Keď som v septembri chodila na divé jablká a hrušky, cestou som vždy prechádzala okolo zvláštneho ani stromu, ani kru. S plodmi, ktoré vyzerali jedlo aj nejedlo.
Okoštovala som jeden padnutý kus zo zeme, takmer mi stŕpla pusa. Z diaľky to vyzeralo ako gigantické šípky, z blízka menšie telo jablka krížené s hruškou. Zabudla som na to čudo. Je november a už viem o čo ide! Teraz je toho sezóna. Mišpuľa!
Dobre si ju obzrite. Schválne, čo vám pripomína? Táto rastlina stojí za širokospektrálnu pozornosť a tento text odporúčam nielen záhradkárom, ale aj fanúšikom literatúry.
Zoznámte sa s mišpuľou
Oficiálne Mišpuľa obyčajná, po latinsky mätúco Mespilus germanica. V Nemecku nemá však svoj pôvod, len sa tam hojne vysádzala, až to tak zapôsobilo. Orient, Malá Ázia je jej domovina, je teplomilná, no zjavne veľmi prispôsobivá. Je to väčší krík alebo menší strom. Ako malá drevina pôsobí pekne a oplatí sa ju pestovať už len z estetických dôvodov.
Na jar krásne biele kvety, následne plody, ktoré držia na konároch až do mrazov. Väčšina odrôd sa spravidla zbiera v novembri po jednom – dvoch ošľahnutí mrazmi. Najmä v južnejších regiónoch Slovenska je to s tým mrazom ale akosi komplikované. Pozbierané, no mrazom neošľahané plody pekne dôjdu po pár týždňoch, ideálne na slame alebo uskladnené aspoň vo vzdušnej prepravke v jednej vrstve.
Plod môže mať rôznu veľkosť, menšiu či väčšiu, dnu však vždy nájdete 4 kôstky. Dosť nepríjemne rovnomerne rozložené, úplne presne v každej štvrtine dužiny jedna. Aktuálne sú plody ešte relatívne tvrdé, vnútri ešte svetlé, stále s jemne trpkým akcentom. Finálna podoba na konzumáciu vyzerá inak, mali by byť vyslovene mäkké, hnedé a koža jemne zošúverená.
Ako ju konzumovať a spracovať
V rôznych článkoch som našla opakujúce sa tipy na spracovanie mišpule. Džem bez problémov, ovocný základ spravíte ľahko, povaríte, prepasírujete, šupy ani kôstky určite netreba odstraňovať ručne.
No dá sa vraj aj sušiť. To so zmäknutými plodmi pôjde len sotva, tak som skúsila rovno z tvrdých. Porciovanie šlo s tými jej kôstkami dosť mizerne, ani som ich neošúpala.
Za pár hodín mišpuľové chrumky! Trpkosť nedôjdených plodov úplne vymizla, chuť dobrá, no šupa mi vadila. Pri väčšom množstve by to chcelo doladiť štýl krájania.
V každom prípade najodporúčanejší spôsob konzumácie je skrátka zrelé mäkké plody jesť také aké sú. Majú vlákninu, vitamíny, kyselinu jablčnú, dobré sú na trávenie, dobré pre srdce. Dostala som zrovna od kamarátky zopár odležaných plodov, už v štádiu hniličky, čiže vo finálnej fáze, určené na priamy konzum. Pozrime sa rovno dovnútra.
Je tam čosi ako sladko-kyslá jablkovo-hrušková hustá hnedá dreň. Subjektívne hodnotím jej chuť ako príjemnú. Spôsob, akým ju dostať do pusy, je hodný skúmania a experimentovania. Niekto preferuje malú kávovú lyžičku a povyberať ako z členitej nádobky. Alebo chytiť a vytlačiť si mäkkú dužinu do pusy. Chce to trošku tréning. Ale ide určite o veľmi starú a osvedčenú metódu.
