Lopatkovec vnáša do priestoru harmóniu a čistí vzduch

Pokojnú atmosféru pomôže vniesť do interiéru nenáročný lopatkovec. Podľa štúdie NASA dokáže dokonca zo vzduchu eliminovať niektoré zdraviu škodlivé látky.

Lopatkovec (Spathiphyllum wallisii) patrí k najmenej náročným izbovým rastlinám. Spomedzi hustých trsov listov vyrastajú stonky s atypickými kvetmi v tvare lopatky, podľa čoho rastlina získala aj slovenský názov.

Lopatkovec vyžaduje rozptýlené svetlo a v interiéri sa mu bude dariť na miestach, ktoré by pre nedostatok svetla iné druhy nezvládli. Keď rastlinu zabudneme raz či dvakrát zaliať, „ozve sa“ zvädnutými listami. Vtedy stačí kvetináč nechať poriadne nasiaknuť vodou a listy sa znova postavia.

Podľa učenia feng šuej vnáša do priestoru harmóniu a umocňuje pozitívnu energiu. Pokiaľ sa rastline budeme venovať, občas ju presadíme a použijeme aj hnojivo na kvitnúce izbové rastliny, raz za rok sa odmení zaujímavými kvetmi.

Drobné kvety s nápadným listeňom

Lopatkovec pochádza z lesov Kolumbie a Venezuely, kde sa mu cez stromy dostáva len rozptýlené svetlo a má aj dostatok vlhkosti. Táto exotická stálozelená rastlina vnáša do domácností akéhokoľvek typu jednoduchú eleganciu.

Lesklé listy vyrastajú priebežne celý rok, v zimných mesiacoch pomalšie. Dá sa pestovať samostatne, ale aj vo väčších nádobách spoločne s inými druhmi, ktoré majú podobné nároky.

Kvety sú v skutočnosti veľmi malé, nachádzajú sa vo väčšom množstve nahusto pritisnuté na kvetnej stonke. Nápadný je biely listeň, vyrastajúci spod súkvetia. Keďže rozkvitajú postupne, kvetná stonka s listeňom sa udržia pomerne dlho. Po odkvitnutí začne kvetná stonka hnednúť, vtedy ju odstránime z bázy rastliny. Od jari do jesene prihnojujeme podľa návodu zvoleným hnojivom na izbové rastliny.

Lopatkovec je známy aj vďaka schopnostiam čistiť vzduch. Podľa jednej štúdie NASA z roku 1989 je schopný z interiéru eliminovať škodlivé látky, ako sú benzén, formaldehyd a oxid uhoľnatý.

Ako si rozmnožiť lopakovec

Keď rastlina zhustne a vidíme, že sa listy v kvetináči „tlačia“, prípadne zospodu vyrastajú korene, je čas presadiť ju do trochu väčšej nádoby a pridať nový substrát. Alternatívou je jej rozdelenie, čím vytvoríme niekoľko samostatných rastlín.

Znakom, že lopatkovec vyžaduje presadenie, sú korene vyrastajúce z dierok zospodu kvetináča. Deň pred rozsádzaním ho dobre zalejeme. Potom rastlinu aj s koreňovým balom vyberieme z kvetináča. Prstami zatlačíme na korene, aby sa rozvoľnili.
Rastlinu rozdelíme do trsov, korene od seba opatrne ťaháme a jemne nimi mykáme, aby sa uvoľnili a čo najmenej roztrhali. Izbové rastliny kúpené v supermarketoch sú často pestované ako zhluk niekoľkých samostatných rastlín, preto sa lepšie delia. Ak máme len jednu rozrastenú rastlinu, postupujeme opatrnejšie. Dáme si záležať, aby mal každý trs zachovanú časť koreňov. Primerane veľké črepníky naplníme asi do polovice substrátom pre izbové rastliny a do každého zvlášť vložíme jeden trs. Obsypeme substrátom a utlačíme. Postavíme na misku a výdatne zalejeme na substrát.

Rozmnožovanie lopatkovca — Foto: Shutterstock

Pozor na domácich miláčikov

Lopatkovec síce toleruje aj pomerne málo svetla, kvitnutie však podporí o niečo svetlejšie stanovište s nepriamym svetlom. Prach z listov môžeme stierať vlhkou handričkou. Rastline prospieva aj občasné osprchovanie vlažnou vodou.

Ak máme psa, rastlinu umiestnime vyššie, mimo jeho dosahu, je totiž toxická pre zvieratá. Aj v mačacej domácnosti premyslíme, ako ju umiestniť tak, aby sa k nej mačka nedostala.

Text: redakcia
Foto: isifa/Shutterstock