Martin Čurda radí: Ako sa zbaviť múčnatky viniča bez agresívnej chémie?

Dobrý deň, máme už niekoľko rokov na pergole odrodu viniča ̔Dačnyj ̔. Už dva roky prináša úrodu, ale v poslednej sezóne sa nám stalo, že mladé výhonky aj bobule pokryli bielosivé fľaky. Tie sa postupne rozširovali a tmavli. Podľa toho, čo som zistil na internete, ide o múčnatku viniča. Ako sa jej môžeme do ďalšej sezóny zbaviť? Nechcem používať agresívnu chémiu.

Múčnatka viniča

Zdravím vás, podľa popísaných príznakov by skutočne malo ísť o hubové ochorenie, známe ako múčnatka. Už na jar môžete pozorovať na napadnutých mladých listoch malé svetlozelené škvrny. Až neskôr sa tieto škvrny pokryjú sivobielou vrstvou mycélia huby, na ktorom sa tvoria konídie. Tým, že napadnuté pletivá rastliny odumierajú, menia postihnuté miesta farbu až na tmavosivú.

Napadnuté bobule sa pokrývajú aj bielym hustým mycéliom, ktoré neskôr tmavne a výrazne poškodzuje bobule. Na letorastoch sa zasa vytvárajú pozdĺžne sivobiele škvrny, ktoré môžeme pozorovať aj na jednoročnom dreve v zimnom období.

Plodnice huby prežijú aj veľmi nízke teploty

Huba prezimuje v dvoch štádiách, ktoré sú zároveň možnosťami ďalšej infekcie. V napadnutých listoch, ktoré nepozberáme a necháme ich cez zimu na pôde, prezimujú plodnice. Ich nebezpečenstvo tkvie v tom, že sú neuveriteľne odolné proti mrazom. Prežijú aj teploty pod -20 °C.

Na druhej strane aj keď sa o infikované listy z predchádzajúcej sezóny včas postaráme, ešte stále nemáme vyhraté. Medzi šupinami púčikov prežíva zimu podhubie. Našťastie, to už také odolné proti mrazu nie je. Ak počas zimy udrú mrazy pod -15 °C, podhubie odumiera. No kedy naposledy boli takéto mrazy kontinuálne niekoľko dní?

Múčnatka viniča

Pri silnej infekcii zbieranie opadaných listov nestačí

Ak je infekcia silná, preventívne opatrenia v podobe dôsledného zberu opadaných listov na jeseň nie sú také účinné. Akokoľvek sa snažíme, v ďalšej sezóne sa hubové ochorenie môže prejaviť znova.

Treba siahnuť aj po prípravkoch, no nemusíme striekať hneď silnými fungicídmi. Istý medzistupeň, stále ohľaduplný k životu v záhrade, je použitie listového hnojiva. Nie však hocijakého. Mám na mysli prípravok na báze kremíka a draslíka. Presnejšie ide o prípravok, kde sa kremík a draslík nachádzajú vo forme zlúčenín s kyslíkom, teda vo forme oxidov.

Primárny účel je rýchla listová výživa. Okrem toho kremičitan draselný a vodorozpustný draslík spevňujú rastlinné pletivá, čím zabraňujú stratám vody z rastliny v čase sucha. Rovnako kremičitan draselný pomáha rastlinám odolávať toxicite z fosforu, mangánu, hliníka a železa a zvyšuje toleranciu na zasolenie pôdy. Čiže zmierňuje dosahy nesprávne hnojenej pôdy na rastliny. V rámci ochrany pred hubami je tu však ešte jedna dôležitá vlastnosť oxidov kremíka a draslíka. Vďaka vysokému pH (až neuveriteľných 12) vytvára roztok oxidov na povrchu rastliny prostredie, ktoré znemožňuje rast podhubia. To znamená, že aj keď sa stane, že na stonke či listoch „pristanú“ spóry húb, tieto nemajú šancu sa rozrásť a nepreniknú do rastlinných pletív. Huby totiž „milujú“ prostredie s nízkym pH, čiže s kyslou chemickou reakciou.