Odbornú porotu v čitateľskej súťaži Najkrajšia záhrada 2022, ktorej výsledky sme už vyhlásili, veľmi zaujala aj záhrada v Mojmírovciach. Pozývame vás navštíviť ju spolu s nami.
Priznám sa, že keď sme v porote videli fotky z tejto záhrady, trochu sme zapochybovali, či ju naozaj robili sami majitelia, čo bola podmienka prihlásenia do súťaže. Ocenili sme dobrú prácu s priestorom, čo zjednodušene povedané znamená zmysluplné rozmiestnenie plôch trávnikov, záhonov a dlažieb, ale aj zaujímavé prvky drobnej architektúry, ako je hojdačka na trojuholníkovej pergole s drôtenkou medzi hranolmi, kde sa pnie vinič a kivi.
Páčil sa nám aj výber drevín, ktorý je možné vidieť skôr v záhradách od záhradných architektov. Výber rastlín v záhonoch zas prezrádzal cit a znalosť druhov. Po rozhovore s majiteľkou pani Katkou sme pochopili, prečo je to tak.
„Záhrada pre nás nemá byť o tom, aby sme sa v nej zodrali, ale aby nám prinášala radosť a priestor na zmysluplné trávenie času,“ hovorí majiteľka Katka.
Mladí manželia naozaj o všetkom rozhodujú, robia a sadia sami, navyše pani Katka má k rastlinám a záhradám veľmi blízko. Obaja jej rodičia pracovali v arboréte v Mlyňanoch a ona tam s nimi ešte ako dieťa trávila množstvo času. Detstvo medzi stromami, v parku a v skleníkoch v nej zapálilo lásku k zeleni. Od detstva tak prirodzeným spôsobom nasávala aj názvy rastlín. Zároveň čo-to pochytila o princípoch, ktoré platia pri tvorbe záhrad.
Krôčik po krôčiku
Ale poďme pekne po poriadku. Mladí manželia, dnes už rodičia dvoch detí, si hľadali pozemok, kde by si mohli postaviť dom. Jednou z podmienok bola orientácia na svetové strany, stavbu chceli situovať tak, aby sa do obytných miestností a na terasu vkrádalo slnko zo západu. Navštívili ich niekoľko, no len tento spĺňal ich predstavy.
Stavebný pozemok prekvalifikovaný z ornej pôdy bol na úplnej rovine, kde nerástli žiadne dreviny. Po dokončení domu a nasťahovaní sa, čo bolo v roku 2017, sa začali intenzívne venovať exteriéru. Ako prvé svojpomocne položili spevnené plochy a chodníky a vysadili niekoľko stromov, nech rastú. Všetko ostatné, čo je v záhrade dnes, vznikalo rok po roku, krôčik po krôčiku.
„Nerobila som si nejaký nákres alebo plán,“ hovorí Katka. „Všetko sadím intuitívne priamo v priestore. Samozrejme, pritom zvažujem pohľadové osi, vhodnosť rastlín či ich veľkosť v budúcnosti. Ale inak jednoducho v našom obľúbenom záhradníctve nakúpim rastliny, ktoré sa mi páčia, a potom chodím po záhrade a hľadám, kde ich vysadiť.“ To je vlastne presne opačný postup, ako sa všeobecne radí. Uplatniť sa dá najmä na mieste, ktoré človek dobre pozná, pričom má cit pre priestor a rastliny.
„Napríklad keď som študovala na vysokej škole, popri internáte bola alej z ambrovníkov (Liquidambar), ktoré som si zamilovala. Jeden z prvých stromov, ktoré sme kúpili, bol z tohto dôvodu práve on. Manželovi sa v okrasnej škôlke zapáčil dub močiarny, ktorému sme doma vybrali miesto. Niekoľko borovíc sme zas dostali od suseda. Pravda je, že občas sa neubránime presádzaniu, povedzme keď sme zistili, že práve vysadená borovica bráni z balkóna výhľadu. Hneď ďalší deň sme ju presúvali hoci len o meter,“ smeje sa Katka.
„Naposledy sme vysadili jarabinu vtáčiu, náš domáci strom. Nerozumiem, prečo ľudia nechcú do záhrady stromy,“ pokračuje. „Tu bola pôvodne rovina, veterno a zo začiatku sme v lete nemohli vôbec vydržať vonku. Práve vďaka stromom a vôbec zeleni je nám dnes všetkým v záhrade príjemne. Vonia to tu, je tu dosť tieňa, bývajú tu s nami ježkovia, ktorí chodia po zotmení maškrtiť mačacie granule, neustále pozorujeme rôzne vtáčiky, hmyz. Aj deti milujú záhradu, kvety a rady sa hrajú na trávniku.“
Z roviny viac úrovní
Počkať, dnes už predsa v záhrade rovina nie je. Ako sa to stalo? „Zeminu, ktorá bola vykopaná pri hĺbení základov, sme nedali odviesť, ostala nám na pozemku ako veľká kopa,“ vysvetľuje Katka. „Pôvodne sme s ňou nemali konkrétny zámer, ale časom sme zistili, že nám vlastne vyhovuje. Pri terase je vďaka nej viac súkromia a zastaví aj vetry vanúce od polí. Zvykli sme tu aj opekať. Napadlo mi, ako ju lepšie využiť. Vzala som rýľ a vykopala do nej také zahĺbenie, kde by sme mohli umiestniť ohnisko. Ja zvyčajne niečo vymyslím a začnem a manžel sa toho chytí a dotiahne technickú stránku veci.
