Aj úžitkovú záhradu treba pripraviť na príchod zimných mesiacov. V skratke vám poradíme, čo urobiť so skleníkom a pareniskom, ako efektívne skladovať úrodu, ale aj to, čo ešte možno v tomto období vysievať na záhony.
1. Zhrabúvanie lístia – áno či nie?
Lístie opadáva najmä po prvých mrazoch. Vrstva listov chráni pôdu a zároveň ju obohacuje o živiny. Prirodzený rozklad listov môžeme podporiť pridaním dusíka (vo forme močoviny). V lístí však prežijú mnohí škodcovia, je zimoviskom bakteriálnych a hubových chorôb. Ak sa však dobre skompostuje, väčšina zárodkov neprežije (najmä pri vysokých teplotách počas rozkladu).
Ak sa predsa obávame rozšírenia chorôb a škodcov, lístie zakopeme aspoň 1 m do zeme. Spaľovanie lístia je zakázané, okrem toho obťažujeme susedov dymom a zbytočne plytváme organickou hmotou.
2. Znižujeme teplotu
V suchších skladovacích priestoroch možno vetrať nielen cez deň, ale aj v noci. Tak znižujeme teplotu a udržiavame vzdušnú vlhkosť na vysokej úrovni – nad 90 %. Vďaka tomu sa znižuje intenzita odparovania vody zo skladovaného ovocia a zeleniny a predlžuje sa ich trvanlivosť. Zimné odrody jabĺk a hrušiek môžeme uložiť aj jednotlivo do mikroténových vrecúšok, prípadne ich možno v debničkách prikryť kusmi netkanej textílie, čím znížime intenzitu odparovania vody.
3. Prihŕňame pôdu a zavlažujeme
Ku kmienkom mladých ovocných stromčekov, krov a k viniču prihrnieme pôdu alebo prihodíme kompost. Obmedzíme tak vysychanie pôdy, poškodenie silnejšími mrazmi či holomrazmi. Pôdu nahrnieme aj k trsom jahôd. Môžeme ich zakryť aj čečinou či prikryť netkanou textíliou – tá počas zimy bez snehu zabráni ich vymŕzaniu. Ak je suché počasie a hrozí, že pôda zamrzne bez dostatočnej vlahy, je vhodné výdatne zaliať aspoň mladšie výsadby.
4. Môžeme ešte vysievať
Napriek nižším teplotám vzduchu môžeme ešte v južnejších oblastiach vysiať niektoré druhy koreňovej zeleniny, ktoré nie sú náročné na teplo (petržlen koreňový a kučeravý, mrkva, paštrnák – na skorý jarný zber). Pôda je ešte dostatočne teplá a osivo nezmrzne. Snažíme sa vystihnúť obdobie pred príchodom mrazov. Vysievame nahusto do riadkov vzdialených 30 až 40 cm a do hĺbky 3 cm. Výsev utužíme valcom, aby pôda dobre priľnula k semienkam a tie mali dostatok vlahy na klíčenie. Korene zberáme na jar v apríli. So zelerom jesenný výsev neskúšame – je teplomilný, pestujeme ho z priesad a vysádzame von až v druhej polovici mája.
5. Zapracujeme kompost
Pozberané záhony hlboko zrýľujeme a necháme v hrubej brázde (nepohrabané). Pôda lepšie premrzne a bude zadržiavať zimnú vlahu, na jar sa potom bude dať ľahšie spracovať na výsev a výsadbu. Vždy je dobré vyhnojiť časť pozemku hnojom či kompostom. Ak sme rozhodili kompost (šťastnejší záhradkári maštaľný hnoj), nenecháme ho na kope na záhone, ale snažíme sa ho čo najskôr zarýľovať. Správne vyrobený kompost (maštaľný hnoj) má ľahko prijateľné živiny, je vhodný pre zeleninu pestovanú v I. aj II. trati. Zarýľujeme ho aj pod ovocné stromy a kry. Slúži ako náhrada za pohrabané lístie. Do kompostu môžeme pridať mletý vápenec, aby sme zničili prípadné zárodky chorôb a škodcov.
