Máte v záhrade veľa miesta a zároveň máte málo času? Vybudujte si jedlý les!

Nedostatok času na záhradné aktivity je jeden z častých problémov, ktorému čelia dnešní záhradkári. Preto sa stretávame s rastúcim trendom záhrad, ktoré svojím druhovým zložením vyžadujú menej práce ako časovo náročnejšia, ale o to produktívnejšia bežná záhrada.

Celý princíp jedlého lesa si je veľmi blízky s princípmi permakultúry, ktorá inšpiruje ľudí k tvorbe záhrad podľa vzoru prírody. Pomocou týchto techník si môžeme vybudovať jedlý les, ktorý prinesie úžitok nielen nám, ale aj ostatným obyvateľom našej záhrady.

Na začiatok by bolo vhodné spomenúť prírodný zákon, s ktorým ste sa takmer určite už v záhrade stretli a od ktorého sa odvíja takmer celá filozofia permakultúry. Čím viac budeme vzdorovať prírodnému “neporiadku” (odborne entropii), tým viac budeme musieť do svojej záhrady investovať energie. V praxi sa s týmto fenoménom môžeme stretnúť napríklad na novovzniknutých záhonoch, ktoré sa postupne menia na divokú lúku, čo je proti vôli záhradkára. Polodivoký jedlý les vám teda môže ušetriť značné množstvo energie a času, nikdy to však nie je úplne bez práce.

Kry a stromy tvoria pomyselnú kostru jedlého lesa

Preto by mali byť dreviny prvou zastávkou pri vyberaní rastlín do vášho lesa. Čo sa týka druhov, jediným limitom je veľkosť záhrady. Z tých najväčších by sme mohli siahnuť napríklad po starých odrodách hrušiek a jabĺk (hrušky: Orešianka, Krivica, Múčka, jablone: Malinové hornokrajské, Valašská reneta), ktoré poskytnú rastlinnému a živočíšnemu osadenstvu tieň. Výhoda týchto odrôd spočíva v spôsobe, akým boli vyšľachtené, teda bez moderných postupov, čo by malo zabezpečiť ich najväčšiu odolnosť.

Z nižších rastlín sú výborné napríklad nízke odrody muchovníkov, mišpulí, arónií, rakytníkov alebo moruší, ktoré v prípade, že na zber nebudete mať čas, oberú vtáky. Napokon na najnižšiu etáž drevín môžeme vysádzať zemolezy, ríbezle a kríčkové egreše. Do celej výsadby môžeme podľa vlastného uváženia zakomponovať tiež nejedlé druhy, ktoré vyplnia medzery.

Trvalky a divoké odrody zeleniny budú pravdepodobne najlepšou voľbou

Výbornými pomocníkmi pri zakladaní takéhoto lesa budú trvalky. Medzi tie najvhodnejšie patria napríklad jahody, ideálne lesné druhy, no kultivovaným odrodám sa bude tiež dariť. Rebarbora, podobne ako jahody, ocení tienisté miesto. Výbornou voľbou je tiež divoký pór, ktorý sa bude stále rozrastať, preto ho pre potreby tohto článku môžeme zaradiť medzi trvalky. Na rozdiel od jednoročných a dvojročných rastlín, vydržia tieto rastliny na svojom stanovisku dlhšie než pár rokov.

Výsadbou týchto rastlín predídeme aj ich každoročnému manuálnemu výsevu. To však neznamená, že nemôžeme jednoročné a dvojročné použiť. Skvelými jednoročkami môžu byť napríklad nechtíky alebo borák, ktoré sa vám dokonca samy vysejú na ďalší rok.

Výbornými druhmi sú tiež slez maurský, kôpor alebo rôzne druhy divokej zeleniny, napríklad divoké paradajky, ktoré však budeme musieť vysiať každý rok. Tiež je dobré spomenúť užitočné cibuľoviny, ktoré sa budú rozmnožovať samé. Poschodová/kráčajúca cibuľa, divoký a medvedí cesnak nepotrebujú toľko pletia a navyše obsahujú látky, ktoré svojou arómou odpudzujú škodce.

Hlavné pravidlo- fantázií sa medze nekladú

Druhový prehľad, ktorý sme poskytli vyššie, môžete použiť ako inšpiráciu pri budovaní vášho jedlého lesa. Najdôležitejšie však je, že záhrada by mala robiť radosť, voľba je teda na vás. Určite sa nebojte s druhmi experimentovať, nič horšie ako to, že rastlinu nahradíte inou, sa nestane.

Čo sa týka samotnej výsadby, veľa pravidiel tiež neexistuje, lesík môže byť úplne nepravidelný, alebo ho môžete opticky tvarovať podľa zvyšku záhrady. Vhodné je tiež mladé rastliny mulčovať a aspoň počas prvej sezóny pravidelne polievať. Celý les sa vám následne odvďačí úrodou a pokojným miestom, kde prosperuje biodiverzita.

Text: Matúš Puskeiler
Foto: autor, isifa/Shutterstock