Obnovte tradície našich starých rodičov: Viete, ako pestovať mak?

Mak siaty. Jeho semená využijeme v kuchyni v prospech našej chuti a zdravia, a prázdne makovice pri aranžovaní.

Mak siaty: Rastlina s nádhernými kvetmi, ktoré lákajú aj hmyz

Vianočný makovník, opekance s makom, rožteky s makovou plnkou či višňová štrúdľa s makom patria medzi tradičné pochúťky v mnohých rodinách. Jedlá s makom gazdinky v minulosti varievali aj cez všedné dni oveľa častejšie ako dnes. Vedeli, že mak nielen zasýti, ale priaznivo vplýva na zdravie. Dnes už je vedecky dokázané, že mak obsahuje vitamíny B, C, E, minerálne látky – vápnik, fosfor, draslík, horčík, sodík, železo –, ďalej cukry, tuky, bielkoviny, vlákninu a látky s miernymi sedatívnymi účinkami. V poslednom čase je vyzdvihovaný najmä obsah vápnika, ktorý je v porovnateľnom množstve suroviny dokonca vyšší ako v mlieku či syroch.

Ak tiež patríte medzi milovníkov makových koláčikov, skúste si dopestovať mak sami. Poteší vás krásnymi kvetmi a na budúce Vianoce si napečiete koláče z vlastnej úrody a vyrobíte dekoračný adventný venček z makovíc.

Mak siaty: Rastlina s nádhernými kvetmi, ktoré lákajú aj hmyz

Niečo z histórie

Predpokladá sa, že pestovaný mak siaty (Papaver somniferum) pochádza z divo rastúceho stredomorského druhu Papaver setigerum. Historické stopy pestovania rastlín maku a ich využitia v oblastiach dnešného Stredomoria siahajú do obdobia 6 000 rokov p. n. l. V historických prameňoch sa uvádza, že už okolo roku 3 000 p. n. l. uctievali Sumeri mak ako kultovú rastlinu. Dokonca Egypťania používali ópium získané z makovíc ako sedatívum pri ošetrovaní poranení.

V bližšej minulosti sa prázdne makovice a stonky používali na kúrenie doma v peciach, v ktorých sa piekol chlieb a koláče. Nevyšlo teda nič nazmar, využila sa celá rastlina, podobne ako pri iných plodinách. Mak siaty: Rastlina s nádhernými kvetmi, ktoré lákajú aj hmyz

S krásnymi kvetmi

Mak ako rod zahŕňa okolo 100 až 110 druhov, jeden z nich je i pestovaný mak siaty. Ide o jednoročnú olejninu so stonkou vysokou 70 –180 cm, ktorá je pokrytá modrozelenosivým voskovým povlakom. Hlavný koreň je kolovitý, dorastá do hĺbky 50 – 80 cm, bočné korienky sú vyvinuté slabo. Listy, na okrajoch zúbkaté, vrúbkované alebo pílkovité, sedia na stonke, prípadne ju „objímajú“.

Veľké kvety sú nápadné z diaľky. Dva kališné lístky sú zelené, červené alebo fialové. Korunné lupienky sú štyri a sú bielej, svetlofialovej, tmavofialovej alebo červenej farby. Na báze majú typickú čiernu škvrnu, ktorá zaberá 1/4 až 1/3 plochy lupienka. Plod je guľovitá, kužeľovitá alebo súdkovitá tobolka – makovica, vo vnútri s neúplnými priehradkami. Na povrchu je hladká, rebrovitá alebo hrboľatá. Nedozretá je žltozelená až fialovomodrá, dozretá má farbu sivú, sivohnedú alebo hnedú.

Mak siaty: Rastlina s nádhernými kvetmi, ktoré lákajú aj hmyz

Na jednej stonke vyrastie 1 – 7 toboliek. Drobné semená s dĺžkou 1 až 1,5 mm a hrúbkou 0,60 – 0,75 mm majú obličkovitý tvar. V jednej makovici sa ich skrýva viac ako 1 000. V závislosti od odrody majú rôznu farbu – bielu, sivomodrú, sivú, modrú, ružovú, hnedú. Líšia sa aj v chuti. Kým modré chutia typicky makovo, hnedé a okrové zrná pripomínajú slnečnicové jadierka, biele zase lieskové či vlašské orechy.

Kde pestovať mak?

Na pestovanie maku sú vhodné rovinaté až mierne zvlnené oblasti s nadmorskou výškou 300 až 600 m a dostatkom svetla. Mak je rastlinou dlhého dňa. Hoci citlivo reaguje na pôdne a poveternostné podmienky pestovania, najmä na vietor, na teplo nie je veľmi náročný, vydrží dokonca holomráz až do -12 °C.

Mak siaty: Rastlina s nádhernými kvetmi, ktoré lákajú aj hmyz

Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, hlboká, hlinitá až piesočnatohlinitá. Nevhodné sú pôdy piesočnaté, kde trpí nedostatkom vlahy, výsledkom čoho sú malé tobolky a nízka úroda. Na pestovanie vyberieme záhon, kde sme predtým pestovali strukoviny – fazuľu, hrach, pretože zanechávajú pôdu kyprú, s dostatkom živín a v priaznivej drobnohrudkovitej štruktúre. Záhon zrýľujeme a necháme v hrubej brázde až do jari, v prípade pestovania jesenného maku ho urovnáme a dôkladne spracujeme už na jeseň, po zbere predplodiny.