Tak to bolo aj v tomto prípade. Postavil tu múr, čím zeminu stabilizoval, a položil dlaždice. Hore na ,kopciʻ sme neskôr položili terasu, čomu sa všetci čudovali. Pribudli k nej schodíky zapustené do pôdy a okolo niečo ako skalka. Až keď manžel hore vybudoval pergolu s trojuholníkovou základňou a hamakou, všetko dostalo svoj zmysel. Od pohľadov zvonka toto miesto chránia nedávno vysadené viničové kry a kivi, ktoré sa budú popínať po drôtenke natiahnutej medzi pergolovými stojkami.
A takto je to u nás stále, všetko vytvárame postupne. Občas niečo aj zmeníme, napríklad dnes je blízko pergoly čerešňa, ktorá bola kedysi vlastne súčasťou úžitkového záhona. Keďže som zeleninové plôšky presunula do zadných častí záhrady, čerešňa ostala medzi dodatočne dosadenými okrasnými rastlinami.“
Pestrosť a farebnosť
Najmä kvety sú v záhrade nositeľmi farieb a pomerne rýchlych zmien. Katka nadväzuje: „Milujem trvalky, vďaka nim je záhrada stále iná. Aj dreviny sa menia, no oveľa pomalšie ako ony. Chcem, aby sme to tu mali farebné a veselé a aby aj deti vnímali tú rôznorodosť, ktorú záhrada môže ponúkať. Všade, kadiaľ chodím, vnímam rastliny a naozaj všelikde sa dá niečím inšpirovať. K Vianociam dostanem kurz záhradného dizajnu od známeho záhradného architektka a veľmi sa naň teším.“ Ktovie veru, či a aké zmeny nastanú po absolvovaní kurzu.
„Mám vyslovene potrebu sadiť a starať sa o rastliny. Zo začiatku po výsadbe je vždy viac práce, trvalky potrebujú rok až dva, kým sa zapoja, a vtedy je potrebné porast viac odburiňovať. Neskôr je však strihania a čistenia výrazne menej. Pred pár rokmi som skúsila do jedného záhona v predzáhradke položiť aj čiernu netkanú textíliu, aby bol menej prácny. Keď sa zapojil, začala som ju vyberať. No keď som videla, ako je pôda pod ňou udusená, vedela som, že ju už nikdy viac nepoužijem.
Známi sa ma i pýtajú, ako stíham okrem všetkých povinností starostlivosť o záhradu plnú rastlín. Keď sú však rastliny správne vysadené, hoci je zo začiatku v záhone viac práce, časom jej ubudne. Aj na jar je viac práce, ale po zime pohyb každému prospeje a v lete si tú starostlivosť vyslovene užívam. Teraz, približne po piatich rokoch od nasťahovania, začínam byť so záhradou spokojná. No stále budeme niečo vymýšľať, tvoriť, sadiť. Najbližším cieľom je vybudovanie automatickej kvapkovej zálievky k zelenine, aby sme v lete mohli odcestovať aj na viac ako štyri dni. Zelenina totiž extrémne teploty bez zálievky nevydrží. Trávnik už pod zálievkou máme, zvládol ju nainštalovať manžel.“
Vydarená záhrada po piatich rokoch od založenia už krásne kvitne, vonia, chráni, poskytuje tieň, dovoľuje pozorovať život v nej a žiť v nej. Opäť sa potvrdzuje staré známe porekadlo: Komu sa nelení, tomu sa zelení. 🙂
Text: Monika Felixová
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Na jesennej návšteve: Záhrada, ktorá mení svoju podobu podľa ročných období a nikdy nepôsobí prázdno
Návšteva letnej kvetinovej záhrady
Na návšteve: Premena starej mestskej záhrady
Na návšteve: Kvetinová záhrada s pergolou
Inšpiratívna návšteva: Záhrada s prírodným jazierkom
Na návšteve: Záhradný architekt nebol potrebný, stačila len inšpirácia a chuť tvoriť
Mate skusenosti s vystavbou udiarne svojpomocne? Aku velku ste robili, ako ste j…