Nechajte sa liečiť prírodou

Príroda skrátka vie, čo potrebujeme. Namiesto krvopotného okopávania a zbavovania sa buriny ju využite presne na to, na čo má slúžiť. Nie je tu na to, aby zavadzala, obsahom výživných a ochranných látok často vysoko prevyšuje naše niekedy so strasťami vypestované plodiny. Voľne rastúce rastliny sú záhradnými bioproduktmi dostupnými úplne každému.

Príroda nám v jarnom i letnom období ponúka množstvo prírodných biozelenín bohatých na výživné a ochranné látky, ale aj chuti, a to v podstatne vyšších množstvách a bez chemikálií (ak ich zbierame v čistom prostredí), ktoré sa neraz vyskytujú v predávanej rýchlenej zelenine. Ich výraznejšia, originálnejšia chuť je výsledkom ich prírodnej „slobody“. Nenechajte sa odradiť občas horkastým chuťovým podtónom. Horčiny žiaduco zintenzívňujú a zdokonaľujú naše trávenie. Burina v podobe šalátu či vo forme živej polievky, ako prídavok do omáčok, nátierok alebo ako korenie má špecifickú chuť, na ktorú si nielenže zvyknete, ale už si varenie bez nej nebudete vedieť predstaviť.

Zefektívnia trávenie

Exogénne, teda stravou prijímané enzýmy, obohatené o enzýmy zo slín pri dobrom žuvaní potravín výrazne natrávia v ústach aj v hornej časti žalúdka prijatú stravu a tým nám ušetria nielen veľkú časť našich tráviacich enzýmov, ale zefektívnia celé naše trávenie. Významne to zvýši využitie prijatých potravín, ale súčasne zabráni nevhodnému živeniu a rozmnožovaniu patologických baktérií v hrubom čreve, ktoré produkujú zdravie ohrozujúce toxíny.

Prírodná sebaobrana

Na lepšie využitie ozdravného potenciálu zelenín, ale aj voľne rastúcich bylín využite princíp sebaobrany rastlín. V ich bunkách sú prítomné aj neaktívne látky, ktoré sa po narušení bunky enzýmami aktivujú a menia na vysokoúčinné ochranné látky proti škodlivým činiteľom. Napríklad v brokolici prítomný glukozinolát glukorafanín je v neporušených bunkách neaktívny. Keď však surovú brokolicu rozhryzieme, bunky porušíme a uvoľníme tak katabolický enzým myrozinázu, ktorý neaktívny glukorafanín premení na aktívny sulforafan. Je to vysokoúčinný ochranca našej DNA pred rakovinovým poškodením voľnými radikálmi a karcinogénmi. Podobne to funguje pri cesnaku, cibuli, chrene a prakticky pri všetkých rastlinách. Je dôležité jesť ich surové a dobre pohrýzť, lebo uvarením hoci aj v pare zabijeme práve aktivizujúce enzýmy.

Okrem likvidácie enzýmov teplom devastujeme aj ostatné biologicky aktívne látky v plodinách a neraz z nich vytvárame toxíny, s ktorými naše telesné enzýmy musia znovu bojovať. Čím viac vlastných enzýmov spotrebujeme na trávenie a detoxikáciu, tým menej ich zostane na ostatné dôležité potreby tela a jeho ochranu.

„Zrýchlená“ zelenina

Všetka rýchlená a často prehnojovaná zelenina dopestovaná pri nedostatku svetla obsahuje vo vyššej miere zostatkové dusičnany, na pretvorenie ktorých na žiaduce bielkoviny nemali zeleniny dosť svetelnej energie. Zostali preto v ich pletivách. V našich tráviacich orgánoch sa dusičnany menia na reaktívne a rizikové dusitany, ktoré sa viažu na krvný hemoglobín, čím blokujú jeho okysličujúcu aktivitu tela. V našich tráviacich orgánoch sa viažu na prítomné sekundárne amíny a vznikajú tak nebezpečné a karcinogénne nitrozoamíny.