Na vodu náročný do začiatku kvitnutia

Mak má veľmi drobné, ale tvrdé semienka, a tak na napučanie a klíčenie potrebuje veľké množstvo vody. Pôda okolo vysiateho semienka preto musí byť vlhká, s dostatočným množstvom kapilárnych pórov a prísunom kapilárnej vody. Najčastejšou príčinou pomalého a nerovnomerného vzchádzania je plytký výsev do presušenej a rýchlo vyschýnajúcej vrchnej vrstvy pôdy a tvorba pôdneho prísušku, ktorý sťažuje klíčenie. Vysoké nároky na vodu má mak od klíčenia do začiatku kvitnutia.

Mak siaty: Rastlina s nádhernými kvetmi, ktoré lákajú aj hmyz

Z priamej sejby

Jesenné odrody vysievame v októbri-novembri, jarné čo najskôr na jar, ak to počasie dovolí, už koncom februára, začiatkom marca. Vysievame redšie do riadkov vzdialených od seba 30 cm, aby sme nemuseli pri jednotení veľa rastlín vytrhať.

Osivo možno pomiešať s pieskom alebo so semienkami reďkovky, šalátu, ktoré skoro vzchádzajú a vyznačia riadky. Vysievame do ryhy hlbokej maximálne 50 mm. Semená majú byť na dne ryhy a nad nimi má byť vrstva pôdy maximálne 5 – 20 mm. Takto zasiaty mak má dostatok vzduchu aj kapilárnej vody potrebnej na klíčenie.

Mak siaty: Rastlina s nádhernými kvetmi, ktoré lákajú aj hmyz

Po vzídení a vytvorení listovej ružice zo 4 – 5 pravých listov mak jednotíme na vzdialenosť 5 – 10 cm. Ak by sme zvolili väčšiu vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami, stonka sa rozkonári a vyrastie na nej viac, aj 10, menších toboliek, ktoré budú dozrievať postupne a nebude možné ich pozberať naraz. Cieľom je, aby sa na stonke vytvorila len jedna veľká tobolka – makovica –, a aby makovice dozreli približne v rovnakom čase.

Počas vegetácie záhon odburiňujeme, kyprením likvidujeme pôdny prísušok a podľa potreby zavlažujeme či zakročíme proti chorobám a škodcom.

Po zbere dosušíme

Termín zberu závisí od odrody. Mak z jesenného výsevu dozrieva prevažne v júli, z jarného približne o mesiac neskôr. Zberáme postupne a len zrelé makovice, čo poznáme jednoducho, podľa hrkotania semien v makovici, zmenou jej farby a ochutnaním zŕn. Semená nezrelého maku síce chutia skvele, ale nie sú vhodné na skladovanie. Sú mäkké, pri spracúvaní sa ľahko rozdrvia, uvoľňuje sa z nich olej, ktorý sa na vzduchu rýchlo rozkladá a horkne.

Mak siaty: Rastlina s nádhernými kvetmi, ktoré lákajú aj hmyz

Pozbierané zrelé, zdravé a nepoškodené makovice necháme dosušiť približne 7 – 10 dní pod prístreškom, na suchom, vzdušnom a tienistom mieste. Potom opatrne nad veľkou nádobou odrežeme z makovice (tesne predtým ňou potrasieme, aby sa zrnká uvoľnili) korunku. Makovice obrátime otvorom smerom dole ku dnu nádoby a mak z nich jemne vyklepávame, aby sa polámalo čo najmenej vnútorných priehradiek (lamiel) tobolky. Úlomky neskôr odstraňujeme prúdom vzduchu, pomocou presýpania zŕn z nádoby do nádoby. Sledujeme tiež, či nie je mak červivý.

Mak môžeme i „vyprať“

Najkvalitnejší, najčistejší, chuťovo „najmakovejší“ mak získame praním – premytím viackrát (aj 7-krát) vo vlažnej vode. Zdravé, ťažšie zrnká klesnú dole, ľahšie –prázdne, poškodené, nevyvinuté – vyplávajú spolu s úlomkami, prachom a nečistotami na povrch, odkiaľ ich ľahko pozberáme hustým sitkom. Pracujeme rýchlo a semená dlho vo vode nemáčame. Opraný mak prelejeme cez čisté husté sito alebo gázu. Sušíme v tenkej vrstve na site alebo na suchej a čistej tkanine na slnku niekoľko dní. Pred prachom a znečistením ho prikryjeme gázou alebo hustou záclonou.

Mak siaty: Rastlina s nádhernými kvetmi, ktoré lákajú aj hmyz

Počas sušenia často premiešavame, aby sa vysušil rovnomerne. Chránime pred vlhkom a dažďom. Na noc mak prenesieme do vnútra, aby nenaberal zbytočne vlhkosť. Správne vysušený mak je sypký, suchý, „zvučný“ pri sypaní. Skladujeme ho v sklenenej nádobe alebo v plátennom vrecku na suchom, tmavom a chladnom mieste. Chutný vydrží 2 – 3 roky.