Zima je na farby skúpa, ale i tak sa môže záhrada v chladných mesiacoch zelenať. Nielen vďaka ihličnanom, ale i širokému sortimentu vždyzelených listnatých drevín. Ktoré z nich budú pre vás tou najlepšou voľbou a na čo si dať pozor pri výbere stanovišťa?
O vždyzelených listnáčoch panuje názor, že ich listy sú prakticky „nesmrteľné“. Pravdou však je, že aj ony postupne opadávajú. Nie je to ale zrazu, ako sme zvyknutí pri opadavých drevinách na jeseň, ale každý rok príde k výmene určitej relatívne malej časti.
Za krásu sa „platí“
Vždyzelený efekt je, dalo by sa povedať, vykúpený niektorými vlastnosťami, s ktorými treba pri týchto inak všestranných drevinách počítať. Neplatí to, samozrejme, pre všetky, aj medzi nimi objavíme naozaj nenáročný sortiment odolný proti mrazu, slnečnému úpalu i suchu. Veľa druhov však napríklad nevydrží také nízke teploty ako ich opadaví „príbuzní“. Aj z tohto dôvodu musíme nad výberom stanovišťa o niečo viac premýšľať.
Okrem toho, že dlhodobo nízke teploty môžu spôsobiť poškodenie olistených vetiev, bývajú tieto dreviny náchylné aj na sucho, keďže na rozdiel od opadavých drevín prebieha výpar z povrchu listovej plochy naozaj celoročne. Preto treba aj počas zimy myslieť na zálievku.
Pri niektorých sa vyslovene stretneme s odporúčaním výsadby na chránené stanovište. Vyhovuje im rásť v závetrí, prievan ľadového vetra totiž pre ne predstavuje rovnaké riziko ako slnečný úpal. V každom prípade, o rastline, ktorá nás zaujala, si zistíme dostatok informácií, aby sme vedeli, či sa do našej záhrady hodí a za akých podmienok.
Sú všestranné
Použitie neopadavých listnatých drevín je veľmi široké. Zvládnu pokryv pôdy, vytvoria živý plot a niektoré môžu plniť úlohu solitéra. Prakticky nenájdeme záhradu, v ktorej by nenašli svoje miesto. Jedinou výnimkou sú možno permakultúrne záhrady, v ktorých sa kladie dôraz na využitie väčšieho podielu domácich drevín. Prevažnú väčšinu vždyzelených drevín totiž v našich podmienkach vo voľnej prírode nenájdeme. Najčastejšie pochádzajú zo stredomorskej oblasti alebo z Ázie. U nás sú zastúpené najmä krovitými formami, stromov je na výber poskromne. Uplatnia sa ako súčasť kríkových výsadieb, v ktorých je dôležité posilnenie celoročného efektu. Hoci môžu vo výsadbe od jari do jesene pôsobiť trochu nenápadne, pretože nie všetky na seba upozornia dekoratívnymi kvetmi či plodmi, v zime, keď okolité rastliny zhodia listy, sa karta otočí.
Nízko rastúce dreviny môžeme dobre využiť aj ako zelený pôdny pokryv na svahu alebo ako náhradu trávnika. V malých záhradách s nedostatkom súkromia poslúžia druhy, ktoré sa dajú pestovať vo forme tvarovaného živého plota. U veľkolistých drevín však treba počítať s tým, že pri ich reze nie je vhodné použitie klasického plotostrihu z dôvodu veľkej viditeľnosti rezných rán na listoch. Ich údržba vyžaduje viac práce s ručnými nožnicami. Drobnolisté dreviny, napríklad krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens), zvládajú dobre rez plotostrihom a vďaka pomalému rastu skvele fungujú aj ako obruba kvetinových záhonov.
Druhy, ktoré nezaujmú pestrými kvetmi, môžeme pre ich nenápadný vzhľad využiť pri tvorbe zelenej kulisy, čiže ako pozadie pestrofarebných výsadieb letničiek alebo trvaliek.
Čo sa stromov týka, jednou z mála výnimiek je vavrínovec portugalský (Prunus lusitanica), kríkovite rastúci druh, ktorý sa dá pomerne dobre štepiť na kmienok. Vďaka svojmu zaujímavému vzhľadu si určite zaslúži pozíciu dominanty či solitéra, ktorá zaujme aj kvetmi.
Pozor na škodce
Hoci sú prednosti vždyzelených drevín nesporné, musíme počítať aj s tým, že sa na vzhľade viacročných listov môžu neblaho podpísať určité vplyvy. Rôzne rany na listoch sú viditeľné aj niekoľko rokov, než dôjde k celkovej obmene zelenej hmoty. Môže to byť napríklad krupobitie, ktoré listy poškodí na dlhý čas. Inokedy sú problémom škodce, preto rastliny počas sezóny kontrolujeme a pri spozorovaní škodca čo najskôr vykonáme ochranný postrek vhodným insekticídom. Ak sa chceme vyhnúť chémii, vyskúšame aplikáciu prípravkov na biologickej báze, sú už dnes pomerne bežne dostupné a dobre účinné.
