Na začiatku 19. storočia bola slivka najrozšírenejším ovocným stromom v slovenských a českých sadoch. Neskôr túto pomyslenú nadvládu prevzali jablone a hrušky. Dnes sa vďaka novým odolným odrodám a medzidruhovým krížencom snažia získať späť časť svojej niekdajšej slávy.
Slivka pravdepodobne pochádza z Ázie, odkiaľ sa dostala do oblasti Stredomoria a potom do Európy. Na územie dnešného Česka a Slovenska ju priniesol z Francúzska český kráľ Karol IV., a je tak vlastne zodpovedný za jej slávu. Ovocie sa medzi ľuďmi rýchlo ujalo a dodnes sa ľudovo nazýva karlátky alebo kadlátky, podľa mena tohto panovníka.
Vedeli ste, že?
Už dávno pred Karolom IV. vzdávali slivkám hold slávni myslitelia východného sveta. Slivky sa spomínajú aj v spisoch čínskeho filozofa Konfucia. Lao-c‘ vraj ležal pod slivkou, keď rozmýšľal o taoizme.
Využívajú sa aj v tradičnej čínskej medicíne, ktorá sa už tisíce rokov sústreďuje na udržanie zdravia, telesnej a duševnej rovnováhy. Pre Číňanov symbolizujú šťastie. Strom má z hľadiska východných učení „sladkú energiu“, ktorá vo všeobecnosti posilňuje a uzdravuje ľudské vzťahy.
Slivka
Slivka je plod stromu botanicky známeho ako slivka domáca alebo slivka obyčajná (Prunus domestica). Rod slivka (Prunus) patrí do čeľade ružovité, rovnako tak poloslivka, mirabelka, myrobalán alebo „špendlík“. Vzhľadom na to, že slivky sú domácim druhom, ich nároky na stanovište nie sú veľké. Dnes sa už častejšie pestujú aj ázijské slivky, napríklad slivka japonská (Prunus salicina).
Slivka môže dorásť do výšky až 10 metrov. Bohato rozvetvená koruna má vajcovitý tvar. Striedavé listy s jemne vrúbkovaným okrajom môžu byť až 10 cm dlhé. Kvety majú bielu až zelenkavú farbu a kvitnú na jar v mesiacoch apríl až máj.
Po rokoch relatívnej stagnácie v sortimente klasických sliviek sa dostali na trh nové odrody, ktoré vynikajú väčšou odolnosťou proti chorobám, hlavne vírusu šarky, ktorá zdecimovala veľa sadov aj stromov v záhradkách. Nové odrody sú tolerantné alebo rezistentné proti šarke a majú výbornú chuť a kvalitu plodov. Väčšina ázijských sliviek taktiež veľmi dobre odoláva šarke.
Do záhrad, v okolí ktorých sú stromy napadnuté šarkou, nesadíme odrody náchylné na toto ochorenie. Tie pestujeme iba tam, kde nerastú v širokom okruhu žiadne slivkoviny (ani trnky), čo je však v podmienkach Slovenska skôr výnimočné.
Stromčeky slivkovín nekupujeme od neznámych predajcov na trhoviskách, bez označenia odrody, podpníka a kvality tovaru. Registrovaní dodávatelia, škôlkari, ponúkajú výpestky s garantovaným pôvodom a zdravotným stavom.
Nároky na stanovište
Našim pôvodným slivkám sa najviac darí v nadmorskej výške do 450 m n. m. Najlepšiu kvalitu plodov prinášajú na teplých, pred vetrom chránených stanovištiach, v hlbokých, úrodných pôdach dobre zásobených vlahou. Slivky sú pomerne náročné na spotrebu živín. Potrebujú dostatočné množstvo dusíka, ale aj draslíka a fosforu.
Pomologické rozdelenie skupín sliviek
Slivky – v mladosti majú stromy často konáriky s ostrými bodcami, neskôr sú bez nich. Majú pretiahnuté listy smerom k špičke. Kvety sú zelenobiele, stredne veľké, plody podlhovasté až vajcovité. Dužina má tuhšiu konzistenciu, dobre sa oddeľuje od kôstky, má sladkú chuť a slabšiu arómu.
Poloslivky – patria sem datľovky, oválne slivky, guľovité slivky.
Slivy – majú nízky až kompaktný vzrast, menšie biele kvety a guľovité, niekedy podlhovasté plody. Dužina má mäkšiu konzistenciu, je väčšinou kyslastá a nedá sa oddeliť od kôstky.
Ringloty – majú guľaté alebo vajcovité plody. Stromy sú vyššieho vzrastu, s veľkými bielymi kvetmi a veľkými zaokrúhlenými listami. Dužina väčšinou nebýva prirastená ku kôstke, je sladká, mierne aromatická.
