Je august, prevažne teplo, ako tak sucho, ovocie zreje, ideálny čas zakonzervovať kúsok leta do kompaktnej maškrty. Ovocné kože sú čoraz populárnejšie.
V porovnaní s iným spracovaním ovocia majú zopár výhod. Tá hlavná je zrejme v tom, že sa dajú jesť hocikedy, hocikde a hocikým, ani len poriadne zuby na ne nepotrebujete, nuž a väčšine ľudí jednoducho chutia.
Na cestách sú spratné, netreba ich krájať, deti nie sú olepené od stekajúcej šťavy, to sa hodí v aute aj vo vlaku. Dobre sa skladujú, nekazia sa a potešia aj ako darček.
Celý recept na ovocné kože nájdete v našom článku: Koža ako maškrta
Príprava
Výhodou je aj relatívne jednoduchá príprava, väčšina roboty sa spraví sama. Stačí pripraviť ovocie, vhodne umiestniť, následne naporciovať a uskladniť výsledok. Spracujete tak väčšie množstvo úrody, ovocie je možné aj kombinovať, nemáte čo na tom pokaziť.
Čerstvé ovocie pomixujeme, v prípade potreby prepasírujeme, v prípade priveľkej kyslosti osladíme banánom (ale netreba) a rozlejeme na plech. Nie priamo, ale na papier na pečenie, prípadne na silikónovú fóliu na pečenie. Dva roky som robila kože na jednorazovom papieri na pečenie, minulé leto som začala skúšať silikón. Dnes ideme spraviť test. Rovnaké množstvo ovocnej hmoty, na plech rovnakej veľkosti dáme sušiť na rovnako vyhriate kachličky na terase.
Test
Bude to mix černíc, ríbezlí a banánu. Máme 800 ml čistej ovocnej hladkej hmoty. Černice a ríbezle som najprv po pomixovaní prepasírovala, až na záver šiel banán.
Na každý testovaný plech ide 400 ml tekutého ovocia, čo považujem za maximálnu dávku, aby sa dobre presušila. Nalievam do stredu a následne rozlievam do strán nakláňaním plechu, respektíve jemne trhavými pohybmi do strán, kým to nie je rovnomerne ako treba.
Ak niekde ujde viac, gumovou špachtľou upravím. Natiahneme sieťky proti hmyzu a ostáva už len čakať.
Ako to schne?
No aj taký deň sa stane, že slnko zalezie a tak po pár hodinách od vyloženia plechov, kože suché nie sú. Ani jedna. Na noc idú dnu do sucha a ráno budú pokračovať.
Kontrolujem v skorom popoludní a vyzerá, že máme hotovo. Plech s papierom na pečenie a plech s fóliou, obe kože sú rovnako dobre usušené.
Sťahovanie po usušení
Sťahovanie kože z podložky je malá alchýmia. Keď bolo ovocie rozliate rovnomerne a koža je naozaj suchá, nemal by to byť problém. Chce to trošku cviku, nájsť si grif, ale ide to prekvapivo ľahko. Pamätám si pocit prvého sťahovania kože, aj to vnútorné zmierenie, že ak to nevyjde, nevadí, až taká škoda to nebude. No šlo to v poriadku. Odporúčam jemne prehnúť podložku smerom od kože ako keď odlepujete nálepku. Týmto ťahom to ide myslím najlepšie.
A keď sa odlúpne jeden celý okraj, môžete už dobre uchopiť kožu a stiahnuť ju na jeden šup celú. Pri silikónovej fólii ide sťahovanie kože o poznanie lepšie, jednoduchšie aj rýchlejšie.
Vizuálna stránka
Koža, ktorá schla na papieri na pečenie vyzerá inak ako tá, ktorá schla na fólii. Keď vylejete tekuté ovocie na papier, jemne sa zvlní. Aj pri superšikovnom zaobchádzaní sa aspoň nepatrné zvlnenie spraví. Fólia sa naopak ani nehne, je priľnutá k plechu a vlhkosť s ňou nerobí absolútne nič. Je to len vec estetiky, vplyv na chuť či funkčnosť to nemá.
Papier má istú výhodu v tom, že keď rozlievate ovocie, nestane sa vám, že by sa vylialo mimo, pretože použijete zrejme takú veľkosť, ktorá pokryje celý plech kúsok navyše. Silikónová fólia má daný tvar a pokiaľ máte plech o kúsok väčší, musíte dávať aj väčší pozor, aby sa nevylievalo za okraj. Teda nieže by sa niečo dramatické stalo. Už som sušila aj jemne preliatym ovocím, tá časť sa na plech prilepila, pod vodou to ľahko pustilo, zvyšok sa sám odtrhol, keď som nadvihla fóliu. Silikónové fólie mávajú väčšinou nejaký dizajn na sebe a ten sa na tú stranu kože, na ktorej bola na podložke, odtlačí.
Je to celkom vizuálne zaujímavé, ale ak je ten dizajn hladký ako moja podložka, tie časti sú lepivejšie, lebo sú jednoducho dokonale hladké.
Pridala som teda ale ešte jeden test, černicové kože, tentoraz jeden plech na fólii zo správnej strany a druhý plech na fólii otočenej naopak. Vplyv na tempo sušenia to samozrejme nemalo. Nemalo to žiaden zaznamenateľný vplyv okrem toho, že jedna koža mala dezén a druhá bola úplne hladká.
Porciovanie a skladovanie
Kože najčastejšie nastrihám na pásiky, zatočím a zatváram vo vzduchotesnej sklenej nádoby. Pri strihaní sa to trošku lepí, najmenej koža, ktorá schla na papieri na pečenie, no ide o nepatrný rozdiel.
Skladujem v tmavej miestnosti, mimo kúrenia, ale vyslovene chlad tam byť nemusí. Kože sa nedávajú v žiadnom prípade do chladničky, tam by zvlhli. Kože sú kože, ale vo výsledku to je sušené ovocie.
Zbavené vody a teda zbavené základnej podmienky, na základe ktorej by sa v nich mala šíriť nejaká pliaga typu pleseň či hniloba, nehrozí ani kvasenie. Jedia sa u nás vo veľkom, otestovaný mam približne rok v zmysle popísaného skladovania, absolútne bez problémov.
Text a foto: Martina Töröková
Ďalšie zaujímavé články
Môj domJesenné prerezávanie černíc: Takto ker prečká zimu v zdraví a o rok prinesie bohatú úrodu
Urob si sám3 rýchle a jednoduché spôsoby, ako zväčšiť priemer vyvŕtanej diery
Urob si sámAko sa vynájsť, keď vám doma chýba vrták so záhlbníkom
Urob si sámSú toto najkrajšie kuríny na Slovensku? Inšpirujte sa nápadmi od našich čitateľov
Zdravím, prosím o radu. Niečo mi lezie na broskyňu, jabloň, slivku a čerešňu. Ma…