Trčia na nás odvšadiaľ. Spod kôry či kamienkov verejnej zelene a súkromných záhrad, z regálov záhradníctiev aj televízie. Človek by si mohol myslieť, že mulčovacie textílie sú nevyhnutným doplnkom záhonov, a kto ich nemá, mal by rýchlo svoju chybu napraviť. Je to naozaj tak?
Netkané mulčovacie textílie sú vlastne polypropylénové vlákna, čiže 100 % ropný produkt, ktorý má brániť prerastaniu burín v záhonoch. Má, no nie je to celkom tak. Burina sa tlačí zo všetkých rezov, dier na rastliny a časom aj zo všetkých naviatych semien, ktoré sa dostanú k večne vlhkej textílii a zakorenia sa priamo na nej. Odburiňovanie je potom ešte náročnejšie a zároveň s burinou vyťahujeme aj kusy textílie. Roztrhaná sa dostáva na povrch nad vrstvu mulču a to vyzerá mimoriadne neesteticky.
Druhou deklarovanou výhodou je údajné šetrenie mulčovacích materiálov. Na záhon zakrytý netkanou textíliou stačí vysypať menšiu vrstvu kôry. No kôra, čo je vlastne prírodný mulč, sa postupne rozkladá a prináša do záhrady a pôdy život aj potrebnú organickú hmotu, čoho sa s textíliou dobrovoľne vzdávame. V honbe za bezúdržbovými plochami zabúdame na to najpodstatnejšie, čo robí záhradu záhradou, a to je život v nej.
Sťažená výmena vzduchu
Pôda pod textíliou je neraz premokrená, zhutnená a „nedýcha“, chýba v nej kyslík. I keď textília prepúšťa vzduch, jeho výmenu výrazne obmedzuje. Navyše, keď drobné čiastočky pôdy, na ktorej leží, upchajú po istom čase póry, stáva sa takmer nepriepustnou. Korene, pôdne baktérie a drobné živočíchy pritom kyslík nutne potrebujú.
Zábrana proti živinám
Textília zároveň oddeľuje pôdu od mulču, čiže organickej hmoty, takže sa pripravujeme aj o dôležitý efekt mulčovania organickými materiálmi, zúrodňovania pôdy rozkladajúcimi sa časťami. V takomto prostredí následne vysadené rastliny chradnú, vyhnívajú alebo sú omnoho náchylnejšie na choroby, rôzne druhy chloróz či fyziologické anomálie spôsobené nedýchajúcou a vyčerpanou pôdnou vrstvou.
Miznú dážďovky
Jedným z najväčších záporov použitia mulčovacej textílie je znižovanie výskytu pôdnej fauny, najmä dážďoviek a rôznych saprofytických organizmov, ktoré pomáhajú rozkladať organickú hmotu, čím ju zúrodňujú do veľkej hĺbky. Viete, že dážďovka spotrebuje za deň toľko potravy, čiže organickej hmoty, koľko sama váži? Za pomoci črevných mikroorganizmov sa táto hmota mení na kvalitný a mimoriadne mikrobiálne aktívny humus, ktorý môže byť zavlečený až takmer 2 m pod povrch zeme. Kanáliky, ktorými sa v zemi dážďovka pohybuje, zároveň prevzdušňujú pôdny horizont. Výskumom dážďoviek sa v spojitosti so vznikom humusu zaoberal viac ako 30 rokov Charles Darwin, jeden z najväčších prírodovedcov vôbec.
Pod trvalky úplne nevhodná
Dnes sú trendové a obľúbené trvalkové záhony, ktoré do záhrady vnášajú pestrosť, prirodzenosť, premenlivosť a krásu. Netkaná textília je do trvalkového záhona úplne nevhodná. Mnoho trvaliek sa totiž zmladzuje a rozrastá koreňovými výmladkami, no ak je plocha nastlaná textíliou, nedokážu to a sú odsúdené na skorý úhyn. Krátkoveké druhy sa zasa v záhone rozširujú semenami a tomu má vlastne textília brániť. Preto je mulčovacia textília v trvalkovom záhone priamou príčinou jeho pomerne skorého konca.
Kamienky ako mulč
Rôzne formy kamienkov použité ako mulč sú možno pre niekoho atraktívne. V záhonoch neškodia, ale ani ničím neprospievajú, možno iba akumuláciou denného tepla a jeho nočným výdajom do okolia, čo sa niekedy využíva pri pestovaní ovocia či viniča. Zároveň však pomáhajú presychaniu prostredia a ničia prirodzenú vlhkú mikroklímu záhonov.
Ak sa už pre kamenný mulč rozhodneme, dajme ho tiež bez textílie, no v dostatočne hrubej vrstve, ináč rastu buriny nezabránime. Kamenný či štrkový mulč má uplatnenie najmä v suchomilných trvalkových či trávových záhonoch.
Ako mulčovať efektívne a ohľaduplne?
Začneme dôslednou prípravou záhonov, ich kvalitným, viacnásobným odburinením.
Pri druhovej skladbe záhona využijeme aj takzvané pôdopokryvné druhy, čiže rastliny schopné sa pomerne rýchlo rozrastať do všetkých smerov. Vypĺňame nimi všetky otvorené plochy v záhonoch okolo drevín. Tento účel spĺňajú z drevín napríklad plazivé skalníky, borievky, zimozeleň, pachysandra vrcholová, z trvaliek kobercové tymiany, rozložité alchemilky a mnoho iných.
Výplňové trvalkové výsadby zahustíme, čím efektívne eliminujeme rast burín. Princíp esteticky pôsobiacej výsadby je v tom, že spoločne vysádzame druhy s rozdielnym časom kvitnutia, pričom tie neskôr kvitnúce prekryjú dokvitnuté, v tej chvíli už menej pekné.
Po výsadbe celý záhon namulčujeme dostatočne hrubou vrstvou mulču organického pôvodu, napríklad nefarbenou mulčovacou kôrou, štiepkou, hoblinami či sečkou zo slamy. Tieto prírodné materiály by mali byť „prekompostované“, lebo v čerstvom stave sú veľkým požieračom pôdneho dusíka, ktorý mikroorganizmy spotrebúvajú na rozkladné procesy a v tej chvíli sa nedostáva k rastlinám.
K mulčovacím textíliám existuje aj viacero prírodných a rozložiteľných alternatív, napríklad rohože zo slamy, juty, kokosových vlákien alebo recyklovaného papiera. Sú síce drahšie, ale pre prírodu sú oveľa lepšou voľbou. Využívajú sa na mulčovanie svahov a miest, kde nie je možné použiť sypké materiály, ďalej na veľmi presychajúce záhony a podobne.
Čisto trvalkové záhony a záhony s veľkým podielom trvaliek je najlepšie mulčovať preosiatym kompostom alebo rašelinovým substrátom, lebo hrubé kôrové či drevnaté mulče môžu brániť ich rastu.
Dobrou alternatívou je aj nemulčovať, najmä pri trvalkových záhonoch. Dobre založený trvalkový záhon udržiavame najmä prvý rok v bezburinovom stave a v ďalších rokoch, keď sa rastliny zapoja, už bude prakticky bezúdržbový. Na najvrchnejšiu vrstvu pôdy po výsadbe nasypeme rašelinový substrát, ktorý ľahko presychá, semenám burín sa v ňom nedarí dobre klíčiť.
Text: Ing. Milan Beutelhauser
Foto: Pavel Chlouba, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ahojte, vo vela zahradkarskych relaciach vidim, ze pod mulc napriklad z kory sa…