Všimol som si, že v televízii stále používate netkanú textíliu na okrasné záhony. Manželka pritom čítala, že táto textília je umelá hmota, ktorá neprepúšťa vodu a živiny, a že je lepšie ju nahradiť – napríklad rašelinou alebo štrkom. Čo na to hovoríte?
Máte pravdu, často sme ju používali v našom seriáli, na záhradách mimo seriálu už menej.
Naozaj nie je vhodná?
Textília bola vyvinutá na istý účel – má brániť rásť burine a zároveň slúži ako separačná vrstva medzi nástielkou a pôdou. Údajne sa vraj časom rozpadne, ale to sa nikdy celkom nestane. V každom prípade, netkaná textília je polymér, ktorý je chemicky relatívne stály. Nereaguje s pôdou a neovplyvňuje jej chemickú reakciu, ako napríklad betónový základ chodníka, terasy či domu.
Pravdou však je, že na fyzikálnej úrovni to už tak v pohode nie je. Po čase sa totiž póry v textílii upchajú a tu sa začína jadro problému. To, že neprepúšťa vodu a živiny, to si nemyslím. Póry v textílii sú upchaté organickými zvyškami, zrniečkami piesku, čiastočkami ílu, sprašou, teda materiálom, ktorý vodu prepúšťa.
Aby mohla rastlina živiny prijať, musia byť v kvapalnom skupenstve obsiahnuté v pôdnom roztoku. Nad textíliou sú vo vodnom roztoku (napríklad živiny z rozkladajúcej sa nástielky v dažďovej vode), a keď vodný roztok presiakne cez upchatú textíliu, skôr zriedi, ako nasýti pôdny roztok, ktorý je spravidla ešte koncentrovanejší. Je to podobné, ako keď vám zostane v kuchyni upchaté sitko po scedení cestovín. Skúste doň naliať pohár sladkej vody. Voda nepretečie prúdom, možno iba prekvapká, ale prejde. A verte, že voda, ktorá prejde, bude sladká. Cukor rozpustený vo vode predstavuje v tomto hypotetickom pokuse živiny rozpustené vo vodnom roztoku.
Problém je tu však iný – vzduch. Ten prechádza ťažšie, až takmer vôbec, pretože väčšina našich pôd (s výnimkou Záhoria) sú kambizeme, hnedozeme, luvizeme či rendziny s vysokým podielom ílu. A to veru nie je žiadna sláva, vzduch totiž potrebujú pri svojich koreňoch stromy, kry, trvalky aj jednoročná zelenina. Potrebujú ho dážďovky aj aeróbne baktérie v pôde. Existuje miera oxidačnej sily pôdneho roztoku, ktorá sa nazýva oxidačno-redukčný potenciál. Nízke hodnoty potenciálu (-200 až +200 mV) signalizujú reakcie pri nedostatku kyslíka, hodnoty nad 550 mV zasa oxidačné podmienky. Pre rastliny sa optimálna hodnota redox potenciálu nachádza medzi 200 a 700 mV.
Čím teda textíliu nahradiť?
Rašelina má skvelú vlastnosť – po vysušení je takmer hydrofóbna a to bezpochyby výrazne obmedzí klíčenie semien burín. No neviem, či toto je budúcnosť. V čase, keď sa zásoby rašeliny stenčujú, pretože sa masívne využíva na výsadbu, a skôr sa hľadajú jej náhrady, je otázne, či je ekologické rašelinou plytvať na nástielku…
Ani štrk nie je vždy ideálny. Čítal som dokonca odporúčanie nahradiť textíliu desať cm hrubou nástielkou štrku. Neviem posúdiť, či to naozaj funguje, určite však netreba zabúdať na to, že štrk či akékoľvek kamenivo má vždy väčšiu hmotnosť ako zemina. Len na porovnanie, meter kubický hnedej ornice váži cca 1,3 až 1,4 tony, žltý ihriskový piesok 1,45 až 1,5 tony, drvené kamenivo s frakciou 16 – 32 mm asi 1,55 tony a riečny štrk rovnakej frakcie, teda 16 – 32 mm, váži 1,6 tony. To znamená, že pri 10 cm nástielke z riečneho štrku frakcie 16 – 32 mm trvale zaťažíte meter štvorcový pôdy hmotnosťou 160 kg, čo zodpovedá asi pol metra vysokej pokrývke uľahnutého mokrého snehu.
V súčasnosti radi využívame drevnú štiepku z listnatých stromov z píly. Je to výborný materiál, ktorý je prírodný a relatívne trvácny. Ak nechceme dať separačnú vrstvu, používame štiepku zmesovú, nielen z dreva, alebo pridávame niečo zelené, ako sú podrvené listy a zelené letorasty, aby sme doplnili aj dusíkatý materiál. Samotná drevná štiepka je totiž organický materiál s bohatým zastúpením uhlíka a pri jeho rozklade by sa spotrebovával dusík obsiahnutý v pôde. Ak chcete použiť separačnú vrstvu, skúste neolepené kartóny s veľkým prekrytím. Určite však nedávajte separačnú vrstvu na skalku či trvalkový záhon. Tu totiž potrebujú rastliny na rozrastanie sa voľnú pôdu bez ohľadu na to, či sa množia samovýsevom alebo poplazmi.
Vaše otázky píšte na poradna@zahrada.sk . Do každého čísla časopisu Záhrada niekoľko z nich vyberieme a odpovieme.
Text: Martin Čurda
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Vykúkajú na nás z mnohých záhonov. Naozaj potrebujeme mulčovacie textílie?
Je pravda, že mulčovanie borovicovou kôrou zastavuje rast rastlín?
Martin Čurda radí: 4 tipy pre ochranu rastlín pred suchom
Čo vysadiť do okrasného záhona s nízkou náročnosťou na údržbu?
Ako si vybudovať jednoduché záhony z paliet
Martin a Feri sú zohratý tím
Je niekto alergický na niektoré rastliny v záhrade?