Medzi niektorými záhradkármi je pomerne rozšírená predstava, že hybridy sú niečo strašidelné, neprirodzené a zlovestné. Veľmi často to v ľuďoch vyvoláva spojitosť s GMO, teda geneticky modifikovanými organizmami. S nimi to však nijako nesúvisí. V čom je teda rozdiel, a máme sa ich prečo obávať?
Za všetkým je Johann Gregor Mendel
Poďme spoločne nazrieť do histórie. Mnohých možno prekvapí, že základy hybridizácie objavil, popísal a definoval český, resp. moravský zakladateľ genetiky Johann Gregor Mendel už v roku 1865.
Už v tom období zistil, že pri krížení dvoch odlišných genetických línií vykazuje prvá generácia unikátne kvality, vyznačujúce sa najmä uniformnosťou znakov, vyššou vitalitou a plodnosťou, obvykle aj vyššou kvalitou plodov. Túto prvú generáciu (prvé potomstvo) dvoch odlišných rodičov označujeme ako F1. Rastliny množené z tejto generácie ďalej, teda ich ďalšie potomstvo označujeme ako F2, ďalšiu generáciu F3 a tak ďalej. Na rozdiel od supergenerácie č. 1 – teda F1 ؘ– dochádza v týchto pokračujúcich dedičných líniách k triešteniu znakov z oboch rodičovských línií. Sú veľmi nesúrodé, často nežiaducej kvality a niekedy aj sterilné.
Z hľadiska kvality úrody sú hybridy F1 ideálne, no majú aj nevýhodu
Rastliny z prvej generácie (F1) sú z hľadiska kvality úrody a aj zdravotného stavu rastlín ideálne. Aké sú teda nevýhody? Nevýhodu majú vlastne len jednu, ale podstatnú, a tkvie v získavaní semien. Je to vysoko odborný a manuálne náročný proces, pri ktorom je nutné zaistiť, aby sme mali presne určený samčí aj samičí prvok – bliznu oplodnenú peľom vybraného typu daného druhu. Takto získame ale len samotný hybrid, nie už semená z nich.
Dosiahnuť to v domácich podmienkach je takmer nemožné. Aj v podmienkach profesionálnych množiteľských firmách ide o pomerne náročný proces, ktorý závisí najmä od typu stavby kvetov daných druhov rastlín. Nutný pravidelný nákup semien od semenárskych firiem sa môže javiť ako nevýhoda, na druhej strane by sme mali vnímať ako výhodu fakt, že túto sofistikovanú a precíznu prácu s garantovaným výsledkom za nás spravia odborníci so zárukou kvality. Tí navyše musia na zabezpečenie oboch genotypov pestovať dostatočné množstvá rastlín oboch línií, z ktorých berú genetický materiál.
V čom sa teda odlišujú od klasických konvenčných kultivarov? Pri šľachtení sa ďalšie generácie F2, F3, atď. ďalej vysievajú, a z nich sa selektujú jedince s optimálnymi znakmi a vlastnosťami. Tie sa potom nechávajú navzájom oplodňovať, až pokým nenastane stabilizovanie želaných vlastností. Tento proces je zdĺhavý a niekedy sa genotyp ustáli až v piatej či siedmej generácii, môže to trvať aj dvadsať rokov (podmienkou je neustála selekcia). Až vtedy môžeme hovoriť o stabilnej odrode. Takéto odrody už môžeme nechávať voľne sa opeľovať a získané osivo by malo byť stabilné. I tu však prakticky neustále prebieha akési pozvoľné „došľachťovanie“, takže je veľmi žiaduce vyberať na zber osiva tie najoptimálnejšie vzorové jedince.
Aby sme si to zhrnuli – hybridy nám dávajú vyššiu kvalitu rastlín i plodov, klasické odrody zase nezávislosť pri semenárení. I pri konvenčnom semenárení však dochádza niekedy ku spontánnym mutáciám celých generácií, ktoré v ďalších rokoch spôsobia výpadky semien týchto odrôd u množiteľov.
Pestrosť na záhone
Ak pestujeme viac odrôd daného druhu (typicky napríklad tekvicovité rastliny), môže sa stať, že sa nám nechcene s prispením opeľujúceho hmyzu skrížia, čo nás prinúti kúpiť si nové osivo aj napriek klasickej odrode. Ja osobne (autor článku, pozn. redakcie) pestujem najmä rajčiny ako hybridné, tak i klasické odrody – každé pre svoje kvality.
Napríklad odrodu ‘Green Envy F1’ superlahodnej, podlhovastej a zelenoplodej cherry rajčiny môžete kúpiť aj ako konvenčnú odrodu – nehybridnú –, ale z istého zdroja z Anglicka sa dá kúpiť aj ako F1. Rozdiel je na pohľad minimálny, avšak v chuti plodov je diametrálny. Kým hybrid je lahodný, klasická odroda už ani náhodou.
Veríme, že sme vniesli svetlo do tejto zdanlivo odbornej témy, ktorá sa však týka prakticky každého pestovateľa. Ostáva len na vás, ako sa rozhodnete a po ktorých semienkach v obchode siahnete. Strach však nemusíte mať zo žiadnej odrody zakúpenej od semenárskych firiem.
Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock, iStock.com
Ďalšie zaujímavé články
Všetko, čo by ste mali vedieť o odkladaní semienok z vlastnej úrody
Z ktorých kvetov môžeme odoberať semienka a rozmnožiť ich tak?
Získajte osivo z vlastnej záhrady. Ktoré plodiny sú na to vhodné?
Nová lahôdková desiatová uhorka SNACK F1
Pomaly nastáva vhodný čas na nákup semien paradajok. Ako si vybrať tie správne odrody?
Veľký prehľad 50 odrôd zeleniny, ktoré odporúčajú skúsení pestovatelia. Z týchto si určite vyberiete svoju obľúbenú
Urob si sámViete, ako otestovať klíčivosť semiačok? Vyskúšajte to aj so starými!
Urob si sámKŕmite vonkajšie mačky? Pozrite, ako jednoducho vyrobíte z odpadu praktický dávkovač krmiva
ASB.skObaly z nápojov zálohujeme už viac ako rok, výsledky prekonali všetky očakávania
Môj domToto by ste mali vedieť o úspornom bývaní! Aké normy musí spĺňať dom A0, aké pasívny dom a v čom sme na tom lepšie ako iné štáty?
neviete aká je to odroda jablka ?