Špendlíky – majú nízky vzrast, drobné guľaté aj podlhovasté plody, dužina je pevne spojená s kôstkou. Majú sladkú až veľmi sladkú chuť.
Mirabelky – stromy sú slabšieho rastu. Majú menšie biele kvety, malé guľaté plody, sladkú dužinu oddeliteľnú od kôstky.
Ázijské slivky a ich krížence – majú väčšinou tvar plodu podobný ringlotám, a podobne ako pri ringlotách sa ich kôstky môžu úplne alebo čiastočne oddeľovať od dužiny. Dužina je veľmi šťavnatá a v plnej zrelosti veľmi chutná a sladká.
Opeľovacie pomery
Pri domácich slivkách sú opeľovacie pomery rozmanité, podľa odrody. Niektoré odrody sú cudzoopelivé (‘Althanova’, ‘Carpatin’, ‘President’ a iné), niektoré sú čiastočne samoopelivé (‘Čačanska rana’, ‘Gabrovská’ a iné) a úplne samooopelivé (‘Domáca veľkoplodá’, ‘Čačanska lepotica’ a iné). Pri výbere je preto potrebné zistiť možnosti opelenia odrody. Je dobré, keď máme možnosť vysadiť aspoň dve odrody s rovnakým obdobím kvitnutia, aby sa zvýšila plodivosť.
Perspektívne odrody ázijských sliviek a medzidruhové krížence (plumcoty, pluot, apricoty) sú väčšinou cudzoopelivé, preto je pri výsadbe ázijských sliviek a krížencov odporúčaná výsadba dvoch odrôd pre kvalitné opelenie kvetov. Na rozdiel od starších informácií nie sú ázijské slivky a krížence výrazne menej odolné ako klasické európske slivky, hoci vyžadujú viac chránené polohy.
Tolerancia či rezistencia?
Medzi týmito označeniami je podstatný rozdiel. Rezistentná (odolná) odroda chorobou, v našom prípade šarkou, netrpí vôbec. Tolerantná odroda znamená, že ak je strom napadnutý, prejavy ochorenia sú mierne.
V prípade šarky sa mierne prejavy vyskytujú na listoch, ovocný strom však výraznejšie neoslabujú a nespôsobujú významné zhoršenie kvality plodov, prípadne zníženie úrody. Šarka sliviek je vírusové ochorenie, ktoré sa vyliečiť nedá. Okrem likvidácie stromov nie je možná žiadna chemická alebo mechanická ochrana.
Šľachtenie nových odrôd na toleranciu, prípadne na rezistenciu sa ukázalo ako najlepšia možnosť, ako zabrániť šíreniu tejto choroby.
Spoznajte nové odrody sliviek
‘Bluefrost’ (Hanita × Čačanska lepotica)
Novšia, mimoriadne atraktívna odroda, ktorej plody dozrievajú týždeň po odrode Čačanska lepotica, čo je v polovici augusta. Za svoj názov vďačí atraktívnemu sfarbeniu plodov. Chuť je veľmi dobrá s príjemnými kyselinkami a vysokou cukornatosťou. Je tolerantná proti šarke sliviek a vykazuje dobrú odolnosť kvetov proti mrazu a chorobám.
‘Jofela’ (Jojo × Felsina)
Neskorá odroda rezistentná proti šarke sliviek. Dozrieva od polovice septembra súčasne s odrodou Domáca veľkoplodá. Plody sú stredne veľké, podlhovasté až oválne. Dužina ľahko oddeliteľná od kôstky je pevná, korenistá, mimoriadne aromatická s vysokým obsahom cukru. Vhodná je i do okrajových pestovateľských oblastí.
‘Juna’ (Katinka × Zwintscher´s Early)
Nová, veľmi skorá odroda, ktorá skoro vstupuje do plodnosti. Plodí bohato a pravidelne. Výhodou je rovnomerné dozrievanie plodov. Veľkosť plodov je podobná ako pri odrode Domáca veľkoplodá. Dužina je žltozelená až svetložltá, pevná, s dobre oddeliteľnou kôstkou. Plody sú vhodné na pečenie a cukrárske či kuchynské využitie. Je tolerantná proti šarke sliviek a má vyššiu odolnosť proti mrazom.
‘Kolonovidnaja’ (Prunus pumila var. Besseyi × Prunus salicina × Prunus cerasifera)
Mrazuvzdorná sibírska odroda vhodná pre stĺpovité a ekologické pestovanie. Vyniká dobrou imunitou proti hubovým chorobám. Kvitne neskoro, kvety sú odolné proti neskorým mrazom. Odrodu dobre opelia iné hybridy sliviek. Je vysoko úrodná, úrody sú pravidelné.
