Počula som o zelenom hnojení a radi by sme to vyskúšali aj u nás v záhrade. Máme tam veľa plochy, ktorú nestíhame udržiavať, a o rastliny zeleného hnojenia sa vraj netreba starať. Poradíte, ako na to?
Je pravda, že druhy na zelené hnojenie sú absolútne nenáročné. No pridaná hodnota spočíva v tom, že ide o prirodzené spoločenstvo druhov, ktoré po zapracovaní do pôdy prinesú na hriadky veľké množstvo živín aj bez granulovaných hnojív. Navyše sa takto vylepšuje kvalita a štruktúra pôdy, pomáhame rozvoju užitočných mikroorganizmov a zabraňujeme vyplavovaniu živín. Zelené hnojenie výraznou mierou prispieva k vzniku humusu, a teda k vyššej úrodnosti pôdy.
Na založenie kultúry na zelené hnojenie je vhodná obrábaná, aj keď momentálne zaburinená pôda. Začíname ideálne po zbere úrody. Zmes volíme podľa typu pôdy a podľa toho, čo plánujeme na rok na danom mieste pestovať. Ak to budú kapustovité rastliny, vyhnime sa zmesiam, kde je repka. Zmesi každoročne striedame. Z rastlín sú na zelené hnojenie vhodné repka, vika, horčica, facélia, pohánka, ďatelina a ďalšie. Obľúbená a dostupná je zmes repky a horčice.
Plochu udržiavame stále mierne vlhkú a po vyrastení pokosíme kosákom na výšku 10 až 15 cm. Zelená hmota ľahne, treba ju nechať zvädnúť a následne zaorať do pôdy. Netreba hlboko, stačí plytko. Takto môže byť plocha ponechaná až do jari. Ak si budeme takýto porast zakladať na jar, vysádzať či vysievať na takúto hriadku môžeme zhruba za tri týždne po zapracovaní zelenej masy.
Vaše otázky píšte na poradna@zahrada.sk . Do každého čísla časopisu Záhrada niekoľko z nich vyberieme a odpovieme.
Text: Martin Čurda
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ahojte, tento rok je divny, rajciny su obsypane, ale stale zelene. Uz som zastip…