6. Nezabudnime na parenisko, skleník a fóliovník
Po zbere poslednej úrody (kaleráb, karfiol, reďkovka, šalát, paprika, rajčiny) parenisko, skleník či fóliovník dôkladne vyčistíme od pozberových zvyškov a napadaného lístia. Ak sme ich využívali intenzívne, prípadne viac rokov, zeminu vyberieme aspoň na hĺbku rýľa, vyvezieme ju von a uložíme na kopu. Doplníme hnojivami a necháme za občasného prevrstvenia a vlhčenia vodou dozrievať dva roky. Zeminu opäť použijeme pri zakladaní pareniska. Vetracie podpery na pareniskové okná, tieňovky z trstiny a siete uložíme na suché miesto. Skontrolujeme rámy, či nepotrebujú náter, ako aj sklá, či nie sú poškodené, rozbité.
7. Nevysadené ovocné stromčeky a kry
Ak sme nové mladé stromčeky nestihli pre nepriazeň počasia včas vysadiť na trvalé stanovište, musíme im zabezpečiť vhodné prezimovanie.
Voľnokoreniace môžeme mierne šikmo zakopať – založiť do vyhĺbenej brázdy na chránenom mieste v záhrade. Najmä korene a koreňový kŕčik pokryjeme sypkým materiálom (rašelina, piesok, piliny, štiepky) a hrubou vrstvou pôdy. Dobre polejeme. Chránime ich tak pred vyschnutím, zmrznutím aj pred ohryzením zverou.
Ak sú vysadené v kontajneroch (majú koreňový bal), zakopeme ich aj s kontajnerom do voľnej pôdy a ošetrujeme ako voľnokoreniace výpestky. Môžeme ich odložiť aj do chladnej pivnice, skleníka, pareniska, haly, chodby, komory či na zasklený balkón. Nádoby obalíme bublinkovou fóliou, vrecovinou – udržiavajú teplo, vlhko a sú estetické. Rastliny občas (1× za 14 dní) mierne polejeme, aby nevyschli. Určite ich nevložíme do nádoby s vodou ako rezané kvetiny!!! Korene by mali vo vode málo vzduchu a mohli by zhniť.
Ak hrozia počas zimy silné mrazy, chránime aj korunku – obalíme ju vrecovinou, netkanou textíliou alebo papierovými vrecami. Takto prezimované rastliny zasadíme čo najskôr na jar po rozmrznutí pôdy na trvalé stanovište.
8. Plánované záhony
Po zbere úrody je dobré bilancovať, akú zeleninu a ovocie sme pestovali, aké množstvo sme účelne spotrebovali, čo išlo v našej rodine na odbyt. Vhodné je poznačiť si písomne, čo sme na záhonoch pestovali, a naplánovať si výsevy a výsadby na budúcu sezónu.
9. Režeme vrúble
Z kôstkovín (čerešňa, višňa, slivka, ringlota) odrežeme z južnej strany koruny 1-ročné vyzreté výhonky dlhé približne 50 cm. Uložíme ich do vlhkého piesku v pivnici. Skladovať ich môžeme aj v chladničke (nie v mrazničke!). Spodnú časť obalíme vlhkou látkou, filtračným papierom alebo novinami a celé ich vložíme do mikroténového vrecka, na ktorom sme urobili vetracie otvory. Takisto ich môžeme zabalené vo viacerých vrstvách papiera zahrnúť pôdou na tienistom mieste v záhrade. Priebežne kontrolujeme (1× za 3 týždne), či vrúble nevyschýnajú alebo neplesnivejú. Vrúble použijeme na jar (v apríli).
Text: Ing. Hana Szabóová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Čo s rododendronmi ktoré sú v nádobách? Ako zazimovať?