Chémiu môžeme v boji proti chorobám a škodcom eliminovať, keď ju nahradíme prírodnými bojovníkmi. Vo svoj prospech môžeme pritom využiť bežný pôdny mikroorganizmus – hubu trichodermu (Trichoderma).
Trichoderma podporuje zdravie i výnos kultúrnych rastlín. Okrem toho sa podieľa na rozklade a opätovnom zužitkovaní odumretých rastlinných častí.
Príroda a i samotná pôda sú veľmi komplikované systémy. Horniny sa pôsobením poveternostných procesov, vzduchu, vody, neskôr i pôsobením húb, rastlín, živočíchov a ich výlučkov za milióny rokov premenili na úrodnú pôdu. Takzvané moderné poľnohospodárstvo s nešetrným obhospodarovaním, umelým hnojením a používaním pesticídov do tohto harmonického spolužitia zásadne a, bohužiaľ, negatívne zasahuje.
Bežnou praxou pri pestovaní rastlín je aj to, že rok čo rok sadíme na to isté miesto rovnaké plodiny. Narúšame tak rozmanitosť a dávame šancu škodlivým patogénom, ktoré sa rozvíjajú bez prirodzených „nepriateľov“, takže na ne používame viac a viac chemických ochranných prostriedkov. Nielenže narastá tento problém, ale pribúdajú i ďalšie. Mnohé patogény sú pritom spoločné pre viaceré pestované plodiny. Príkladom každoročne sa vyskytujúcich škodlivých húb je Fusarium a Sclerotinia a ich prirodzeným nepriateľom je huba Trichoderma.
Rovnováhu ovplyvní i počasie
Kedy nastane premnoženie fuzárií škodlivých pre pestované plodiny? Keď po zbere úrody ostanú na pôde pozostatky rastlín, príde rad na huby, aby ich rozložili. Z literatúry vieme, že štiepenie celulózy, čo je hlavný stavebný prvok rastlín, štartujú najmä štyri hubové mikroorganizmy, a to buď samostatne, alebo spoločne. Sú nimi Aspergillus, Penicillium, Fusarium a Trichoderma.
Aspergillus je nebezpečný patogén napríklad v obilninách, navyše, produkuje ochratoxíny. Penicillium je zvyčajne neškodná pleseň, i keď tiež môže uvoľňovať nepríjemné jedy. Fusarium spôsobuje ochorenie mnohých rastlín a zároveň produkuje nebezpečné toxíny. Akurát Trichoderma je užitočná huba, doslova pôdny kondicionér, zvyšuje úrodu a naštartuje ochranu proti patogénom.
Stačí však, že máme jeseň bohatšiu na zrážky, čo hneď podporí výskyt fuzárií. Tie využijú svoju šancu, na ponúknutých rastlinných zvyškoch sa premnožia a začnú dominovať. Užitočná trichoderma je tak čiastočne alebo celkom potlačená. Fuzáriá potom na jar napádajú klíčiace rastliny a priesady a spôsobujú ich úhyn. Pokusy v laboratórnych podmienkach ukazujú, že keď sa trichoderma stretne s fuzáriom, zničí ho. Riešením je teda dostať do pôdy trichodermu, aby opäť obnovila pôvodnú rovnováhu.
Dodáme ju v zálievke
Trichoderma je obsiahnutá v prípravku Trifender, ktorý je registrovaný ako pôdna pomocná látka. Vmiešava sa do zálievkovej vody a aplikuje na pôdu alebo i priamo na rastliny. Dokonca sa dá vmiešať do roztoku spolu s umelými i organickými hnojivami. Prípravok sa nanáša aj priamo na osivo a pri raste pôsobí huba symbioticky.
Trifender pôsobí aj proti patogénnej hube sklerotínii (Sclerotinia), ktorá sa vyskytuje po daždivej jari napríklad na mladých uhorkách. Preventívne použitie prípravku tomu môže predísť. Ak sa už choroba vyskytla, aplikujeme ho formou zálievky tak, aby sme vrchnú vrstvu pôdy zvlhčili do hĺbky cca 4 až 6 cm.
Odborník radí:
Opakovaná aplikácia Trifenderu približne raz za mesiac udrží pôdu i rastliny v dobrej kondícii. Zistilo sa, že prípravok ovplyvňuje celkový metabolizmus rastlín, čo sa prejavuje na zvýšenej hmotnosti úrody aj o cca 10 % a na kvalite rastlín. Tie sa zbierajú o týždeň skôr a predlžuje sa aj ich vegetačné obdobie.
Po ošetrení prípravkom možno pozorovať i rezistenciu voči mechanickému poškodeniu a infekčným chorobám, najmä plesni sivej, plesni zemiakovej, černaniu báz stebiel, steblolamu, fuzarióz, padaniu klíčiacich rastlín, plesni uhorkovej, hnilobe koreňového krčka a koreňov. Používa sa do okopanín aj do zeleniny. Patogénne mikroorganizmy zničené trichodermou sa stávajú dobre prijateľnými živinami pre rastliny.
Trifender je úspešný v boji proti bielej hnilobe (Sclerotinium). Celá technológia spočíva v prevencii. V koncentrácii 5 g prípravku na 10 l vody sa pred siatím a výsadbou nastrieka na pôdu a zapracuje sa do hĺbky cca 6 – 10 cm. Účinnosť je 60 – 80 %.
Text: Ing. Zoltán Tamašek
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Môj domSchátrané ihrisko zmenili svojpomocne na komunitnú záhradu. Najprv som bol sám, neveril som, že to vyjde, vraví otec myšlienky
Môj domTakto si vytvoríte jedlú záhradu s minimom starostlivosti, radí záhradný architekt. Záhon lenivého záhradníka zvládnu aj deti
Môj domZastavte útoky slizniakov v záhrade! Poznáme 8 účinných spôsobov, ako sa ich zbaviť aj bez chémie
Urob si sámOdpad z jabĺčok nevyhadzujte! Poznáme výborný spôsob, ako ho môžete premeniť na domácu dobrotu
Už 3 roky používam sietky na stolové hrozno je to výborná vec, chránia strapce p…