Žijeme pri Nitre a po skúsenostiach z minulých rokov sa už každý rok obávame, čo bude v lete, pretože posledné dva roky boli ako z trópov. Nestíhali sme v záhrade polievať, a tak nám odišli dve pivonky a tri hortenzie. Môžete poradiť, ako chrániť rastliny pred suchom?
Toto je skutočne dobrá otázka. Klíma sa mení a v záhrade to vidíme úplne zreteľne. Brutálne horúčavy a dlhé obdobia sucha sa už stávajú bežným javom a, žiaľ, musíme s nimi počítať každý rok. Odborníci hovoria, že výsledná suma zrážok, ktoré spadnú na naše územie, sa veľmi nemení. Výrazne sa však mení ich distribúcia.
Znamená to, že rastliny najskôr trpia dlhým obdobím sucha a potom prídu prívalové dažde, ktoré im však takisto škodia. Nadbytok vody totiž vytláča z koreňového balu vzduch a rastliny sa dusia. Toto všetko – najskôr sucho, potom tlak v podobe nadbytku vody – vyžaduje energiu navyše, ktorú rastliny presmerujú z rastového procesu. V krízových situáciách je totiž prioritou ich vlastné prežitie, nové prírastky nie sú v tej chvíli dôležité. Následne sa stáva, že rastliny stagnujú, trápia sa, nerastú a sú rady (rovnako ako my), že to vôbec prežili.
A aby toho nebolo málo, slabé zimy umožnia prežiť oveľa väčšej mase škodcov, ako bývalo „dobrým zvykom“. Rastliny sa tak dostávajú pod väčší tlak patogénov (vírusov, baktérií, húb a škodcov). Čo s tým?
1. Zvyšovanie odolnosti rastlín
Riešením je zvyšovanie odolnosti rastlín a neraz zaberajú aj nekonvenčné postupy. Nám sa napríklad osvedčilo aplikovať pred obdobím sucha jesenné hnojivo. To totiž obsahuje znížený podiel dusíka a zvýšený podiel draslíka. To je prvok, ktorý je zodpovedný za rast koreňového systému a na bunkovej úrovni napomáha zhrubnutiu bunkových stien.
Vo výsledku dosiahneme vyzreté rastlinné pletivo s nižším obsahom vody, ktoré je odolné proti mrazu. To je napríklad účel jesenného či zazimovacieho hnojiva na trávnik. Rovnako ako pred mrazom chránia zhrubnuté steny buniek rastlinné pletivo aj pred suchom. Výsledkom síce je, že takto pohnojené rastliny rastú výrazne menej, ale zato prežijú brutálne letné horúčavy i sucho bez väčšej ujmy.
2. Vylepšenie pôdnej štruktúry
Okrem toho do hlinitých a hlinitopiesočnatých pôd pridávame vylepšovače pôdnej štruktúry na báze ílov, ktoré dokážu viazať živiny a vodu na dlhé obdobie sucha. Do ílovitých pôd zasa zapracovávame organický materiál v podobe odstrihnutých konárikov z ovocných stromov po jesennom reze či pozberové zvyšky zo zeleninových hriadok – vňate, listy, vršky. Pôdu tak odľahčíme a zároveň organický materiál pôsobí ako špongia, ktorý takisto dokáže udržať po dažďoch vodu dostupnú pre rastliny.
3. Mykorízne huby
Výraznou pomôckou sú aj mykorízne huby. Vždy a zásadne sadíme rastliny s prídavkom mykoríznych húb, ktoré sa naviažu na korienky rastlín a dokážu zvýšiť dosah ich koreňov. Umožnia dosiahnuť aj na vodu vo väčších hĺbkach pôdneho profilu.
Ide o symbiotické organizmy, ktoré takto úplne bežne kooperujú s vyššími rastlinami už milióny rokov. Za svoju „službu“ dostávajú od vyšších rastlín metabolity, ktoré nedokážu samy syntetizovať, keďže sa vyživujú heterotrofne (nefotosyntetizujú).
4. Nastielanie pôdy
V neposlednom rade pôdu vždy nastielame, ideálne drevenou štiepkou z píly, ktorá má svoju nasiakavosť a nevysušuje sa tak ako bežná kôra, ktorú potom rozfúkava vietor alebo rozhadzujú vtáky či psík. Nástielka chráni pôdu aj pred veternou eróziou, pred stratou vody a rastlinám vytvára zázemie, v ktorom majú aspoň pri koreňoch priaznivú mikroklímu, keď už sa nadzemná časť „vypeká“ na tropickom slnku.
Vaše otázky píšte na poradna@zahrada.sk . Do každého čísla časopisu Záhrada niekoľko z nich vyberieme a odpovieme.
Text: Martin Čurda
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
V apríli sme vysiali trávnik, krásne vzišiel, všetko bolo ok. V priebehu troch d…