čísla časopisu Záhrada niekoľko z nich vyberieme a odpovieme.

Text: Martin Čurda
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Pestujte s nami a hlavne zdravo Zdravá pôda = zdravá a bohatá úroda Záhradný odpad ako poklad: Ako premeniť lístie a rastlinné zvyšky na zdroj živín a prvky do záhrady Takto sa zbavíte lístia a získate dokonalý prírodný substrát. Jeho výroba má len tri kroky Zbavte sa vošiek bez chémie: 10 overených tipov, ako pred nimi ochrániť záhradu Zelené hnojenie: Ideálny spôsob, ako začať záhradkárčiť ekologicky