Pesticídy, ktoré využívate na likvidáciu vošiek, vyhubia aj ich prirodzených predátorov. Vošky sa tak vracajú rok čo rok a ničia vám úrodu. Prejdite im cez rozum a vráťte sa aj vy k prirodzenému potravinovému reťazcu, ktorý vytvára dlhodobú prírodnú rovnováhu jestvujúcich tvorov.
V prírode, ktorá bola kedysi na mieste našej záhrady, bolo vždy dostatok živočíchov, ktorí bránili voškám v premnožení a redukovali ich počet, aby nevyvolali kalamitné ohrozenie jestvujúcich rastlín.
Pomocou pesticídov sme síce zlikvidovali vošky, ale aj ich prirodzených predátorov, teda regulátorov ich množenia. Záhrada však nie je izolovaná od ostatného sveta a tak sa na prázdne miesto po zlikvidovaných voškách ďalší rok nasťahujú vošky z okolia. Tento kolobeh sa opakuje rok čo rok, ba i viackrát do roka. Chémiou tak zamorujeme nielen prospešných živočíchov, ale aj naše rodiny.
Výnimočné vošky
Vošky (Aphidinea) patria medzi rovnokrídlovce (Homoptera) spolu s cikádami, merami, molicami a červcami. Ide o relatívne malý a cicavý hmyz, ktorý sa však vyskytuje často vďaka až explozívnemu rozmnožovaniu v obrovských množstvách.
Doteraz bolo na svete popísaných okolo 4 000 druhov vošiek, z toho u nás 780, ale stále sa objavujú ďalšie. Niektoré sa špecializujú na jeden alebo na malý okruh rastlín, iné majú väčší záber, dokonca sú vývojovo závislé na viacerých hostiteľoch. Sú vybavené vynikajúcim cicavým ústrojenstvom a dokážu preniknúť aj cez silnejšiu kôru priamo k cievnym zväzkom rastlín a v mladých, mäkkých častiach rastlín napádajú pletivá, v ktorých prúdia životodarné tekutiny rastlín.
Keďže tieto šťavy popri menších množstvách bielkovín a ďalších pre vošky dôležitých živín obsahujú priveľa cukru, jeho prebytok vošky vylučujú vo forme medovice. To je dôvod, prečo ich chránia, snáď aj „pasú“ mravce. Ich medovicu zbierajú aj včely, ktoré ju spracovávajú a ukladajú v plástoch.
Nepriateľ úrody
Armáda vošiek po premnožení dokáže odsať z rastlín množstvo živín, čoho dôsledkom je zastavenie ich rastu, vývoja plodov aj budúcoročných kvetných pukov, deformujú sa listy, výhonky a znižuje sa odolnosť rastlín voči škodlivým činiteľom a u drevín aj odolnosť voči mrazu.
Pri cicaní vošky vypúšťajú do rastliny oslabujúce jedovaté látky a s nimi vírusy. Pre ovocné dreviny to má likvidačný účinok (napr. šárka slivková napáda broskyne a marhule). Tieto virózy sa nedajú liečiť a stromy sa musia spáliť. Navyše lepkavá medovica na listoch je vynikajúcou živnou pôdou pre rôzne plesne a huby, likvidujúce samotné listy, čím zhoršujú fotosyntetický potenciál rastlín.
Okrem škôd, ktoré vošky spôsobujú cicaním, vážnejšie škody vyvolávajú prenosom vírusových chorôb pri sťahovaní sa z rastliny na rastlinu.