Plody zberáme na prelome júla a augusta. Dobre odolávajú praskaniu. Sú stredne veľké, vajcovitého tvaru a majú vynikajúcu harmonickú chuť. Dužina je stredne pevná. Kôstka je čiastočne odlučiteľná od dužiny.
‘Kometa’ (Skoro Plodnaja × Pionerka)
Sibírska slivka s výbornou chuťou plodov. Je čiastočne samoopelivá, kvety aj malé plody sú odolné proti miernym mrazom. Skoro vstupuje do plodnosti, je veľmi úrodná.
Oválne plody dozrievajú už koncom júna. Sú stredne veľké až veľké, dužina je stredne pevná, šťavnatá, chuť plodov je sladká, harmonická, aromatická a výborná. Plody odolávajú praskaniu, dobre držia na strome. Je vysoko odolná proti mrazom. Môže sa pestovať vo všetkých pestovateľských oblastiach i v okrajových polohách.
‘Temano’ (mutácia odrody Zimmerova)
Vytvára stredne veľké a husté koruny a je vhodná aj pre nižšie pestovateľské tvary i zahustené výsadby. Priemerná úroda z dospelého stromu je až 30 kg. Je spoľahlivo samoopelivá a je výborným opeľovačom iných odrôd.
Plody sú menšie až stredné a dozrievajú v druhej polovici augusta. Dužina je zelenožltá, veľmi šťavnatá, dobre sa oddeľuje od kôstky. Veľmi chutné plody sú vhodné na zaváranie, pečenie, kandovanie i na výrobu destilátov. Ako prvá z klasických pravých sliviek vykazuje odolnosť proti šarke sliviek.
Podpníky pre slivky
- Vegetatívne množené podpníky (Pixy, St. Julien-A, S-BO-1, GF 655/2, WAVIT) – väčšinou vyžadujú kvalitnejšiu pôdu, rastú slabšie a sú vhodné pre nízke tvary;
- Semenné podpníky (MY-BO-1, MY-KL-A, WAKO, semenáč Zelenej ringloty) – rastú silnejšie, používajú sa na vyššie tvary a do horších pôdnych podmienok.
Čo je marhuľoslivka?
Máte radšej slivky alebo marhule? Keď si neviete vybrať a v záhrade máte miesto len na jeden strom, riešením môže byť práve marhuľoslivka. Ide o hybrid medzi marhuľou a slivkou s veľmi dobrou chuťou. Majú široké možnosti použitia, konzumujeme ich začerstva, používame do sladkých dezertov, ale aj na prípravu omáčok na mäso.
Dobrou vlastnosťou marhuľosliviek je odolnosť proti bežným chorobám, ale aj mrazom, a tak sa môžu pestovať aj vo vyšších oblastiach. Nájdeme pre ne slnečné stanovište s dobre vyživenou pôdou. V oblastiach s chudobnejšou pôdou počítame s hnojením. Prvých päť rokov po výsadbe je potrebný výchovný rez, ktorý sa vykonáva na jar. Po zapestovaní koruny a celkového tvaru postačia v nasledujúcich rokoch iba menšie úpravy.
Existuje viac krížencov ázijských sliviek a marhúľ, najslávnejším a najrozšírenejším je Plumcot, v ktorom sú jednotlivé samostatné druhy reprezentované polovicou génov. Pre plody je typická šťavnatosť slivky a štruktúra marhule.
Najmä v zahraničí je možné stretnúť sa s hybridom Aprium, kde prevláda chuť a vzhľad marhúľ (na 75 % je to marhuľa a na 25 % ázijská slivka) a s hybridom Pluotom, ktorý je na 75 % ázijskou slivkou a na 25 % marhuľou.
Medzi nové odrody patrí ‘Cherny Barchat’, čo v preklade znamená čierny zamat. Pochádza z kríženia marhule s ruskou slivkou, takže jej mrazuodolnosť je naozaj výnimočná. Ovocie po výsadbe prináša už štvrtý rok a dozrieva približne v polovici prázdnin.
Galéria k článku
Text: Ing. Martin Stanko
Foto: iStock, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
10 najlepších a overených ovocných odrôd
Vysádzanie v ovocnej záhrade je v plnom prúde. Na čo myslieť pri výbere vhodnej odrody?
Všetko, čo by ste mali vedieť o výsadbe ovocných stromov
Zoznámte sa s modernými odrodami sliviek
Spoznajte ekologické odrody marhúľ, sliviek, jahôd a ríbezlí
Odrody kôstkovín, ktoré zvládnu bez väčšej ujmy aj severnejšiu lokalitu
Prosim o radu ,co je to za odrodu slivku ,plody su veľkosti ceresne,je to strom…