Ovocná záhrada bez chémie: Veľký prehľad rezistentných odrôd. Ktoré si vybrať?

Plošne rozšírené choroby ovocných drevín vedú k šľachteniu nových odrôd, ktoré sú im viac či menej schopné odolávať. Prečo po nich siahnuť?

Hrozno, jablká, slivky a hrušky na drevenom podklade

Predovšetkým preto, že nám to umožní celkom alebo aspoň z väčšej miery vzdať sa chemických postrekov. Choroby ovocných stromov dokážu nielen znehodnotiť úrodu, a to aj každoročne, ale postupne aj zničiť doteraz zdravý strom.

Je pravda, že mnohým chorobám možno predchádzať preventívnym postrekom, napríklad sa to týka kučeravosti pri broskyniach, múčnatky na jabloniach alebo viniči, prípadne dokážu postreky mnohé choroby zastaviť, keď ich spozorujeme a čo najskôr zasiahneme. Sú však aj choroby vírusové a baktériové, kde nepomôže nič iné, len drevinu spíliť, vykopať a čo najskôr spáliť, aby sa nerozšírila do okolia. Dobrým príkladom je nebezpečná šarka sliviek.

Nevýhodou aplikácie postrekov je to, že ich nestačí aplikovať raz za život rastliny, ale zvyčajne opakovane, neraz aj niekoľkokrát za sezónu. Často je nutné vystihnúť správny okamih, pretože aj niekoľko hodín nás môže deliť od krásnej alebo, naopak, znehodnotenej úrody. Nehovoriac o známej škodlivosti chemických postrekov, a to nielen priamo počas postreku na okolité živočíchy a hmyz, ale aj v podobe rezíduí, čiže zostatkových látok v plodoch. Našťastie, v dnešných časoch už pokročila aj biologická a ekologická ochrana. Mnohým chorobám dokáže predchádzať, prípadne ich aj potlačiť, takže ak máme chutný ovocný druh, ktorý by sme nechceli len tak vykopať, preorientujeme sa na tento spôsob ochrany. No je takisto náročná na termín a neraz i spôsob skladovania.

Hrozno, slivky, jablká a marhule v košíku

Ak pri výbere odrôd prihliadneme na odolnosť proti chorobám, bohužiaľ, neznamená to, že máme vyhraté. Huby, vírusy aj baktérie sú živé organizmy a vyvíjajú sa v priestore aj čase. Stáva sa, že sa prispôsobia niektorej odolnej odrode a choroba sa časom predsa prejaví. Ďalšia vec je, že tu máme globálny svet a napriek prísnym zákonom regulujúcim prevoz rastlinného materiálu cez hranice sa k nám môže zavliecť nové ochorenie. Veľa robí aj zmena klímy, ktorá posúva hranicu výskytu chorôb aj škodcov z južnejších krajín.

V súčasnosti a s pohľadom do budúcna sa ukazuje nový problém, a to fytoplazmy, drobné organizmy na pomedzí húb a baktérií, spôsobujúce slabý rast, neduživosť, zdeformované listy, ich zmenenú farebnosť v lete (do žlta, červena či fialova, podobne ako na jeseň) a takzvanú metlovitosť, čiže rast slabých konárikov v tvare metly. Príznakom choroby, ktorá sa spočiatku vyvíja pomaly a nenápadne, je aj zakrpatenosť stromčeka, ktorý ale nemá byť zákrpkom.

Z čoho vyberať?

Takzvané rezistentné odrody by chorobu nemali chytiť vôbec, tolerantné síce ochorieť môžu, no vplyv na rastlinu a úrodu býva menej výrazný.