- voška ríbezľová
je zelená a škodí najmä na červených a bielych ríbezliach, na listoch ktorých vyvoláva tvorbu červenkastých pľuzgierov; začiatkom leta vytvára okrídlené vošky, sťahujúce sa v lete na rôzne buriny, najmä čistec a hluchavky; pred zimou sa opätovne vracajú na ríbezle, - voška egrešová
je zelená a sťahuje sa na kalinu, - voška slivková
patrí medzi najškodlivejších prenášačov vírusových chorôb; prenáša hlavne zelenú šárku; prezimuje ako vajíčko obyčajne na slivkách, menej často na broskyniach a na jar sa jej larvy 2. generácie okrídľujú a prelietavajú na ďalšie slivky, broskyne i marhule, niekedy i na trsť; pred zimou sa vracajú na ovocné dreviny, - voška jabloňová
je zelená a rovnako sa sťahuje medzi jabloňami, hruškami, ale i hlohom a jarabinou, - voška skorocelová
býva rôzne sfarbená, od načervenalej, sivej, modročiernej až po hnedú s voskovým poprášením; patrí medzi najrozšírenejšie a súčasne najškodlivejšie vošky na jabloniach, niekedy i na jarabinách a oskorušiach; spôsobuje silné skučeravenie listov – listy tak žltnú, červenejú a opadávajú, napáda aj mladé výhonky, negatívne ovplyvňuje kvalitu i kvantitu úrody plodov; na letné obdobie sa sťahuje na skorocel,
- voška broskyňová
je zelená a veľmi rozšírená; z hľadiska prenosu vírusových chorôb patrí medzi najnebezpečnejšie z vošiek, a to nielen medzi ovocnými drevinami, ale sťahuje sa aj na zemiaky, rajčiny, cukrovú repu, papriku, šalát, tabak a kapustoviny, na merlík a lobodu; v lete k jej hostiteľským rastlinám treba započítať i ďalšie rastliny z čeľadí astrovitých, ľuľkovitých, ružokvetých aj iskerníkovitých rastlín, - voška čerešňová
je čierna a škodí aj na višniach a často sa sťahuje na rôzne buriny ako lipkavec a jemu príbuzné rastliny; ich premnoženie výrazne podporuje nadmerné dusíkaté hnojenie.
Rozmnožovanie vošiek
Vošky pri rozmnožovaní prechádzajú zložitým cyklom, tzv. rodozmenou, pri ktorej sa striedajú pohlavné a nepohlavné generácie. Práve vďaka rodozmene majú vošky zaistenú neuveriteľnú rozmnožovaciu schopnosť. Sexuálne vzniká geneticky rozmanitá generácia. Ich následné nepohlavné rozmnožovanie, tzv. partenogenetické, teda bez oplodnenia, im umožňuje ďalšie lavínovité množenie.
Často využívajú aj tzv. vivipariu, teda priamu živorodosť mláďat počas vegetácie. V období dostatku vhodnej potravy sa aj neoplodnené vajíčka už v tele samíc vyvíjajú a samice tak rodia živé larvy, a to navyše iba samé samice.
Vývoj larvy od narodenia bez kuklenia, ktoré príroda pri voškách vynechala, trvá do dospelosti menej než týždeň. K tomuto rýchlemu vývoju si ešte pripočítajme 20 generácií, ktoré majú počas vegetácie, a ďalej plodnosť každej samičky – podľa druhu vošiek je ich plodnosť 70 až 1 000 lariev počas ich života.
Na konci vegetácie vplyvom zmeny potravy aj vonkajších podmienok sa začnú rodiť samce aj samičky, ktoré po spárení nanesú zimné vajíčka, obyčajne na inú hostiteľskú rastlinu znášajúcu aj veľmi silné mrazy. Na jar sa z vajíčok vyliahnuté vošky spočiatku živia na zimnom hostiteľovi, neskôr preletia na letných hostiteľov, kde sa množia partenogeneticky a živorodo.
Práve toto striedanie pohlavného a nepohlavného rozmnožovania im dáva možnosť explozívneho rozmnožovania, ktoré prispieva k tomu, aby pohlavným množením získané nové genetické formy rýchlou selekciou vylúčili v daných podmienkach neživotaschopné jedince a umožnili tak zvýšenie adaptability novej generácie vošiek.
Prírodná regulácia vošiek
Je zaujímavé, že práve vôňa medovice, ktorú vošky vypúšťajú, ich prezrádza a láka k nim, dá sa povedať samovražedne, hmyzích predátorov – zástupcov pavúkov, dravých roztočov, stonožky, ucholaky, ploštice, chrobáky… Mnohé z nich sa v laboratórnych podmienkach rozmnožujú a používajú ako biologická ochrana.
