Na pohľad sa toho už na konci jesene v úžitkovej záhrade veľa nedeje. Sú však práce, ktoré sa oplatí vykonať, inak sa nás záhrada na jar „opýta“: A čo si robil na jeseň?
Vypustíme vodu, odložíme hadice, stroje…
Hadice a nádoby na vodu sú vyrobené z rôznych materiálov. Aby dlhšie vydržali, zbavíme ich pred uskladnením všetkej vody – polejeme ňou výsadby. Hadice zmotáme, aby neboli zalomené a pokrútené. Sudy, nádrže na vodu a kanvy dôkladne vyčistíme od rias, vydrhneme kefou, vypláchneme čistou vodou a odložíme hore dnom v suchej miestnosti bez mrazu.
Pred zastavením prívodu vody nezabudnime poliať aj vždyzelené listnáče a ihličnany. Náradie očistíme od pôdy, skontrolujeme násady, vyklepeme ohnuté pracovné listy motýk, rýľov, naostríme ich a odložíme na suché miesto. Premažeme všetky zámky, pánty dverí a kolieska na fúrikoch, aby cez zimu nezhrdzaveli. Skontrolujeme kosačky aj elektrické náradie.
Hrabať lístie?
I keď sa názory na zhrabávanie lístia rôznia, príroda to má vymyslené perfektne. Zvlášť po prvých mrazoch lístie opadáva. Vrstva listov chráni pôdu a zároveň ju obohacuje o živiny. Je dobré podporiť prirodzený rozklad listov pridaním dusíka, napríklad vo forme močoviny, ktorá sa dá zakúpiť aj granulovaná. Ak však pestujeme pekný trávnik, z neho musíme lístie dôkladne vyhrabať, tráva pod ním môže hniť. Tiež ho pravidelne zhrabávame najmä z chodníkov, kde môže byť pôvodcom nepríjemného úrazu.
V lístí však prežijú mnohé škodce, je aj zimoviskom bakteriálnych a hubových chorôb. Pokiaľ sa však listy dobre skompostujú, najmä pri vysokých teplotách počas rozkladu väčšina zárodkov neprežije. Ak sa predsa obávame rozšírenia chorôb, škodcov, lístie hlboko (aspoň 1 m) zakopeme. Spaľovanie lístia je zakázané a okrem toho obťažujeme susedov dymom a zbytočne plytváme organickou hmotou. Pri zimovaní rastlín môžeme pohrabané lístie nahradiť hotovým kompostom, ktorý sme pripravili v predošlej sezóne.
Prihŕňame pôdu
Ku kmienkom mladých ovocných stromčekov, krom a k viniču prihrnieme pôdu alebo prihodíme kompost. Obmedzíme tak vyschýnanie pôdy, poškodenie silnejšími mrazmi či holomrazmi. Pôdu nahrnieme i k trsom jahôd. Môžeme ich zakryť aj čečinou alebo prikryť netkanou textíliou. Počas zimy bez snehu zabránia ich vymŕzaniu. Ak je suché počasie a hrozí, že pôda zamrzne bez dostatočnej vlahy, je vhodné výdatne zaliať aspoň mladšie výsadby.
Najdôležitejšie úlohy
1. VÁPNENIE KMEŇOV
Kmene a hrubé konáre ovocných stromov zatierame vápenným mliekom. Má dezinfekčný účinok, ale najmä chráni strom pred mrazovými trhlinami spôsobenými slnkom a mrazom.
2. OCHRANA ZELENINY
Vysadenú zeleninu, ktorú plánujeme prezimovať, napríklad valeriánu, zimné odrody šalátov a podobne, zakryjeme netkanou textíliou a zaťažíme hoci aj prázdnym hlineným kvetináčom.
3. ZVYŠKY RASTLÍN DO KOMPOSTU
Zvyšky rastlín, ktoré ostriháme alebo zhrabeme, pridáme do kompostu s výnimkou chorých rastlín. Nakoniec kompost zasypeme vrstvou pôdy.
4. VYPUSTÍME VODU ZO ZÁVLAH
Voda vplyvom mrazu zväčšuje svoj objem, odstavíme ju a všetky kohútiky otvoríme, aby vytiekla. Vodomer, ktorý by mohol zamrznúť, obalíme napríklad do starého kabáta či periny, aby sa do jari neroztrhol.
Text: Daniel Košťál
Foto: Miro Pochyba, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ahojte, prave som si vypocul zaujimavu vec od odbornika - odporucanie postrekova…