Keď si chceme vysadiť odrodu odolnú proti chorobe, na výber máme novošľachtené odrody alebo, naopak, vybrať môžeme zo starých a historických odrôd, niektoré z nich vykazujú odolnosť. Šľachtenie je doslova beh na dlhú trať. Trvá roky, kým sa dopestuje a oficiálne uzná nová odroda. Šľachtitelia cielene, niekedy aj náhodne pestujú stovky drevín a pozorujú ich v rôznych rokoch. Ako rastú, kedy kvitnú, ako sa vyvíjajú, ako odolávajú suchu, chorobám, škodcom, vetru či mrazom. Ako hovoria, šľachtenie je vždy niečo za niečo. Čo to znamená? Jednoducho povedané, do jednej odrody sa nedajú spojiť všetky NAJ vlastnosti. Nemôže byť naraz najchutnejšia, s najväčšími plodmi, najodolnejšia (proti mrazu, chorobám či jarným mrazíkom), najšťavnatejšia, najlepšie skladovateľná a tak ďalej. Je možné, že aj z tohto dôvodu zo sortimentu takmer vypadli niektoré staré odolné odrody, pretože sme ich nahradili ovocím, ktoré má väčšie či chutnejšie plody.

Ploché broskyne — Skupina broskyňových odrôd s plochým tvarom plodu vykazuje vyššiu odolnosť proti kučeravosti.

Kôstkoviny

Kôstkoviny trpia na niekoľko ochorení, medzi najvážnejšie určite patrí vírus šarky. Ak sa raz na strome prejaví, nie je možné ho zničiť. Pôvodne sa vyskytoval iba na slivkách, no postupne sa z nich preniesol aj na marhule, dokonca sa už našiel aj na čerešniach či broskyniach. Na plodoch vytvára kruhovité až nepravidelné zhrubnutia dužiny, na kôstke bledé línie. Plody znehodnocuje, mení štruktúru dužiny aj chuť. Z nových šľachtencov sliviek je najznámejšia stredne skorá, rezistentná odroda Jojo, Joganta, z noviniek HoneySweet.

Nové odolné odrody vznikajú aj šľachtením ázijských sliviek a veľkoplodých myrobalánov, sú zvyčajne cudzoopelivé, napríklad červenofialová Kubánska Kometa, Holywood či žltá Tipala.
Z marhúľ je proti šarke celkom imúnna odroda Harlayne, k rezistentným patria Stark Early Orange, Leronda, Harval, Marii de Cenad, Mělnická, Rouge de Rousillion, Perla a ďalšie.

Broskyne, okrem glejotoku, trápi takmer každoročne hubové ochorenie kučeravosť listov. Listy sú nielenže zdeformované, ale najmä usychajú a opadávajú, čo znižuje vitalitu stromov a ohrozuje úrodu. Aby sme jej zabránili, je nevyhnutný postrek, podľa niektorých odborníkov jeden v predjarí, podľa iných dva (v predjarí a na jeseň po opadaní listov). Ak však chceme mať záhradu celkom bez postrekov, môžeme pestovať buď vinohradnícke broskyne, ktoré sú však menšie a chuťovo vzdialené klasickým broskyniam, alebo takzvané sendvičové broskyne (typické splošteným tvarom), napríklad Saturn. Oboje sú voči kučeravosti tolerantné. Menej náchylné sú odrody Flamingo, Crest Haven a Elberta, prípadne červenolistá Rubira. Ak chceme pestovať nektárinky, zvolíme napríklad odrodu Platerica.

Rezistentná odroda marhule

Odroda marhule Rouge du Roussillon je neskorá a samoopelivá. Plody dozrievajú koncom júla. Oranžová šupka má menšie červené líčko. Stredne pevná, šťavnatá a sladká dužina sa dobre oddeľuje od kôstky.

Egreše

Prakticky všetky staré odrody egrešov napáda hubové ochorenie, konkrétne americká múčnatka. Takmer všetky nové odrody sa šľachtia tak, aby boli proti nej odolné, čiže bežne v predaji sa nachádzajú len rezistenty. Pre istotu si to pred kúpou overíme. Bohužiaľ, choroba má tendenciu sa meniť a začína napádať aj niektoré z nich, napríklad už bola zaznamenaná pri odrode Invicta.

Z bielych egrešov môžeme siahnuť napríklad po odrodách Mucurines, Prima, Reflamba, Hinnonmaki, Rixanta, z červených po Karmen, Remarka, Karát, Flavia, Rolonda, Martlet.

