Hoci osy patria v očiach nás záhradkárov medzi najobávanejšie a najnepríjemnejšie živočíchy, v prírode a v okolí našich príbytkov plnia nenahraditeľnú funkciu.
Výrazné sfarbenie ich tela nás už vopred upozorňuje na nebezpečenstvo. Je ním pre nás žihadlo, ktorým dokážu bolestivo bodnúť. Navyše, bývajú aj útočné. Budujú si jednoročné hniezda, ktoré v jarných mesiacoch zakladá mladá oplodnená kráľovná. Pri všetkých druhoch je v hniezde vždy iba jedna kráľovná – tá takmer celý život kladie vajíčka. Robotnice, pomáhajúce v budovaní hniezda a v kŕmení potomstva, sú len samice.
Vyznáte sa? Osy a osíky
Osíky rozlíšime od pravých ôs podľa stavby tela. Osíky sú štíhle a takmer bez ochlpenia, naopak osy sú robustnejšie a silne ochlpené.
Prečítajte si tiež: Príprava včiel na zimné obdobie
Najmenšie a stavebne najjednoduchšie hniezda vytvárajú osíky (Polistes). Ich plásty sú obnažené a tvorí ich niekoľko desiatok, maximálne stoviek hniezdnych buniek. Ľahko ich nájdeme prichytené v rôznych dutinách ľudských stavieb, kamenných stien, ale aj na konároch krov a silnejších stonkách rastlín. Preferujú teplé stanovištia a v čase vysokých teplôt sú schopné hniezdo chladiť pohybom krídel a prinesenými kvapôčkami vody.
Iné typy hniezd vytvárajú pravé osy (Vespula). Ich hniezdny plást nie je obnažený, ale chránený obalom z charakteristického „kartónového“ materiálu. Oproti jednoduchším stavbám osíkov obsahuje stovky až tisíce hniezdnych buniek. Materiál na stavbu hniezd získavajú tak, že navštevujú obnažené mŕtve drevo, ktoré hryzadlami zoškrabujú a premiešavajú so slinami. Túto substanciu potom nanášajú po vrstvách a tak budujú plást.
Prečo sú osy užitočné?
Larvy ôs sú takmer výlučne mäsožravé a živia sa hmyzom, ktoré robotnice počas lietania ulovia. Uživiť veľké spoločenstvo ôs znamená loviť denne niekoľko stoviek jedincov rôzneho hmyzu, najmä múch a húseníc. Lovia najmä taký hmyz, ktorý je pre ne v danom momente najľahšie dostupný, a tak sú schopné tlmiť a regulovať aj premnožené škodce. Aj z tohto pohľadu sú osy mimoriadne užitočné, keďže spoločne s hmyzožravými vtákmi a netopiermi predstavujú najvýznamnejších predátorov lietavého hmyzu.
Aktivita hniezda vrcholí koncom leta, keď sa začínajú liahnuť budúce kráľovné a samce. V tomto čase pôvodná kráľovná zomiera a v hniezde nastane chaos. Ten je spôsobený zánikom feromónov kráľovnej, ktoré spoločenstvo držali pohromade. Robotnice ôs sa postupne rozlietavajú do okolia, kde sa snažia osamote prežiť horlivým získavaním sladkých štiav – v tomto období sa najviac prejavuje ich nervozita. Príchodom jesene a zimy všetky robotnice zahynú. Mladé kráľovné sa na jeseň pária a následne sa ukladajú na zimný spánok v rôznych dutinách. Na jar sa cyklus opakuje opätovným založením nových hniezd mladými kráľovnami.
Sršne sú na sladké
Najväčšou u nás žijúcou osou je sršeň (Vespa crabro). Keďže sršne majú veľké telo, lietanie je vysoko energeticky náročné, preto prevažnú časť stravy tvoria cukornaté výlučky. Získavajú ich zlizovaním nektáru z kvetov, olizovaním medovice produkovanej voškami, požieraním ovocia a inými sladkými tekutinami. Sršeň, hoci svojou veľkosťou budí najväčší rešpekt, je relatívne miernej povahy.
Bodnutie je takmer neškodné
Účinky bodnutia osami, hoci sú nepríjemné, nie sú také nebezpečné ako bodnutia od včiel medonosných. Výskumníci zistili, že kým na usmrtenie 1 kg živej váhy laboratórnych myší je potrebných až 150 bodnutí osami, k podobnému výsledku stačí len 40 bodnutí včelami. Aj preto je bodnutie všetkými u nás žijúcimi osami pre zdravého človeka takmer neškodné. Isté riziko (vedúce až k zdravotným problémom) predstavuje bodnutie do citlivých častí tela, ako sú cievy, jazyk, dýchacia trubica, pery, ústa, okolie očí. Výnimočne nebezpečné môže byť bodnutie u alergikov, ktorí sú naň citliví.
Rady biológa
Viete, ako bezpečne znížiť výskyt ôs a sršňov v okolí príbytku a v záhrade?
- Výskyt osích hniezd v okolí domu obmedzíme počas zimy preventívnym odstraňovaním starých osích hniezd, v ktorých sa môžu nachádzať zimujúce mladé kráľovné. Zároveň odstraňujeme mladé osie hniezda skoro na jar, keď sú ešte malé a ich ničenie je bezpečnejšie.
- Osie hniezdo, ktoré nám nevyhnutne neprekáža, odstraňujeme až s príchodom zimy, keď nastáva úhyn spoločenstva. Ak ho získame neporušené, môžeme ho ošetriť lakom na drevo, čím získame efektnú dekoráciu.
- Keď je potrebné „živé“ hniezdo odstrániť počas sezóny, poradíme sa s odborníkmi. Svojpomocné odstraňovanie sršních hniezd môže byť životu nebezpečné!
- V blízkosti hniezd neprovokujeme robotnice ôs prudkými pohybmi. Jedna z ich obranných stratégií je vylúčenie feromónu, ktorý mobilizuje ostatné družky k bezhlavému bráneniu hniezda. V tomto režime osy lietajú s bruškom a žihadlom prehnutým dopredu tak, že sú schopné bodnúť ihneď po náraze do nepriateľa.
- Počas prudkej alergickej reakcie (anafylaktický šok) človeku prudko klesá tlak a môže upadnúť do bezvedomia. Sprevádza ho výrazný opuch pokožky a ťažkosti s dýchaním. Prvá pomoc je uložiť pacienta do protišokovej polohy so zdvihnutými dolnými končatinami nad úroveň hlavy, udržiavať priechodnosť dýchacej trubice a okamžite privolať pomoc.
- Ak o sebe viete, že zle znášate uštipnutie, je vhodné so sebou stále nosiť antialergické lieky. Jedincom, ktorým by mohol hroziť anafylaktický šok, môže lekár ako prvú pomoc predpísať takzvané adrenalínové pero.
Text: Adrian Purkart
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Hryzu nam vsetko ovocie, do vsetkeho sa pustaju. Nasledne vsetko hnije, pada...a…