Zádušník brečtanovitý. Ľahko sa šíriaca bylinka. Vytvára fialové koberce v kombinácii so zelenými a hornými mladými až bordovými lístkami s pekným srdiečkovým tvarom.
Nie je to obyčajná burina. Je to liečivá bylinka a chutná korenina. Používať sa dá celá čerstvá kvitnúca vňať a rovnako dobre poslúži aj sušená.
Zber
Zádušník zbierame tak, aby sme nevytrhávali korienky. Ideálne strihneme nožnicami alebo oddelíme vrchnú zbieranú vňať medzi nechtami. Kvitne od apríla približne do júna. Listy sa môžu zbierať aj po odkvitnutí len nebudú také nápadné ako teraz, keď žiari rastlina na fialovo.
Zbiera sa ideálne za suchého počasia v skorom popoludní. To platí, pokiaľ sa chystáte rastlinu sušiť. Pokiaľ ňou idete za čerstva koreniť, vtedy to je jedno. Hoci aj za dažďa alebo za rannej rosy.
Korenina
Zádušník sa teraz priam tlačí do pozornosti, aby sme ho využili. Zoznámte sa, privoňajte, ochutnajte.
Jeho chuť je špecifická, ale myslím, že lahodná. Je výrazný, jemne horkastý, no v tom príjemnom horkom spektre, zároveň svieži akoby okolo neho prešla mäta. Ak ho použijete ako zelené čerstvé korenie, určite v jedle nezanikne a trúfam si tvrdiť, že jeho použitie neoľutujete.
Ako začať? Skúste ho využiť tam, kde sa bežne dáva petržlenová vňať. Stačí nasekať a posypať na záver prípravy jedla resp. len aktuálnu porciu na tanieri. Výborne doplní akýkoľvek šalát, osvieži klasickú praženicu. Poteší sa mu bylinkové maslo aj pomazánky. Dekorácia na cestoviny, rizoto či krémové polievky.
Na fotke to vyzerá akoby bola celá polievka z kvetov, môžete to skúsiť, ale táto je z fialovej kapusty, zemiakov a petržlenu. Práve čerstvý zádušník jej jemnú chuť vhodne okorenil.
Hodí sa však aj k mäsu a výborne obohatí suroviny, ktoré sa zvyknú výraznejšie ochucovať ako napríklad neúdené tofu, patizón či baklažán.
Liečivé účinky
Zádušník je účinný najmä pri dvoch skupinách ochorení. Zažívanie a ochorenia dýchacích ciest. Čaj sa pije pri žalúdočných a vylučovacích ťažkostiach či pri hnačkách.
Rovnako dobre poslúži pri pľúcnych ochoreniach. Pomáha uvoľňovať hlieny. Čaj sa robí klasicky. Stačí vylúhovať sušenú vňať a piť 2 x denne. Čistí pečeň, pri dlhodobom pití rozpúšťa žlčové aj močové kamene.
Dá sa z neho spraviť aj sirup, účinný pri záchvatoch kašľa. Postačí spraviť silnejší macerát zo sušenej bylinky, lúhovať 24 hodín a do scedeného výluhu pridať toľko gramov cukru, koľko je mililitrov vody. Rozpustiť, priviesť k varu, nafľaškovať.
Ako ho rozoznáte?
Občas si ho ľudia mýlia so zbehovcom plazivým. Nie že by boli rastliny zameniteľné, no rastú v podobnom čase, majú podobnú farbu, obe sú jedlé a liečivé a tak sa skôr popletú názvy.
Zbehovec má ale úplne iný typ rastu kvetu a je celý mohutnejší, rastie skôr vztýčene. Naopak zádušník o trochu viac plazivo, preto sa to ľúbi popliesť. Často rastú na tom istom stanovisku.
Samotný zádušník má viacero podôb. Na lúkach, v tôňach, pri potoku, zakaždým môže pôsobiť trochu inak, mať iný odtieň zelenej na listoch a inú veľkosť.
Podstatný je kvet, tvar listu a typická vôňa a chuť. Na fotke sú zádušníky odtrhnuté v rovnakom čase na miestach vzdialených asi 40 metrov. Väčší bol na kraji lesa, menší z otvoreného priestranstva lúky.
Text a foto: Martina Töröková
... v pripade skusenosti, prosim o odporucenie dobrych sort ribezli a egresov..…