Orechy sú ideálnou potravinou, ktorá obsahuje množstvo vysokohodnotných bielkovín, tých najlepších tukov, ale aj minerálov, stopových prvkov a vitamínov. Vedia to aj veveričky, plchy a mnohé vtáky, ktoré si doslova potrpia na to pravé orechové.
Chutné zdravie
Jadro orecha je zmesou s vysokou koncentráciou tých najdôležitejších živín. Obsahuje 16 až 22 % bielkovín, 64 až 70 % (prevažne nenasýtených) tukov, 15 až 18 % sacharidov, 2,5 % minerálov a ďalšie vitamíny a biologicky aktívne látky. Na porovnanie: bravčové mäso obsahuje v priemere 16,5 % bielkovín, dobrú porciu nežiaducich nasýtených tukov a zostatok tvorí prakticky len voda, ak nepočítame chemické zvyšky z krmív, stimulátory rastu a liečivá; hovädzie mäso obsahuje 18,5 % bielkovín a hydina, ak nie je napumpovaná vodou, približne 20 % bielkovín. Navyše, tepelnou úpravou sa podstatne znižuje využiteľnosť a zdravotný efekt bielkovín obsiahnutých v mäse.
Orechové bielkoviny sú prospešné pre ľudské telo, a to aj napriek tomu, že im chýba trochu aminokyseliny metionínu, ktorý ľahko doplníme prídavkom niektorej z obilnín (ovsené vločky s orechmi alebo celozrnné slíže s orechmi a ovocím). Výhodou orechových bielkovín je, že neobsahujú cholesterol ani množstvo nežiaducich nasýtených tukov. Hoci je v orechoch až 18 % sacharidov, sú to prevažne oligosacharidy, dextríny a len málo sacharózy, takže sa ich nemusia obávať ani diabetici. Orechy sú bohatým zdrojom B-komplexu, z antioxidantov sú slušne zastúpené vitamín E, betakarotén a vitamín C (najviac vitamínu C obsahujú orechy pred úplným dozretím, keď majú ešte mäkkú škrupinu, slúžia na prípravu kompótov a likérov).
Ak deťom dáme do školy na desiatu hrsť orechov namiesto keksíka, zvýši sa ich pozornosť, sústredenosť a pamäť. Orechy sú nápomocné aj pri chudnutí, lebo zmierňujú hlad. Ak si pred jedlom dáme päť až šesť polovičiek orechových jadier, znížime svoj apetít a menej zjeme. Pravidelnou konzumáciou orechov (hrsť orechov aspoň 5-krát do týždňa) znížime riziko infarktu asi o 50 %.
Nielen plody liečia
V liečiteľskej praxi sa uplatňujú najmä listy a zelené oplodie, teda šupka orecha zvaná rubina. Zbierajú sa mladé listy v čase kvitnutia (v júni do 10. hodiny dopoludnia) a sušia sa pri nižšej teplote. Zrelé oplodie sa zbiera z ešte nedozretých orechov (júl až august) – dá sa prepichnúť špendlíkom cez mäkkú vnútornú škrupinu. V tom čase možno zbierať aj nezrelé plody na zaváranie alebo na výrobu orechového likéru.
Výťažky z listov a oplodia pôsobia mierne hypoglykemicky a antibakteriálne (proti stafylokokom), pomáhajú pri hnačkách, gastroenteritíde, kolitíde, podráždenom žalúdku, plynatosti, zlepšujú vylučovanie žlče a pankreatických štiav. Pri ochoreniach kože a slizníc (akné, ekzém, lišaj, kožné plesne, hnisavé zápaly kože a iné) sa výrazne prejavuje aj ich sťahujúci, protizápalový a hojivý účinok.
Kde ich pestovať
Orech je teplomilnejšia drevina, ktorú vysádzame tam, kde zimná teplota neklesá pod –26 °C a v októbri, apríli a máji pod –2 °C. Stromy namŕzajú v dreve najmä vtedy, keď po relatívne teplom januári udrú silné mrazy. Priemerná ročná teplota by mala byť 8 až 10 °C s vegetačnou teplotou nad 16 °C a s priemernými ročnými zrážkami 550 až 700 mm. Tieto podmienky sa na Slovensku dosahujú do nadmorskej výšky zhruba 800 až 900 m. Optimálne lokality sú na južných, západných a východných predhoriach mimo severného Slovenska.
To, že orech dokáže rásť aj v horších podmienkach, ešte neznamená, že bude aj dobre plodiť. Je totiž relatívne dobre adaptabilný, a to najmä orech čierny, ktorý sa často používa v okrasných výsadbách. Najlepšie rodia orechy vo vinohradníckych oblastiach, ale nie na suchom stanovisku s plytkou a kamenistou pôdou. Vyhovujú im skôr ľahšie a dostatočne hlboké pôdy alebo hlboká hlinitá pôda dobre zásobená humusom a vápnikom. Orech sa však často uspokojí aj s ílovito-hlinitou či ílovito-piesčitou pôdou, ak je v nej dostatok vápnika a humusu a pH pôdy je aspoň 6,5 až 7,7.
Dobrým stanoviskom sú teplé, výslnné svahy, kde stromy rezané na kotlovú korunu sú aj dobre osvetlené. Nevhodné sú mrazové doliny a inverzné polohy, lebo pri skoršie kvitnúcich odrodách namrznutím ich kvetov často prichádzame o celú úrodu. Pri výsadbe musíme počítať aj s tým, že orech bude potláčať rast iných rastlín a často aj trávnika pod svojou korunou, a to vinou zatienenia, ale aj veľkého odberu živín a vody z pôdy.
