Piskor obyčajný: Užitočný a zákonom chránený hmyzožravec

Z viac ako 30 druhov drobných zemných cicavcov si väčšina záhradkárov najviac všíma tie, ktoré spôsobujú škody na úrode. Avšak mnohé z nich sú, naopak, mimoriadne užitočné. Sem bezpochyby patria aj piskory.

Piskor obyčajný (Sorex araneus) — Foto: Shutterstock

Hmyzožravé piskory (Soricidae) sú neodmysliteľnou súčasťou našej prírody. Sú to malé až stredne veľké cicavce, ktoré sú rozšírené v celej Európe. Ak je záhrada situovaná v blízkosti lesa či poľnej remízky, je veľmi pravdepodobné, že z času na čas zavítajú aj k nám.

Žijú však veľmi nenápadný život. Najčastejšie sa s nimi môžeme stretnúť, keď ich mačka prinesie ako svoju korisť. V tomto prípade však rozhodne nie je dôvod na pochvalu.

Ako rozoznať piskora od iných drobných hlodavcov?

Jeho telo je dlhé približne 4 až 9 centimetrov. Najnápadnejším znakom je úzka kužeľovitá hlava zakončená špicatým nosom. Na nej sa nachádzajú drobné nenápadné oči a zakrpatené ušnice, ktoré takmer zanikajú v srsti. Srsť je tmavosivá až sivohnedá, z brušnej strany bledšia. Dôležitým rozlišovacím znakom je i dĺžka chvosta, tvorí 50 – 70 % dĺžky tela.

V ústach pozdĺž celej sánky sa nachádzajú nápadné zuby. Ostré zuby nemajú náhodou. Na rozdiel od mnohých iných drobných cicavcov sú takmer výlučne hmyzožravé. V závislosti od druhu sa ich potravová ponuka mierne líši, no najčastejšie pojedajú dážďovky, slimáky, pavúky, mravce, chrobáky a iný hmyz. Špička ich nosa je pohyblivá a svoju korisť doslova vyňuchajú.

Piskory sú známe svojím mimoriadne rýchlym metabolizmom. Na to, aby prežili, musia denne zjesť minimálne toľko potravy, koľko samy vážia, čo je približne 10 až 17 gramov. Svoju korisť požierajú zásadne od hlavy. Výnimočne, hlavne v období sucha a nedostatku potravy, sú schopné jesť aj semená rastlín.

Piskor obyčajný v záhrade — Piskory sú typické pretiahnutou lebkou s dlhým špicatým nosom. Foto: Shutterstock

Namiesto zraku ultrazvuk

Životný priestor jedného piskora obyčajného, ktorý je u nás najbežnejší, je približne 4 až 6 árov. Na pohyb využíva zaujímavý spôsob. Podobne ako netopiere disponuje schopnosťou echolokácie a tvorby ultrazvuku. Vysiela pre nás nepočuteľné frekvencie, vďaka čomu získa približný obraz o prostredí, v ktorom sa pohybuje. Je to kompenzácia za pomerne slabý zrak.

Ultrazvuk používa aj na vzájomnú komunikáciu v čase párenia. Je to prevažne nočný živočích. Vylieza po zotmení, okolo 20. hodiny, a je aktívny asi do 4. hodiny rána. Snaží sa tak vyhnúť denným predátorom. Avšak ani v noci nie je celkom v bezpečí, lovia ho najmä sovy.

Piskory sú zákonom chránené

Aktivita týchto živočíchov sa mierne líši podľa druhu. Najbežnejším druhom na našom území je piskor obyčajný (Sorex araneus). Jeho rozšírenie siaha od Európy až po Čínu. Vyskytuje sa nielen v nížinách, ale bol zaznamenaný aj vo Vysokých Tatrách v nadmorskej výške viac ako 2 000 m n. m. Vyhľadáva najmä vlhké územia s dostatkom tráv, machov a opadaného lístia.