Zlatoočka obyčajná
Zlatoočka (Chrysopa perla) je sieťokrídlovec s priesvitnými zelenkastými krídlami dlhými asi 25 mm, telo má zelené a oči zlaté. U nás žije asi 20 druhov. Sú aktívne väčšinou za súmraku. Prezimujú v domoch a na povalách. Živia sa väčšinou voškami. Chovajú sa preto za účelom biologickej ochrany proti voškám. Vošky nekonzumujú priamo. Zahryznú sa, vpustia do nich tráviace šťavy a nakoniec ich vysajú. Dokonca aj ich larvy sa živia voškami.
Ucholak obyčajný
Významným prírodným regulátorom vošiek je ucholak obyčajný (Forficula auricularia), ktorého sa snažíme na stromoch udržať hlavne do zberového obdobia. Preto už začiatkom mája upevníme na kmene stromov lepenkové pásy, ktoré sa stanú jeho skrýšou. Rovnako môžeme na stromy priviazať obrátené hlinené kvetináče naplnené slamou alebo drevitou vlnou, ktoré môžu byť jeho hniezdom. Hniezda i lepenkové skrýše môže premiestňovať zo stromu na strom podľa potreby.
Pestrica pruhovaná
Pestrica pruhovaná (Epistrophe balteata) je dvojkrídla bzučivá mucha podobná ose. Dokáže ako helikoptéra stáť vo vzduchu na jednom mieste a potom bleskurýchlo odletieť.
Živí sa nektárom najmä žltých kvetov, ale do záhrady ju možno prilákať aj mrkvovitými rastlinami ako kôpor, mrkva, petržlen, ale i chrenom a nechtíkom. Jej larvy sa však živia voškami, ktorých počas svojho 1 až 2 týždenného vývoja každý deň skonzumujú asi 150. Jedna dospelá pestrica nanesie do hniezd vošiek až 1 000 vajíčok. Takýmto spôsobom dokážu pestrice doslova ovládnuť celé kolónie vošiek.
Parazitujúca osička
Ďalším „voškomarom“ je parazitujúca osička (Aphidius coleman, ale aj A. matricariae). Ich samičky kladú vajíčka priamo do vošiek. V takto paralyzovaných voškách zaživa prebieha celý vývoj larvy aj kukly osičky. Jedna samička parazituje na 300 voškách. Napadnuté vošky vylučujú poplachový feromón, na ktorý reagujú ďalšie vošky padaním na zem, kde ich však veľa zahynie.
Lienka bodkovaná
Najznámejším z voškožrútov je lienka bodkovaná, ktorej na svete žije asi 4 000 druhov, u nás približne 70. Až 90 % lienok sa živí cicavým hmyzom, najmä voškami. Samička nakladie v blízkosti vošiek až 600 vajíčok a každá z vyliahnutých dravých lariev počas niekoľkotýždňového vývoja skonzumuje až 800 vošiek. Za rok dospelá lienka skonzumuje až 5 000 vošiek.
Všetok dravý hmyz živiaci sa voškami či niektoré vtáky ako sýkorky, stehlíky, dokonca i vrabce nás môžu z veľkej časti prirodzenou cestou zbaviť vošiek v našej záhrade, ale pod jednou podmienkou. Všetko sú to tvory veľmi citlivé na chemické postreky, takže podmienkou je nepoužívať chémiu, ale radšej rôzne mechanické zásahy, prípadne takpovediac „vodné delá“, teda silný prúd vody, ktorý, pokiaľ nie sú silno skrútené listy, dokáže mnoho vošiek zničiť aj bez chémie.
Rastlinné zákvasy či odvary sú takisto tolerantnejšie k živým tvorom ako razantná chémia. Ako si pripraviť rastlinné výluhy sa dočítate v článku Zbavte sa vošiek bez chémie.
Text a ilustrácie: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/ Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Ako si vyrobiť domček pre hmyz
Prečo si do záhrady umiestniť domček pre hmyz
Krásne ruže ohrozí zlá starostlivosť. Vyvarujte sa tomu
Zakročte proti voškám, roztočom, bzdochám a ostatným škodcom bez použitia chémie
Ucholaky – škodce či pomocníci? Pravda o tvoroch, ktoré vzbudzujú rešpekt
Využite v boji proti škodcom prírodu. Títo prirodzení zabijaci si zaslúžia vašu pozornosť
Dobrý deň, vie mi niekto poradiť, či sa trávnik spálený postrekom na vošky aplik…