Toto riziko znížime, ak nebudeme konzumovať časti zelenín, kde sa zhromažďuje väčšie množstvo dusičnanov v rýchlenej zelenine. Sú to vňate (vyrastené v lete za plného slnka sú zdravé a plné vitamínov), vodivé pletivá, teda listové žilky, vonkajšie listy napríklad pekinskej kapusty, stredný stržeň mrkvy. Pozor si musíme dať najmä na reďkovky, šalát, kaleráb, špenát. Nemali by sme ich preto dávať malým deťom, tehotným a kojacim matkám, starším a oslabeným ľuďom. Použite radšej zdravú uskladnenú zeleninu z minulého roka, ktorá dozrela pri plnom slnku. Keďže vitamín C blokuje tvorbu nitrozoamínov, je dobré pre každého, keď si k šalátu z rýchlenej zeleniny urobí zálievku z citrónovej šťavy alebo si dá aspoň tabletku vitamínu C.

Prírodné zdravie na tanieri

Jarný šalát

Na čistom mieste si nazbierajme sedmokráskové listy aj s kvetmi, hviezdicu prostrednú, púpavové listy (pred kvetom sú menej horkasté), listy cesnaku medvedieho. Väčšie listy natrhajme na kúsky a zmiešajme v  približne rovnakom pomere. Všetko zalejeme zriedeným bielym jogurtom alebo acidofilným mliekom s prídavkom citrónovej šťavy a nastrúhaného chrenu. Šalát posypeme mletými orechmi.

Vitamínový šalát plný enzýmov

Na čistej bez postrekov žijúcej lúke nazbierame hviezdicu prostrednú, púpavové listy, v lužných lesoch cesnak medvedí a k tomu pridáme mladé lístky kozej brady hostcovej, nasekanú mladú cibuľku aj s vňaťou, nastrúhanú minuloročnú mrkvu a všetko obohatíme naklíčeným obilím alebo naklíčeným cícerom. Ako zálievku použijeme vodu z kyslej kapusty obohatenú citrónovou šťavou a komu chutí, tak aj sójovou omáčkou. Pomastíme olejom z tekvicových jadier.

Zdravé bielkoviny na zelenom tanieri

Sýty šalát si pripravíme z nakrájaného lahôdkového tofu, ktoré primiešame do šalátovej zmesi vytvorenej z listov lebedy, kozej nohy hostcovej, sedmokrásky, skorocelu a medvedieho cesnaku. Zálievkou môže byť zmes vody z kyslej kapusty, acidofilného mlieka a citrónovej šťavy a všetko omastené semenami slnečnice.

Pesto po slovensky

Na prípravu môžeme použiť buď tradičný mažiar, alebo mixér. Do mixéru dáme natrhané lístky medvedieho cesnaku alebo mladé chrenové lístky a môžeme pridať aj lístky sedmokrásky, púpavy, prípadne mladej žihľavy. Kto chce mať chuť ešte výraznejšiu, pridá aj pár cibuliek medvedieho cesnaku a pomleté vlašské orechy alebo lieskovce. Všetko spolu rozmixujeme. Primiešame nastrúhaný oštiepok a pokropíme zmes olivovým olejom lisovaným za studena. Všetko spolu zmixujeme. Toto pesto používame najmä na cestoviny, ale aj na ochutenie omáčok, polievok, nátierok… V chladničke vydrží viac ako mesiac. Suroviny aj ich pomery v peste môžeme obmieňať a využiť tak aj iné prírodné a záhradné vňate, ale aj iné syry – bryndzu či kvalitné oleje.

Odborník radí:

Zjedzte svoju úrodu v surovom stave. Teplo z panvice, hrnca či z rúry ju umŕtvi, zničí látky potrebné pre naše telo.

Zdravé burinky

K skutočným liečiteľom z voľnej prírody patria:
sedmokráska , púpava, materina dúška, štiav, kyslička, medovka, žihľava, hviezdica prostredná „kuračka“, jahodové lístie, alchemilka, ďatelina lúčna, merlík a loboda, nátržník husí, prvosienka jarná. Podobne môžeme využiť aj cesnak medvedí, cesnačku, skorocel, koziu nohu hostcovú, čakanku, hluchavky, stavikrv vtáčí, vŕbku úzkolistú, fialky, pupenec brečťanovitý, trebuľku, rebríček.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/ Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Poznáte najčastejšie buriny v záhrade? Ako s nimi bojovať a ktoré sa dajú využiť v domácej lekárničke? Prečo zaradiť do jedálnička divé rastliny či dokonca buriny Nie je burina ako burina. Už v jarnom období ju môžeme využiť pre svoje zdravie Dokonalý trávnik nemusí byť „sterilný“. Potešte nielen seba, ale aj prírodu Púpava lekárska: Miláčik jari, symbol slnka, mesiaca a hviezd Kvíz: Ktorá burina vám robí najväčšie vrásky?