Ďalšie rezistentné odrody:

Spinefree – beztŕnna odroda nenáročná na prostredie vytvára dlhé vitálne výhony, veľmi dobre reaguje na zmladzovanie. Plody sú stredne veľké, chutné a aromatické.
Lady Sun – ide o prvú takmer beztŕnnu odrodu žltoplodého egreša. Kry rastú silno, vzpriamene. Dozrieva začiatkom júla, je veľmi úrodná. Plody sú sladké, šťavnaté, veľmi chutné.
Hinnonmaki Rot – červené plody sú stredne veľké a chutné. Rastie umiernene. Má sklon k preplodzovaniu, je potrebné pravidelné zmladzovanie.

Spinefree2 — Odroda Spinefree, foto: Kohaplant

Rezistentné odrody jabloní

Jablone trpia na niekoľko chorôb, častá je múčnatka, chrastavitosť, spála ružovitých a tiež fytoplazmy. Pri výbere odrody zohľadníme našu lokalitu a ich výskyt. Odrody sú odolné proti jednej z nich, prípadne aj proti dvom.

Novošľachtence jabloní sa vyznačujú vysokou kvalitou plodov, aj keď niektorí im zazlievajú miernu stratu chuti. Z nových môžeme vybrať letnú odrodu Julie, jesenné Lipno, Lotos, Vanda, Romance, a zimné Melodie, Rajka, Orion, Red Topaz, Topaz, Viktoria, Admiral, Luna, Syrius a iné. Treba ale vedieť, že sú náročnejšie na agrotechniku pestovania a výživu (hnojíme hnojivami s prídavkom mikroprvkov). Siahnuť sa dá aj po niektorých starých odrodách, napríklad Čistecké lahôdkové, Malináč, Matčino, Spartan, Hontianske, Panenské České. V minulosti sa zvyčajne pestovali ako vysokokmene. Dnes sa štepia do semenáčov, no dajú sa pestovať aj ako zákrpky na podpníku M106. Ako nevhodný sa ukazuje najmenší podpník M9.

Zimné rezistentné odrody jabloní:

Topaz – je odolná proti chrastavitosti, stredne odolná proti múčnatke. Dozrieva začiatkom októbra, konzumná zrelosť od decembra, skladovateľnosť do marca. Zelenožltá šupka je prekrytá červenou farbou so žíhaním, dužina je žltkastá. Klon odrody so šupkou výraznej červenej farby má názov Red Topaz.
Karneval – netrpí múčnatkou, je stredne odolná proti chrastavitosti. Je to nápadné pruhované jablko, dozrieva začiatkom októbra, konzumná zrelosť od konca októbra, skladovateľnosť do februára.

Jablká na jabloni — Staršia zimná odroda Spartan (zo začiatku 70.tych rokov) sa hodí do stredných a teplých oblastí. Zber začiatkom októbra, skladovateľnosť do konca februára. Dužina je biela, stredne šťavnatá, sladkastá a aromatická.

Rezistentné odrody hrušiek

Hrušky boli v minulosti veľmi náchylné na chrastavitosť a väčšina dnešných odrôd na to pamätá. Ťažko riešiteľný problém je hrdza, hubové ochorenie, vyskytujúce sa primárne na borievkach (Juniperus sabina, J. media., J. chinensis), ktoré ako medzihostiteľa využíva hrušku. Hrdzavé škvrny aj výrastky na listoch spôsobujú ich predčasné opadanie, čo strom oslabuje. Jediným riešením, ťažko realizovateľným v praxi, je nepestovať tieto ihličnaté dreviny vo vzdialenosti aspoň 500 metrov od hrušky. Pri niektorých historických odrodách sa ukazuje vyššia odolnosť proti hrdzi, napríklad Solanka, Safira, Santa Maria, General Lecrerc. Odrody ázijských hrušiek, zdá sa, hrdzou zatiaľ príliš netrpia.

Ktoré rezistentné odrody hrušiek si vybrať?