Výživa orechov
Korene orecha sa významne podieľajú na zásobovaní jeho nadzemných častí vodou a minerálnymi živinami, svojím bohatým, širokým a hlbokým rozkonárením zabezpečujú aj dobrú stabilitu a dlhovekosť stromu. Aj preto pod ním a okolo neho hlboko nekopeme ani neorieme. Dôležité je, aby pôda pod orechom bola dostatočne zásobená humusom, dusíkom (treba však dať pozor na jeho prebytok), vápnikom, horčíkom, fosforom a draslíkom. Pôda musí byť viac alkalická ako kyslá (pH 6,5 až 7,7).
Čo mu chýba?
- N – dusík
spomalený rast, slabé prírastky, svetlé listy, malé plody, nízka úroda - P – fosfor
zle oplodnené kvety, zle vyvinuté plody, pomalé dozrievanie, netypická chuť, predčasné opadávanie plodov - K – draslík
listy majú tmavý nádych, špice sa im krútia, často opadávajú, konce letorastov usychajú, plody nie sú riadne vyvinuté a sú málo trvanlivé, je znížená odolnosť stromov proti mrazu i chorobám - Ca – vápnik
stromy trpia glejotokom a rakovinou, slabým rastom a plody papierovitosťou, majú zníženú odolnosť proti hubovým chorobám - Mg – horčík
listy trpia chlorózou, žltnú, pri súčasnom nadbytku dusíka červenejú, neskoršie hnednú a opadávajú, stromy sú celkove menej aktívne a odolné - B – bór
listy sú drobnejšie a opadávajú, koncové puky letorastov odumierajú a na letorastoch sa tvoria tzv. čarodejné metly - Mn – mangán
na listoch sa tvoria žlté škvrny a ich okraje sa strapatia - Zn – zinok
listy sú úzke, malé, scvrknuté a opadávajú z koncov letorastov
Hnojivá je najlepšie zaprávať do pôdy na jeseň (pred jej prekopaním) rozhodením do kruhu pod obvodom koruny stromu. Počas vegetácie môžeme prihnojovať spolu so závlahou alebo pod obvodom koruny urobíme viacero dier hlbokých asi 40 cm a do nich nalejeme 5- až 10-percentý roztok hnojiva.
Voda – stimulátor úrody
Najväčšie nároky na vodu majú orechy v čase plného olistenia a intenzívneho rastu plodov. Kritické obdobie sa začína začiatkom predlžujúceho sa rastu letorastov a vrcholí v čase, keď sa v plodoch dotvára jadro. Vo všeobecnosti možno povedať, že najkritickejšie obdobie je od kvitnutia až po dozrievanie plodov. Nečakáme, kým pôda úplne vyschne, ale ani nezavlažujeme každý deň po troške, ba ani priveľkou dávkou vody ako pri povodni, aby sme nerozbahnili pôdu (zničili by sme jej štruktúru a vytlačili z nej vzduch, ktorý je nevyhnutný pre korene, mohli by sa totiž udusiť).
Na vodorovnom pozemku zavlažujeme tak, že pod obvodom koruny stromu vytvoríme pomocou nízkeho pôdneho valu akýsi plytký bazén, ktorý napustíme vodou. Po jej vsiaknutí to môžeme jeden- až dvakrát zopakovať a po čiastočnom obschnutí pôdy ju plytko skypríme.
Na svahovitom teréne zasa urobíme v smere vrstovníc niekoľko 15 až 20 cm hlbokých brázd vzdialených od seba 80 až 100 cm a od kmeňa orecha asi 2 m. Tie viackrát napustíme vodou. Po vsiaknutí brázdy zahrnieme.
Zber a skladovanie
Pri fyziologickej zrelosti je jadro orecha vyvinuté do takej miery, že je už schopné vyklíčiť a jeho tenká šupka sa dá ešte oddeliť. Pri zberovej zrelosti oplodie plodu najprv puká, otvorí sa a orech z neho sám vypadne. Počas dlhého sucha sa tento proces spomaľuje alebo sa oplodie k orechu doslova „pripečie“ a orechy opadajú uzavreté v oplodí, ktoré neraz začne hniť a musíme ho odstrániť ručne.
So zberom začíname koncom augusta a pokračujeme až do konca septembra (podľa odrody). Na tom istom strome dozrievajú plody postupne v priebehu dvoch až troch týždňov. Najprv dozrejú v dolnej časti koruny, potom vnútri a na severnej strane a až nakoniec na vrchole koruny. Aj preto je jednorazové otĺkanie orechov nesprávne – poškodíme konáre a kôru stromu, ale aj kvetné puky, z ktorých by mala byť budúcoročná úroda, a zároveň obijeme ešte nedozreté plody, ktoré sú nedochutené, vodnaté, veľmi zle sa sušia, musia sa ručne čistiť a zle sa skladujú.
Nazbierané orechy treba sušiť na slnku, aby sa zbavili prebytočnej vody a predišlo sa plesneniu jadier a rozkladu oleja v plodoch. Umelo ich môžeme dosušovať aj vo vetranom fóliovníku pri teplote 35 °C.
Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: archív autora, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Mozem nieco vysadzat do zahona pod orech? Zatial sa tam nicomu extremne nedarilo…