Pri hľadaní potravy alebo partnera sa zatúla aj do otvorenejších biotopov, ba dokonca aj do ľudských stavieb. Tam si však svoje úkryty nebuduje. Žije v podzemných chodbách vytvorených inými drobnými cicavcami. Vnútorné priestory si vystiela machom a trávou.

Piskory v záhrade — Piskor obyčajný je spomedzi piskorov naším najčastejším druhom. Keďže je hmyzožravý, korene rastlín nepoškodzuje ohryzom. Foto: Shutterstock

Jedince žijú samotársky a stretávajú sa iba v čase párenia. Obdobie rozmnožovania trvá od marca do septembra. Po párení trvá gravidita len tri týždne. Mávajú najčastejšie 4 až 7 mláďat, ktoré samica dojčí necelý mesiac. Celý čas sa o ne stará sama. Mláďatá ju hneď nato opúšťajú. Takto môže odchovať potomstvo z 2 až 4 vrhov ročne. Vo voľnej prírode sa piskory dožívajú zhruba 18 mesiacov.

Všetky druhy piskorov sú zákonom chránené.

Bežný je aj piskor malý (Sorex minutus), ktorého chvost je dlhý takmer ako samotné telo. Oproti piskorovi obyčajnému dobre šplhá po stromoch, na ktorých tiež loví hmyz. Vo vyšších polohách žije aj piskor horský (Sorex alpinus) s nápadným tmavým až čiernym sfarbením. Vyhľadáva miesta málo narušené činnosťou človeka, najmä v okolí potokov.

Rady biológa

Adrián radí, ako podporiť nažívanie s užitočnými piskormi v záhrade v mieri a, naopak, ako znížiť počet hrabošov a myší.

Vyvarujte sa v záhrade použitia rodenticídov a iných návnad, ktoré slúžia na reguláciu hlodavcov výlučne v interiéroch. Ich použitím nezasiahnete len voľne žijúce druhy vrátane piskorov, ale môžete ohroziť aj dravé vtáky a iné zvieratá, ktoré sa takto otrávenou potravou môžu nakŕmiť.
V čase sucha umiestnite v záhrade v tieni stromov plytké nádoby s vodou. Vložte do nich aj rôzne veľké vytŕčajúce kamene, ktoré zamedzia utopeniu zvierat. Vodu meňte v nanajvýš týždňových intervaloch. Zamedzíte tak výraznému zníženiu jej kvality aj vývinu nežiaducich komárov.

Drobné zemné cicavce nemusia byť ani tak problémom pre nechcené požieranie plodín, ako skôr pre vyrývanie plodín z pôdy. Aj z toho dôvodu si mnoho záhradkárov obľúbilo využitie vyvýšených záhonov. Podmienkou je však pri ich konštruovaní na dno umiestniť rôzne ochranné siete a pletivá, ktoré oddelia po celej ploche základ záhona od ostatnej pôdy. Plodiny sú tak pestované mimo dosahu chodbičiek cicavcov.
V záhradách na okrajoch lesov alebo v takých, kde sú v okolí prítomné vysoké a zdatné stromy, možno na stromy umiestniť vtáčie búdky pre sovy. V prípade úspešného zahniezdenia dokáže prítomnosť sov prispieť k prirodzenej rovnováhe. Búdky pre ne sú výrazne väčšie ako pre ostatné druhy vtákov. Najčastejšie majú rozmery okolo 25 × 25 × 45 cm, pričom výletový otvor má priemer 8 až 9 cm. Rozhodujúce je, aby boli umiestnené vo výške aspoň 4 metre, ideálne 5 až 8 m. V opačnom prípade sovy nie sú ochotné do nich zahniezdiť, pretože by boli vystavené tlaku viacerých predátorov.
Zvážte voľný výbeh domácich mačiek. Lovia zo zábavy, pričom nerozlišujú, či ulovia myši, alebo, naopak, užitočné piskory, vtáky či jašterice. Jedna mačka je schopná takto vykántriť celé populácie živočíchov a spôsobiť tak v okolí bydliska hotovú ekologickú katastrofu.

Text: Mgr. Adrián Purkart
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada