Nebojte sa plazov. Sú prirodzenou ochrankou záhrady

Plazy môžeme smelo zaradiť medzi najužitočnejšie živočíchy v záhradách. Sú významnými predátormi hmyzu i hlodavcov a plnia tak dôležitú hygienickú funkciu.

Plazy (Reptilia)

Mnoho ľudí sa na plazy, kam patria hady aj jašterice, pozerá s istou dávkou nevôle, opatrnosti, prípadne i strachu, čo však často vychádza len z predsudkov a nedostatku znalostí. Na Slovensku žije celkovo 5 druhov hadov. Iba jeden z nich – vretenica severná (Vipera berus) – predstavuje pre človeka potenciálne nebezpečenstvo. Vyskytuje vo vyššie položených častiach nášho územia, na západnom a južnom Slovensku na ňu nenarazíme.

V blízkosti vodných plôch a tokov

Najčastejšie sa v našich záhradách môžeme stretnúť s užovkou obojkovou (Natrix natrix), ktorá je známa žltým polmesiacovým pruhom za hlavou, a užovkou fŕkanou (Natrix tesselata). Zvyčajne ide o jedince, ktoré migrujú cez krajinu a hľadajú vodné plochy, kde nachádzajú zdroje potravy. Užovka obojková dosahuje dĺžku približne 120 centimetrov a živí sa prevažne žabami a rybami. Užovka fŕkaná býva dlhá cca 90 – 100 cm a na vodné prostredie je viazaná viac ako prvá spomínaná. Je špecialistkou na lov rýb, no nepohrdne ani obojživelníkmi a dážďovkami. Dokáže aktívne plávať a po nasýtení žalúdka sa rada vyhrieva na slnkom ohriatych brehoch. Obidva druhy sú hady miernej povahy, ktoré na človeka ani domácich miláčikov neútočia ani pri podráždení. V prípade ohrozenia sa dokonca hrajú na mŕtve – schúlia sa, otvoria ústa, nehýbu sa a vylúčia smradľavú tekutinu, ktorá má odradiť potenciálneho predátora.

Loví myši

Iný prípad je náš najväčší had, užovka stromová (Zamenis longissimus), ktorá sa živí hlodavcami, a preto je pre nás užitočná. V love myší je natoľko efektívna, že ju v minulosti ľudia chovali na povalách a v sýpkach ako prirodzenú ochranu ťažko vypestovaných plodín. V južnejších častiach Slovenska často vyhľadáva ľudské príbytky, najmä rôzne chaty a domy v blízkosti svetlých lesov. Je to impozantný živočích, ktorý môže presiahnuť dĺžku jeden a pol metra. Pri podráždení môže v sebaobrane aj pohrýzť, no nedokáže človeku vážne ublížiť. Najčastejšie však volí únik do bezpečia.

V suchých a teplých lokalitách

Medzi najmenšie druhy hadov u nás patrí užovka hladká (Coronella austriaca), ktorá obýva suchšie a teplé lokality. Živí sa jaštericami a inými plazmi. Spomedzi užoviek najviac pripomína vretenicu severskú a ľudia si ju často mýlia. Odlišuje sa dobre viditeľnou a výrazne tmavou škvrnou za hlavou v tvare „korunky“, ktorú vretenica nemá. Ďalším rozlišovacím znakom sú zreničky. Kým všetky u nás žijúce užovky ich majú okrúhleho tvaru, vretenica ich má úzke štrbinové, podobne ako mačka. Sú to dôležité znaky, pretože sfarbenie vreteníc je veľmi variabilné a nedá sa naň spoliehať.

Predátor slimákov

Z ostatných plazov má k hadom vzhľadovo najbližšie slepúch lámavý (Anguis fragilis). Jeho lesklé telo je pokryté drobnejšími šupinami, ktoré sú s výnimkou hlavy takmer na celom tele rovnako veľké. Živí sa primárne dážďovkami a slimákmi, ale nepohrdne ani rôznorodým hmyzom. Vyhľadáva vlhké úkryty pod kameňmi a drevom, odkadiaľ vychádza loviť potravu najmä za súmraku a po daždi. Ako predátor slimákov je významným pomocníkom každého záhradkára. Pojedá dokonca aj k nám zavlečené slizniaky, ale ak môže, uprednostní bežný jedálniček zložený z našich pôvodných druhov.

Jašterice proti hmyzu

Rôznorodý hmyz je, naopak, potravou jašteríc. Na našom území sa vyskytujú štyri druhy. Najčastejšia je jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis) a jašterica zelená (Lacerta viridis). Obľubujú kamenné skalky a múriky, kde sa počas slnečného počasia vyhrievajú a lovia potravu. Okrem hmyzu si pochutia aj na pavúkoch a iných drobných živočíchoch.

Rady biológa

Všetky pôvodné druhy plazov na našom území sú zaradené medzi chránené živočíchy. Ako podporiť ich život a druhovú pestrosť v záhrade?

• Aby sme počas kosenia trávy nedopatrením plazy neporanili alebo neusmrtili, trávnik kosíme na poludnie, pretože plazy sú najaktívnejšie ráno a večer. V záhrade tiež vytvárame miesta s vyššou a lúčnou vegetáciou, kam sa živočíchy počas kosenia môžu schovať.
• Rozmnožovanie plazov podporíme budovaním rastlinných kompostov, ktoré svojou mikrobiálnou aktivitou vytvárajú stabilné teplo potrebné na vývin nakladených vajíčok.

• Ak pri práci v záhrade nájdeme znášku vajíčok (ide zväčša o malé vajíčka s pevnou, no krehkou škrupinkou, s priemerom cca 1 – 3 cm), snažíme sa s ňou nemanipulovať, lebo hýbanie s vajíčkami môže poškodiť vyvíjajúci sa plod. Znášku opatrne zahrabeme pôdou a miesto označíme, aby sme ju nechcene nepoškodili pri neskoršej práci.
• Výskyt slepúchov a jašteríc podporíme budovaním kamenných skaliek a stienok s množstvom dutín. Vyberáme slnečné stanovište, kde sa plazy môžu vyhrievať.
• Budujeme záhradné jazierka, ktoré pomôžu migrujúcim živočíchom nabrať dostatočné množstvo tekutín najmä počas suchých období v roku.

Text: Adrian Purkart
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Voda v bazénoch láka aj živočíchy, pre ktoré môže byť osudná. Ako tomu predísť?

Môj domPorovnali sme za vás 3 čističky vzduchu. Jednej vydrží filter celé roky, ďalšia nás šokovala dizajnomUrob si sámNajznámejší slovenský farmár Martin Bagar: Čo ste o mne možno nevedeli!ASB.skV Nitre otvoria nové envirocentrum. Bude vzdelávať verejnosť v oblasti klimatických zmienDom z tehlyArchitekt Stanislav Bernacík: Prečo je naklonený princípu jednovrstvového murovania?