Santa Maria – letná odroda, stredne odolná proti
hrdzi hruškovej. Plody
dozrievajú v druhej polovici augusta. Šupka je zelenožltá s červeným líčkom,
dužina biela, maslovitá, aromatická a sladká. Je vhodná do teplejších pestovateľských oblastí.
Safira – aromatická, pomaly rastúca zimná odroda. Plody zberáme od polovice septembra, skladovateľnosť približne do konca januára.
General Leclerc – francúzska zimná odroda vhodná do stredných polôh, so zelenožltou šupkou a šťavnatou, sladkokyslou dužinou. Zberáme koncom septembra, skladovateľnosť približne do februára.

Hruška Solanka — Solanka je stará česká letná odroda so šťavnatými plodmi a príjemne korenistou chuťou.

Vinič hroznorodý

Hoci aj vinič trpí na niekoľko chorôb, navýznamnejšie predstavujú múčnatka a peronospóra. Sú schopné úrodu celkom zdecimovať. Existuje proti nim množstvo postrekov, ale neraz je nutné ich opakovať naozaj často, pričom je kľúčové vystihnúť správny okamih.

Dnešný trh ale ponúka naprieč sortimentom veľké množstvo novošľachtencov, z nich veľkú časť tvoria takzvané PIWI odrody (z nemeckého pilzwiderstandsfähige Rebsorten), ktoré sú odolné práve proti týmto dvom spomínaným chorobám (v niektorých oblastiach je vhodný jeden až dva postreky za rok). Medzi malopestovateľmi sú obľúbené najmä bezsemenné odrody, napríklad Einsett Seedless, Suffolk Red, Glenora, Lakemont, zo semenných Arkadia, Galahad, Muscat Bleu, Cardinal.

nero praskac — Praskac. Maďarská, jemne aromatická PIWI odroda so stredne veľkými strapcami. Dozrieva v polovici septembra. Pučí skoro, preto je citlivá na jarné mrazy.

Biele PIWI odrody viniča:

Arkadija – stolová, veľmi skorá odroda vyšľachtená na Ukrajine s veľkými strapcami a sladkými aj chrumkavými bobuľami. Je stredne odolná proti zimným mrazom, rovnako proti hubovým chorobám.
Krystal – stolová odroda so stredne veľkými až veľkými strapcami so zlatožltými bobuľami. Dozrieva koncom augusta až začiatkom septembra. Bobule majú pevnú šupku a mäsitú, výrazne sladkú dužinu príjemnej chuti.
Zala Gyonge – muštová odroda so stredne veľkými strapcami a aromatickými plodmi, dozrieva v prvej polovici septembra. Je vhodná aj ako stolová. Vydrží v mrazoch do –24 °C.
Áron – maďarská stolová odroda s veľkými hustými strapcami a pevnou chrumkavou dužinou. Dozrieva približne v októbri, je vhodná do južnejších polôh. Je stredne až vysokoodolná proti peronospóre a múčnatke.
Talizman – stolová, silno rastúca ruská odroda s vysokou rezistenciou proti chorobám a mrazu vstupuje do plodného obdobia druhý rok po výsadbe. Pri vhodnom reze môžu mať strapce aj 2 až 2,5 kg.

Vitis vinifera ´Galahad´ 03 — Stolová odroda Galahad dozrieva od polovice augusta. Hmotnosť strapca býva okolo 500 až 900 g. Odolnosť proti mrazu a chorobám je dobrá.

Modré rezistentné odrody viniča:

Sfinks – ukrajinská, veľmi skorá odroda s veľkými strapcami aj bobuľami je vhodná aj do okrajových oblastí pestovania.
Cabernet Volos – muštová talianska odroda vyšľachtená zo známej odrody Cabernet Sauvignon dozrieva v prvej polovici septembra. Dosahuje vysokú cukornatosť s dobrou kyslosťou a má vynikajúcu skladbu polyfenolov.
Phillip – stredne neskorá stolová odroda so špicatými bobuľami, vhodná do všetkých polôh.

Text: Ing. Monika Felixová Králová
Odborná spolupráca: Ing. Martin Stanko
Foto: isifa/Shutterstock, archív firiem
Zdroj: časopis Záhrada