Koniec roka je ideálny na úprimné priznanie. Hoci sa toho veľa tento rok v záhrade podarilo, niektoré plány, nápady či recepty naopak totálne, ale že totálne nevyšli. Nech sa páči, tu je prehľad nepodarkov.
1. Neúspešná inseminátorka
Pôsobili, že z nich bude hŕba úrody. Kvety, kvety, kvety, lenže každý plod tekvice či cukety začal pri dĺžke 3 cm odhnívať .
Naštudovala som problémy s plodením tekvicových odrôd a pripravila sa na aktívnu spoluúčasť pri oplodňovaní. Vyčlenila som pre tento účel špeciálny jemný kozmetický štetec.
Fotila každý krok, mal to byť článok s krásnou cuketou či tekvicou na konci. Keď po opeľovaní štetcom neprichádzali výsledky, trhala som celých samcov a vykonávala nimi opeľovanie samíc úplne na priamo.
Aj tak nič. Asi sa neľúbili. Alebo som málo opeľovala. Metóda je však vo všeobecnosti dobrá, pokojne vyskúšajte!
Černicové vyhorenie…
Chystala som najobsažnejší text o černiciach na slovenskom internete. Týždne zbierania materiálu. Porovnávania záhradných šľachtených beztŕňových černíc s divo rastúcimi ostružinami.
Doškriabaná pri zbere neraz do krvi.
Experimentovala, spracúvala, študovala, až som to celé prehnala. Text som nedokončila, zato niekoľko nepodarkov sa podarilo dotiahnuť až do konca!
2. Škaredé batikovanie
Aby to nebola len nuda o pestovaní a spracúvaní plodov, chcela som využiť černice aj nejako inak. Vždy sa mi páčila farba, keď decká zašpinili pri ich jedení oblečenie. Vôbec som nezohľadňovala fakt, že sa tie škvrny vždy celkom dobre vyprali a keď aj nie, neostali fialové.
Začala som hľadať návody na batikovanie černicami. Našla som tutorial na nejakom zahraničnom blogu a pustila sa do toho. Pôsobilo to hodnoverne. Silné farbivo černíc a ako fixátor mala byť soľ, dlhé lúhovanie.
Netrpezlivo som očakávala grandiózny výsledok. Tričko po vybratí z farby pôsobilo celkom fajn, ale než stihlo uschnúť, farba sa menila, z fialovej šla do hnedo-zelena.
Neudržateľná. Kontaktovala som medzinárodnú skupinu fanúšikov prírodného farbenia na Facebooku a napísali mi k černiciam dosť jasne – tie radšej zjedzte.
3. Divoké ovocné kože
Čo som vyskúšala, to vyšlo. Rôzne ovocné kombinácie, rôzne ochutenia koreninami. O ovocných kožiach vyšli tri články. Bolo mi jasne naznačené, že super, ale už aj stačilo. Napriek tomu som si povedala, že sa zastaviť nenechám a ešte niečo vymyslím. Dvojfarebné vzorkované efektné ovocné kože!
Strašná piplačka. Raz toľko špinavého riadu. Osobitne mixujete a pasírujete ovocie jednej farby a osobitne zase to isté s ovocím druhej výraznej farby.
Potom to v nejakých vzoroch nalejete na papier na pečenie a dáte sušiť. Potiaľto to znie celkom fajn. No už počas sušenia prichádzajú problémy.
Šanca, že obe farebné zložky budú schnúť rovnakým tempom je relatívne nízka. To by museli byť ovocia toho istého druhu a len rôznych farieb. Takže svetlá zložka mi schla rýchlejšie, tmavá ostávala nedosušená.
Keď doschla aj tmavá, svetlá sa už lámala. Kože ostávali na noc na vzduchu aby zmäkli. Svetlá zložka mäkla, tmavá zmäkla až tak, až potrebovala zas dosušiť. Pri sťahovaní koží z papiera sa farebné zložky s radosťou oddeľovali. Niektoré vzory dopadli lepšie, niektoré tak zle, že som ich už ani nefotila. Jediný kompaktný výsledok vidíte na foto. Ale viete čo? Spravte si radšej obyčajné jednofarebné kože.
4. Zavrenina s tajnou plesňou
Keď už experimentovať, tak poriadne! Takže som sa vybrala na jeden ostružinový zber aj s fľaškou na zavreninu. Čiže čerstvo pozbierané ovocie hneď vo fľaši zavrieť a uskladniť, hotovo.
Čerstvé plody by mali podľa teórie spotrebovať kyslík vo fľaši a nejako sa samozakonzervovať, vnútri by mal bežať proces fermentácie.
