Pri prechádzkach prírodou si často všímame rastliny, ktoré nevieme vždy spoľahlivo priradiť k známemu druhu. Ich sezónna premenlivosť je tak výrazná, že sa v rôznych fázach vývoja na seba nepodobajú. Dnes sa pozrieme na tri takéto príklady.
Praslička roľná
Na jar, keď sa príroda prebúdza, si môžeme všimnúť v tráve, alebo niekedy aj na záhonoch, zvláštne výrastky, ktoré pôsobia tajomne až „mimozemsky“. Niekedy môžu evokovať aj podivné huby. Ide však o stonky s výtrusnicami, ktoré patria prasličke roľnej (Equisetum arvense). Táto jarná fáza je výrazne odlišná od jej letnej podoby.
Praslička sa ako starobylý a primitívny typ rastliny rozmnožuje výtrusmi, podobne ako vyššie rastliny semenami. Práve výtrusnice nesú tieto zvláštne útvary na svojich vrcholoch. Ich holé stonky s „kláskami“ v telovej farbe sú plodnými orgánom, ktorý sa po vytrúsení stráca. Na ich mieste vyrastajú letné sterilné byle, ktoré sú už zelené a vzhľadom pripomínajú miniatúrne ihličnany.
Tento výrazný prechod štádií v rámci sezóny môžeme pozorovať len u prasličky roľnej. Praslička močiarna (Equisetum palustre) má jarné výtrusnice na zelených stonkách.
Praslička roľná je obľúbená aj ako liečivá rastlina. Pri jej zbere však treba veľmi dobre poznať odlišné znaky jednotlivých druhov, pretože praslička močiarna je jedovatá.
Áron škvrnitý
Áron škvrnitý (Arum maculatum) je ďalšia rastlina, ktorej vzhľad sa v rôznych fázach sezóny mení. Tento druh rastie pomerne hojne v našich lesoch. Na jar sa zjavuje s výraznými, šťavnato pôsobiacimi listami, ktoré často vyrastajú už v predjarí. Od začiatku mája si medzi nimi môžeme všimnúť aj tulcovité, zelenkavé kvety, ktoré sú charakteristické pre celú čeľaď áronovitých.
Po opelení sa vytvoria plody, ktoré sú spočiatku zelené, ale na konci leta už žiaria krikľavými červenooranžovými bobuľkami na pevných stonkách. V tejto fáze už rastlina nemá listy, a tak farebné útvary rastú priamo zo zeme, často v skupinkách. Táto podoba árona je neprehliadnuteľná, no málokto si ju spojí s jeho jarnou podobou, ktorá vyzerá úplne inak.
V záhradách sa niekedy pestuje jeho príbuzný áron taliansky (Arum italicum). Je dobré vedieť, že rastlina je celá jedovatá a pod dohľadom skúsených liečiteľov či lekárov sa používa aj na liečenie.
Jesienka obyčajná
Ako poslednú si spomenieme obľúbenú rastlinu – jesienku obyčajnú (Colchicum autumnale). Je typická bohatým kvitnutím na jesenných lúkach a pasienkoch, stále častejšie aj v záhradách. Avšak málokto pozná jej jarnú a letnú podobu.
Nahé kvety jesienky vyrastajú často v skupinkách a pripomínajú šafran. Líšia sa však dobou kvitnutia (sú však aj druhy šafranov kvitnúce na jeseň) a najmä, na rozdiel od šafranov, kvitnú bez listov.
Až po opelení sa na jar objavujú mohutné zelené trsy listov, ktoré chránia pomerne robustný plod – tobolku. Tieto listy sú podstatne väčšie než kvety a často sa zamieňajú za listy medvedieho cesnaku. To však môže byť veľmi nebezpečné, pretože jesienka obsahuje kolchicín, jeden z najsilnejších jedov v rastlinnej ríši. Práve preto je dobré poznať všetky fázy jej vývoja. Navyše, pri jarnom upratovaní záhonov si ju tak nechtiac nevykopeme.
Zaujímavosťou je, že kolchicín sa používa aj pri šľachtení. Semená a zárodky rastlín reagujú na agresívne pôsobenie tohto jedu zdvojovaním chromozómov. To prináša želané efekty ako plnokvetosť či iné mutácie.
Galéria k článku
Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock
Prosim o radu, ako sa vola tato rastlina