Veľké nebezpečenstvo predstavujú škodce. Napríklad larvy nosánika ryhovaného sú pomerne častým nepriateľom vždyzelených drevín s tuhými kožovitými listami. Požerky na listoch sa môžu objaviť napríklad na rododendronoch (Rhododendron) alebo na vavrínovci lekárskom (Prunus laurocerasus). Mimoriadne nebezpečné je obžieranie ich koreňov larvami nosánika.
V posledných rokoch decimujú kry krušpánu, a to v podobe holožerov a v niekoľkých vlnách za rok, húsenice malého nepôvodného motýlika, vijačky krušpánovej.
Dreviny s krásnymi kvetmi
Magnólia veľkokvetá (Magnolia grandiflora)
Menej známy druh magnólie zaujme veľkými a voňavými smotanovo bielymi kvetmi v júni a júli. Dostupný kultivar ҅Gallissoniensisʼ je mrazuvzdorný do -20 °C. Vyžaduje kyslú pôdu dobre zásobenú vodou.
v. × š: 8 – 12 × 6 m
Rododendron neprístupný ҅Azurikaʼ (Rhododendron impeditum)
Typický predstaviteľ kyslomilných drevín vhodných do vresovísk. Do výsadbovej jamy je nutné pridať rašelinu. Rozkvitá v apríli a máji sýto svetlofialovými kvetmi. Vyžaduje polotieň alebo rozptýlené svetlo, neznesie úpal.
v. × š: 0,6 × 1 m
Azalka japonská (Azalea japonica)
Tento prešľachtený druh kvitne od apríla do júna vo farbách od bielej cez ružovú až po karmínovú. Pri výsadbe je nutné pridať rašelinu. Najlepšie rastie na chránenom a pritienenom stanovišti v sprievode ďalších kyslomilných drevín.
v. × š: 2 × 1,5 m
Pieris japonský (Pieris japonica)
Dekoratívny ker z čeľade vresovcovitých vyžaduje rovnaké podmienky ako rododendrony a azalky. Nevyžaduje rez a nebude prospievať na priamom úpale a v suchu. Smotanovo biele kvety v hroznovitých kvetenstvách rozkvitajú už v marci.
v. × š: 2 × 1,5 m
Dreviny dobre znášajúce rez
Kalina pražská (Viburnum × pragense)
Bujne rastúci zástupca širokého rodu kalín. Uplatní sa v kríkových skupinách aj v živom plote. Dobre znáša tvarovanie a je spoľahlivo mrazuvzdorný do -18 °C. Najlepšie rastie v mierne kyslej pôde.
v. × š: 3 × 2,5 m
Hlohyňa šarlátová (Pyracantha coccinea)
Silne prešľachtený a hustý ker s dekoratívnymi plodmi v žltej, oranžovej alebo červenej farbe, ktoré vydržia dlho do zimy. Rýchlo rastie, hodí sa na výsadbu do vysokých živých stien, ktoré sú vďaka tŕňom nepriestupné.
v. × š: 3 × 1,5 m
Zemolez lesklý (Lonicera nitida)
Drevina vhodná do nízkych voľne rastúcich alebo tvarovaných živých plotov. Na pôdu je nenáročná, vyžaduje slnečné alebo polotienisté stanovište s nie príliš suchou pôdou.
v. × š: 1 × 1 m
Bršlen Fortuneov ҅Emerald´n Gold̕ (Euonymus fortunei)
Kultivar so žlto panašovanými listami sa dá pestovať ako pôdopokryvná rastlina, ale ak ho vyviažeme k opore, porastie do výšky. Vďaka výraznému vzhľadu vynikne aj v nádobe na terase. Listy od jesene do jari získajú ružovkastý odtieň.
v. × š: 0,8 × 1 m
Dreviny vhodné aj ako solitér
Vavrínovec portugalský (Prunus lusitanica)
Ide o ker náročný na vlahu. Môže byť vrúbľovaný ako strom. Rozkvitá bielymi kvetmi od mája do júna. Mrazuvzdornosť do -25 °C, počas suchej zimy je nutné zalievať. Vyhovuje mu mierne kyslá pôda dobre priepustná pre vodu.
v. × š: 6 × 3 m (v stromovej forme 4 až 8 × 3 m)
Dráč Júliin (Berberis julianae)
Vďaka ostrým tŕňom v pazuchách jemne ostnitých listov je ker úplne nepriepustný. Znáša dobre rez. Žlté kvety sa rozvinú v máji a júni.
v. × š: 3 × 2,5 m
Červienka Fraserova ´Red Robin´ (Photinia x fraseri)
Ide o jeden z najobľúbenejších kultivarov tohto druhu. Je typický vínovo červeným sfarbením pučiacich listov. Keďže rastlina pučí v niekoľkých vlnách počas roka, sfarbenie sa objavuje opakovane.
v. × š: 4 × 3 m
Cezmína obyčajná (Ilex aquifolium)
Zaujímavý solitér s lesklými ale pichľavými listami je dostupný aj ako panašovaný. Nenápadné kvety sa menia na výrazné červené bobule, na ktorých si pochutnávajú vtáci. Darí sa jej v polotieni aj na slnku vo vlhkej a dobre priepustnej pôde.
v. × š: 8 × 4 m
Text: Ing. Lucie Peukertová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ahojte chcem sa spýtať s manželom rozmýšľame nad vyvýšenými záhonmi do našej záh…