Asi po mesiaci som si pri zbežnej kontrole všimla belavú pleseň. Vravím si okej, nevadí, pokus nevyšiel. Lenže ma čosi vyrušilo, zasunula som fľašu naspäť do špajze a zabudla na ňu. Na niekoľko týždňov. Keď som ju zas vytiahla, pleseň bola fuč. Kebyže neviem, ani by som teda nevedela, že sa tam diala vnútri nejaká galiba. Počkala som až doteraz, otvorila, ovoňala.
Chuť? No viete, keďže si pamätám pleseň, asi neviem objektívne zhodnotiť, či dobré alebo nie. V jogurte si to asi viem predstaviť, ale taký klasický kompótik je síce s robotou ale o čosi lepší.
5. Cukríková tragédia v piatich dejstvách
Toto je absolútny víťaz nepodarkov. Nepodarok nepodarkov. Doslova. Bohato fotograficky zdokumentované. Mne totiž už pred dvoma rokmi nevyšli jedny naozaj chutné cukríky proti kašľu. Bylinková zmes famózna, aj sa dali vygúľať na guľky, no do druhého dňa sa zliali do jednej hmoty a bolo po nich.
Tak reku, bude to milý materiál do článku o tom, že sa občas čosi nepodarí a pridám naozaj dobrý preverený cukríkový recept. Aké originálne!
A tak som spravila cukríky, kde bol pomer základu 1,5 šálky cukru a 1 šálka vody, v našom prípade silného bylinkového výluhu. Trošku medu a pár kvapiek citrónovej šťavy na vyváženie sladkej chute. Znie to fantasticky, ale konzistencia cukríkov príšerná.
Rozlievali sa aj v úplne vychladenom stave. Vravím si, nevadí, bude to o to vzrušujúcejší článok, hľadanie ideálneho receptu na domáce cukríky, že vyjdú až na tretí pokus!
Nie, nevyšli. Pomer 1 šálka cukru, pol šálky bylinkového výluhu.
Ani na štvrtý pokus. Do karamelu som pridávala len po lyžičkách trošku výluhu z bylín. Podarilo sa mi dosiahnuť taký stav, že sa z nich dali robiť zaujímavé tvary, vyzerali fakt efektne, ale lepili sa na zuby tak príšerne, že aj dcéra ako hlavná ochutnávačka uznala, že ich môžem zlikvidovať. Namiesto citrónovej šťavy som dala kyselinu citrónovú, ehm, nie nerobte to.
To ma už z tej dokonalej protikašľovej bylinkovej zmesi napínalo. A nevyšli ani na piaty pokus, ktorý som vyhlásila za posledný. To som už volila postup úplne bez vody, kde sa do skaramelizovaného cukru hodia pomleté bylinky na priamo.
Toto posledné stuhlo bez problémov. Naozaj. Raz dva. Ale iný problém- prihorelo, stmavlo, zhorklo. Je to postup z kategórie sprav si originálny šperk, ale určite ho nejedz!
Po piatich neúspešných pokusoch som napokon stiahla návrh na článok. Cukríky si ale môžu pogratulovať, keď už nevyšli podľa pôvodného ani náhradného plánu, dotiahli to aspoň do silvestrovského špeciálu!
Drobné nepodarky
Po spackaných cukríkoch sa mi už pochopiteľne žiaden nepodarok nezdá dostatočne nepodarený. Pravda je však taká, že pri každej druhej téme vznikajú drobné nepodarky, ktoré by bežne nevznikli, pretože by to človek bežne robil riadne oboma rukami a pozeral sa na to oboma očami.
Lenže keď niektoré postupy fotím, pozerám do objektívu a k dispozícii býva len jedna ruka, pretože druhá drží fotoaparát. Vedzte, že fotka, kde sa čosi nalieva, prelieva či presýpa, v praxi znamená, že aspoň časť vykydnem.
Želám v novom roku vyvážený mix úspechov a len drobné nepodarky, nad ktorými s úsmevom mávnete rukou!
Text a foto: Martina Töröková
Ďalšie zaujímavé články
Kostihoj, kosti hoj! Vyrobte si vlastnú liečivú tinktúru z tejto známej bylinky aj vy
Dobrodružstvo začínajúcej mastičkárky. Neodoláte a vyrobíte si svoju masť tiež!
Najlepší spôsob, ako minúť staršie bylinky
Ako si vyrobiť vlastné menovky na rastliny
Adventný veniec záhradkára: Všetko, čo potrebujete na ten svoj, nájdete doma a v záhrade!
Advent v prírodných farbách: Vyrobte si netradičný adventný svietnik
Zdravím! Na spodnej časti pňa 4-ročnej jabloni Idared,podpník M9,sa objavil od z…