Dobrá jarná príprava pôdy sa začína kvalitnou jesennou prípravou. Ak sme správne urobili jesennú prípravu, pri jarnej sa zameriame na šetrenie pôdnej vlahy.
Pôda v prirodzenom stave obsahuje veľké množstvo kapilár – tenučkých kanálikov, ktorými dokáže vzlínať voda zo spodných vrstiev pôdy k povrchu. Tento jav umožňuje zásobovanie rastlín vodou z pôdy.
Každé prekyprenie pôdy kapiláry zruší a trvá dosť dlhý čas, kým sa obnovia. Toto musíme mať na pamäti pri jarnej príprave pôdy. Nikdy nerobíme tesne pred sejbou hlboké kyprenie. Platí rokmi overená zásada – hĺbka kyprenia pred sejbou = maximálne dvojnásobok hĺbky sejby.
Väčšina jarných drobnosemenných zelenín (reďkovka, mrkva, petržlen, cibuľa, pór, šalát) sa seje do hĺbky 1 až 2 cm, z čoho vyplýva, že pôdu tesne pred sejbou kypríme do hĺbky 2- 4 cm. Keď dodržíme túto zásadu, k semienkam sa dostane voda kapilárami zo spodných vrstiev pôdy a umožní dobré klíčenie a vzchádzanie.
Hĺbka sejby
Veľa záhradkárov využíva v záhrade rôzne typy motorových kypričov. Majú jednu nevýhodu – nedajú sa nastaviť na určitú hĺbku kyprenia a pôdu väčšinou prekypria nerovnomerne a veľmi hlboko. V nakyprenej vrstve zničia pôdne kapiláry, čím zabránia vode zo spodných vrstiev vzlínať k semenám. Výsevy potom často zle vzchádzajú. Pri tomto spôsobe prípravy pôdy je potrebné pôdu prekypriť aspoň dva týždne pred samotnou sejbou, nechať ju prirodzene uľahnúť a nezabudnúť na valcovanie po sejbe.
Hĺbka sejby sa na prvý pohľad zdá byť dosť bezvýznamný faktor. Keď však porozumieme stavbe semena a procesu klíčenia, uvedomíme si jej veľký význam. Každé semienko je zložené z embrya – zárodku budúcej rastliny, zásobného pletiva a obalu – osemenia. Len pri správnej kombinácii vody, kyslíka, teploty a hĺbky sejby dokáže z tejto nepatrnej časti vyklíčiť a vyrásť rastlina.
Celý proces klíčenia začína absorbovaním vody, pričom semeno zväčšuje svoj objem. Naruší sa tak vonkajší obal a embryo začne produkovať hormón, ktorý aktivuje zásobné pletivo, začne sa vylučovať enzým potrebný na štiepenie zásobných látok a vznikajú jednoduché cukry, ktoré sú spotrebovávané prvotnými korienkami a lístkami embrya.
Pri týchto biochemických procesoch je potrebný kyslík. Keď sa rozložia všetky zásobné látky, musí byť rastlinka schopná syntetizovať potrebné stavebné látky sama – musí byť nad povrchom pôdy, aby mohla prebiehať fotosyntéza. Ak teda vysejeme semienko hlboko, pri klíčení spotrebuje všetky zásobné látky skôr, ako sa klíčne listy dostanú nad povrch pôdy a zahynie. Všeobecne platí zásada: čím menšie semeno, tým plytšia sejba.
Celý proces klíčenia semien je výrazne ovplyvňovaný teplotou. Čím vyššia je teplota pôdy, tým bude rýchlejšie klíčenie. Ak musí semeno v pôde čakať na vhodnú teplotu, existuje riziko jeho zníženej životaschopnosti a predčasného vyčerpania živín opakovanými pokusmi o naštartovanie klíčenia.
Výsevné pásiky a latka
Aby vaša sejba bola úspešná a drobné semienka nezahynuli vo veľkej hĺbke, vyhnite sa hlbokému kypreniu a skúste použiť pri výseve výsevné pásiky z vodorozpustnej fólie a výsevnú latku alebo sejačku výsevných pásikov. Pomôžu Vám v praxi dodržať spomínané zásady.
Výsevný pásik je 8 – 15 mm široký nosič osiva, na ktorom sú presne rozmiestnené semená. Býva zhotovený z materiálov, ktoré sú dostatočne pevné a nebránia normálnemu klíčeniu osiva v pôde. Najčastejšie sa používa papierový nosič osiva, ktorý má však viaceré nevýhody( napr. neumožňuje mechanizáciu sejby, v pôde sa pomaly rozkladá, výsevy sa môžu mechanicky poškodiť – vytiahne sa kus nosiča aj s osivom) a PVA nosič.
Tento nosič je zhotovený z vodorozpustnej fólie. Je to v podstate polyvinylalkohol, ktorý má viaceré vhodné vlastnosti. Je dostatočne pevný a pružný, aby sa dala využiť mechanizácia jeho ukladania do pôdy, je ekologický, v pôde sa vplyvom pôdnych mikroorganizmov rozkladá až na CO2 a vodu, v krátkom čase(1-2 hodiny) po zapravení do pôdy sa mení na gélovitú hmotu, ktorá neobmedzuje semená pri klíčení a rýchlo sa rozkladá, pri ukladaní do pôdy okamžite priľne aj s osivom k osivovému lôžku, čo je predpokladom vyrovnanej hĺbky sejby.
Semená na výsevnom pásiku sú rozmiestnené v rovnakých vzdialenostiach najvhodnejších pre konkrétny druh a odrodu, takže pri sejbe stačí dodržiavať len vhodné medziriadkové vzdialenosti, aby sme dosiahli optimálnu organizáciu porastu. Výsevný pásik umožňuje oproti iným systémom súčasný výsev 2 i viac druhov plodín, ktoré sa pravidelne striedajú, napr.: mrkva + cibuľa, petržlen + cibuľa.
Podobne sa dá k základnej plodine v pravidelných vzdialenostiach pridávať značkovacia plodina, ktorá rýchlo vzchádza, vyznačí riadky a umožní ich veľmi skorú kultiváciu (napríklad mrkva, petržlen so značkovacou plodinou – reďkovkou).
Výsevná latka – je výborná pomôcka pri sejbe, ktorá má po celej dĺžke hranu skosenú do tvaru výsevnej pätky. Práve to umožňuje ľahkým zatlačením urobiť v pôde ideálnu ryhu do hĺbky asi 2 cm. Tlakom na latu utužíme dno brázdičky (osivové lôžko) a pohybom do strán spevníme steny brázdičky, aby sa nám nezosypali.
Na malom záhone nám tak vznikne rovná brázdička s dobre vytvarovaným osivovým lôžkom pre sejbu drobných semien, ktoré môžeme rozložiť ručne alebo použiť výsevný pásik, na ktorom sú semená už presne rozmiestnené na konečnú výsevnú vzdialenosť.
Pásik rozvinieme a položíme na dno brázdičky. Latkou zároveň vysiate semená či výsevný pásik po celej dĺžke ryhy (1m) ľahko zahrnieme. Zahrnutú brázdičku latou položenou naplocho aj zatlačíme.
Výsevné pásiky možno veľmi pohodlne a rýchlo siať aj špeciálnou sejačkou na výsevné pásiky, ktorá pri pohybe po pôde urobí osivové lôžko, položí, prihrnie a zatlačí výsevný pásik.
Galéria k článku
Zdroj: PR článok SEDOS, s.r.o.
... v pripade skusenosti, prosim o odporucenie dobrych sort ribezli a egresov..…