S príchodom zimy začínajú listnaté dreviny strácať listy. To odhaľuje rastliny, ktoré boli počas sezóny čiastočne skryté v korunách stromov – ako imelo a jeho menej známy, avšak rozšírený príbuzný imelovec.
Obe rastliny majú istú podobnosť, preto si ich niekedy môžeme zamieňať. V zimnom období je však ich rozlišovanie jednoduchšie. Majú podobný spôsob rastu na konároch stromov, ale imelovec na zimu opadáva.
Pozrime sa teda bližšie na oba druhy – čo ich spája a čo odlišuje.
Imelo
Imelo biele (Viscum album) je dobre známa poloparazitická rastlina, ktorá sa niekedy využíva aj ako liečivka. Patrí medzi najznámejšie symboly Vianoc a ako „magická rastlina“ chráni príbytky a ich obyvateľov pred všetkým zlým. Historicky zohrávalo jeho mystické využitie významnú úlohu v mnohých kultúrach.
Prečo termín poloparazitická rastlina? Na rozdiel od typických parazitov imelo (aj imelovec) nie je úplne závislé na hostiteľskej rastline – čerpá z nej len vlahu a minerály. Vďaka chlorofylu v listoch si dokáže zaistiť energiu a živiny aj samé.
Do dreva sa uchytáva pomocou tzv. haustória, premenených koreňov, ktoré slúžia ako orgán na naberanie vlahy a živín a zároveň ukotvujú rastlinu na konári. Priemer imelových gulí býva neraz až 1 meter a pri väčšom výskyte významne oslabuje hostiteľa. V prírode sa vyskytujú tri poddruhy, ktoré sa špecializujú na rôzne druhy stromov – listnáče, jedle alebo borovice a smreky. Aj keď vyzerajú takmer rovnako, rozlíšime ich práve podľa hostiteľských rastlín.
Imelo si ponecháva listy aj počas zimy, čím sa odlišuje od imelovca. A čo ich, naopak, spája? Oba rastú podobným spôsobom – v korunách stromov vytvárajú guľatý tvar a ich plody sa objavujú na koncoch konárikov. U imela sú biele, imelovec ich má žltej farby.
Imelovec
Imelovec európsky (Loranthus europaeus) je na rozdiel od imela opadavý a jeho guľovité kry nepresahujú priemer 80 cm. Rovnako ako imelo, aj väčší výskyt imelovca výrazne oslabuje napadnuté rastliny. Rastie na druhoch stromov, ako sú čerešne, duby, gaštany a topole. V zime zvykne na seba upozorňovať nielen v korunách, ale vo zvýšenej miere aj opadávajúcimi časťami vetvičiek s plodmi, ktoré ležia pod stromami.
Žlté plody imelovca boli kedysi nástrojom vtáčkarov, zaniknutého povolania. Po uvarení z nich vyrábali lep a využívali na lov vtákov. Plody totiž obsahujú kaučuk, ktorý zaistil, že aj po zaschnutí zostalo lepidlo na podkladoch lepivé. Vďaka tomu ulovili vtáka živého a neskôr chovali ako okrasného a spevavého spoločníka.
Imelovec sa u nás objavuje najmä v južných častiach našej krajiny, ktoré tvoria severnú hranicu jeho výskytu v Európe.
Galéria k článku
Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock
Viete mi niekto poradit s pestovanim Alocasie? Kupila som si pred par mesiacmi j…