Shakespearova mišpuľa
Už ste zvedaví na toho Shakespeara, že? Mišpuľu spomína vo viacerých drámach, napríklad aj v Romeovi a Júlii. Teraz to bude dramaticky pokračovať aj tu. Zisťujem, že túto klasiku nemám doma. Bežím do stupavskej knižnice, ktorú mam najbližšie. Neskontrolovala som otváracie hodiny, zavreté, ale kričím cez bránu na vedúceho, že prosím, prosím, nutne potrebujem požičať Romea a Júliu, na minútku! Odomyká. Čakám. Fotím si dve mišpule na pozadí farieb zapadajúceho slnka.
Prinesie knihu. Náhlivo listujem, druhé dejstvo, prvý obraz, tam to má byt, ale je tam marhuľa! Žiadna mišpuľa. Kričím prosebne na vedúceho, nedobre je, potrebujeme iný preklad. Bežíme obaja k polici s klasikmi, nájdeme iný exemplár (preklad od Kota), je to tam, začítajte sa:
Podistým teraz pod mišpuľou sedí
a túži, aby ako mišpuľa
mu jeho láska padla do lona.
Bodaj by sa ti ako hnilička
v tých našpúlených ústach rozprskla!
Odfotím toto zátišie, ale nejde mi z hlavy tá marhuľa. Je jasné, kto je autorom marhuľového prebásnenia, až tak veľa ich v slovenčine zase nemáme. Ľubomír Feldek. Kráčam domov a píšem mu sms. (Poznáme sa roky, je to na samostatný príbeh, dodám len na vyžiadanie, pozn. autorky). Jednoducho ma fakt zaujímalo, prečo to zmenil. Nemá mišpuľu rád? Kladiem si otázku. Do pár hodín telefonuje, že mi poslal odpoveď do e-mailu. Je rozsiahla, dôkladná a najmä – ako ináč – poetická. Moje obavy, že si na to nepamätá totálne rozohnal. On to totižto už dokonca vysvetlil. Vo fejtóne nazvanom Marhuľová metafora Jána Stacha v denníku SME v novembri 2015. Takže budem citovať úplne exaktne:
„Priatelia Mercutio a Benvolio hľadajú Romea, netušia, že je už pod Júliiným balkónom – a tak si Mercutio zafilozofuje:
Určite sedí teraz pod marhuľou
a sníva, že mu na nej dozrie ona
a zrazu, zrelá, cup! Do jeho lona –
a ryhu jej aj potme nahmatá.
Vie hádam, kde ju majú dievčatá.
V origináli nie je marhuľa, ale mišpuľa (a medlar tree), no mišpuľová metafora nám v slovenčine až tak veľa nehovorí. Našťastie som vedel, čo mám robiť s mišpuľou, vďaka tomu, že som si mohol spomenúť na nádherný verš „z tej ryhy v marhuli raz musíš stvoriť dieťa“, ktorý v Čítaní z prachu napísal Ján Stacho.“
A už to ukončím len vzdaním pocty Ľubomírovi Feldekovi, pretože ma naviedol, aby som si dohľadala jasné kontextové vnímanie názvu mišpuľa v Shakespearových časoch v angličtine. A našla som zaujímavý zdroj, knihu Marka Mortona, Lover’s Tongue, vydaná v roku 2003 v Kanade, kde vysvetľuje veľmi jasne:
„Názov ovocia mišpuľa sa v 16. storočí používal ako slangové synonymum pre vagínu. Vzniklo to pravdepodobne pre hlbokú priehlbinu na vrchu plodu, ktorá pripomínala vaginálny otvor.“
A pokračuje ešte ďalej:
Tvar mišpule je zrejme aj dôvod, pre ktorý malo toto ovocie do 11. storočia pôvodný anglický výraz v znení open-arse, čiže niečo ako „roztvorená riť“.
Myslím, že po tomto dobrodružstve musím nájsť u nás v záhrade pre mišpuľu miesto!
Text a foto: Martina Töröková
It's far stated that Park Min-jae took benefit of the long excursion to tour to…