Postavili sme dom a máme len jedného suseda. Z dvoch strán však máme pole a v lete sme si všimli, že keď je sucho, z poľa sa dvíhajú mračná prachu a často idú aj na náš pozemok.
Poradíte nám vhodný druh na živý plot, ktorý by prach zastavil? Ak by nebola iná možnosť, vysadíme si aj tuje, ale známi nám ich neodporúčajú.
Pripájam sa k vašim priateľom a začal by som hneď tým, že tuje z výberu vylúčime. Nie preto, že by boli škaredé alebo „cintorínske“ – to je koniec koncov klišé, za ktoré tuje ani nemôžu. Ale preto, že v posledných rokoch sú masívne napádané kombináciami škodcov a chorôb. My ich nesadíme už niekoľko rokov.
Murovaný plot prach nezastaví
Idete však správnym smerom, ak uvažujete o „zelenej“ bariére proti vetru a prachu. Bolo by chybou spoľahnúť sa na vysoký murovaný plot. Ak naň prúdenie vetra narazí, začne sa pred ním stáčať v akomsi vertikálnom víre a časť z prúdenia prejde ponad múr (nech je akokoľvek vysoký) ako ploský prúd vzduchu, podobne ako zo sušiča.
Najlepšia veterná bariéra je z rastlín, ktorá pri prvom nápore veľkú časť prúdenia jednoducho pohltí a neposkytne vetru pevnú oporu na ďalšie vírenie.
Ktorá rastlina je teda vhodná?
Na vašom mieste by som použil nenáročný opadavý a stredne rýchlo rastúci druh. Opadavý preto, že akokoľvek veľa prachu sa na listy nachytá počas sezóny, vždy na jeseň rastlina tieto listy zhodí a na jar narastú nové. Je to ako prirodzená výmena filtra.
Možností je viac, ale keďže ste spomínali tuje, dedukujem, že by ste radi zasadili kompaktný strihaný živý plot. Mne osobne sa veľmi páči drieň, ľudovo nazývaný drienka. Presný botanický názov je drieň obyčajný (Cornus mas) a ide o druh z čeľade drieňovité. Dorastá do výšky 3 až 6 metrov, dá sa však výborne tvarovať a rezom ho viete udržať vo výške, akú si zvolíte.
Drieň kvitne v marci ešte pred rozvinutím listov, pretože patrí medzi úplne prvé stromy, ktoré na jar začínajú kvitnúť. Preto sa z neho „tešia“ aj včely, je pre ne totiž zdrojom peľu už koncom februára.
Z kvetov sa vyvinú plody – zväčša elipsovité kôstkovice kyslastej či sladkokyslej chuti, ktoré dozrievajú v septembri až v októbri. Pozor, nezberáme ich priamo z kra. Počkáme, kým ovocie nezmení farbu z jasnej červenej na tmavočervenú až čiernu a potom ho jednoducho strasieme na podložené plachty a zrelé ovocie z nich pozberáme.
Čo sa týka jeho pôvodu, nejde o žiadnu exotiku, drieň je celkom bežne rozšírený v strednej a južnej Európe. Rastie v suchých a riedkych lesoch, na okrajoch hustejších listnatých lesov, na pasienkoch a dokonca aj na skalnatých stráňach, z čoho vyplýva, že nie je veľmi náročný na stanovište a pôdu. Zaujímavosťou je, že drieň sa dožije aj vyše dvesto rokov.
Okrem toho, že ho nenapáda veľa škodcov, je odolný proti suchu a znáša veterné stanovište, je teda odolný aj proti vysušovaniu vetrom, a teda ideálny ako prirodzený vetrolam v našich podmienkach. No a keďže u nás je „doma“, toto všetko z neho robí skvelého kandidáta aj na váš živý plot.
Vaše otázky píšte na poradna@zahrada.sk . Do každého čísla časopisu Záhrada niekoľko z nich vyberieme a odpovieme.
Text: Martin Čurda
Foto: archív, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Prosím aké máte skúsenosti so sadením a strihaní živého plotu z hrabu. Sadli sm…