Ovocný sad, ktorý založil ešte môj dedo, sme museli revitalizovať a väčšinu jabloní odstrániť. Nevieme, aké odrody tam rástli predtým, ale my sme si sem vysadili odrodu ‘Golden Delicious’ a aby sme mali aj nejakú starú – aj ‘Coxovu Renetu’. Všetky stromy sa ujali a už tri roky sa o ne staráme. Zďaleka však nemajú také prírastky, aké sme očakávali. Hľadali sme príčinu na internete a našli sme článok o únave pôdy…?
Myslím, že toto je vysoko pravdepodobný problém vášho sadu. Najčastejšie bývajú únavou postihnuté kôstkoviny, hlavne broskyne, čerešne a višne. Trpia ňou však aj jadroviny, a to práve jablone. Z drobného bobuľového ovocia sa najviac s únavou pôdy pasujú ríbezle.
Únava pôdy
O čo vlastne ide? Ovocné stromy, ktoré rastú až desiatky rokov na tom istom mieste, vyčerpajú pôdu. Spotrebujú nielen základné živiny, ale „vyťažia“ aj stopové prvky. Aby toho nebolo málo, v pôde navyše zanechajú škodlivé zvyšky svojho metabolizmu. V dôsledku toho sa mení pôdna mikroflóra a prevahu nadobúdajú baktérie a takzvané mikromycéty. Stromček, ktorý sa vysadí na miesto, kde predtým rástol strom rovnakého druhu, sa z dôvodu únavy pôdy nemôže zdravo vyvíjať.
Príznaky sú rôzne, no najčastejšie sa prejavujú celkovým zoslabením rastu stromčeka vrátane koreňov. Nové prírastky sú slabé a krátke, počet internódií je menší, listy sú príliš malé. Korene sú tmavšie, mierne hrubšie a vytvárajú menej vlásočnicových korienkov, pričom niekedy sčasti odumierajú. Počas vegetačného obdobia doslova živoria a prvý rok je kritický. Pokiaľ ho stromčeky prežijú, obvykle sa rast v ďalších rokoch postupne zlepšuje, avšak spravidla už nikdy nedosiahne výkonnosť zdravého stromu. Zaujímavosťou je, že ak je vysadený strom v naozaj dobrej kondícii, najväčší objem prírastkov má práve v priebehu prvého roka po výsadbe.
Dobrá správa je, že negatívny vplyv únavy pôdy dokáže zmierniť aj podpník, na ktorom je naštepená ušľachtilá odroda. Čiže aj napriek tomu, že zasadíte napríklad čerešňu po čerešni, nemusí byť únava pôdy taký výrazný negatívny faktor vplývajúci na rast stromčeka, ale za predpokladu, že obe za sebou rastúce čerešne sú na odlišných podpníkoch.
Napríklad, ak predtým v záhrade rástla čerešňa na podpníku vtáčnica a nový stromček čerešne zasadíte na to isté miesto, ale ušľachtilá odroda je už naštepená na podpníku mahalebka, v takom prípade je negatívny vplyv únavy pôdy oveľa menej deštruktívny.
Rovnako to funguje aj pri jadrovinách. Napríklad pri hruškách klesá riziko únavy pôdy, ak za sebou striedate hrušku naštepenú na plánke s hruškou naštepenou na podpníku dula a naopak.
Ako zvrátiť vplyv únavy pôdy na stromy
Teraz je už však pre vás neskoro na teóriu. Otázka znie, ako zvrátite nepriaznivý vplyv únavy pôdy na vaše stromy. Samozrejme, dá sa to. Napríklad premysleným a dôsledným hnojením mikroelementmi. Systematickému hnojeniu by však malo predchádzať viacero pôdnych testov, aby ste mali skutočnú predstavu o tom, ktoré prvky do pôdy treba doplniť. Nikdy nehnojte intuitívne, najmä nie v takomto prípade.
Ďalšou možnosťou je stromy presadiť v čase vegetačného pokoja. Viem, písali ste, že už vám na stanovišti rastú tretí rok, ale pri vašom opise situácie sú možno rastovo na úrovni prvého, maximálne druhého roka, a to je ešte moment, keď si viete stromčeky po dôkladnom zostrihaní nadzemnej časti (a zostrihnutí vlásočnicových korienkov po vybratí z pôdy) celkom úspešne presadiť.
Ideálne by bolo vysadiť po jabloniach akékoľvek kôstkoviny alebo bobuľoviny a, samozrejme, po kôstkovinách zasa jablone, hrušky alebo bobuľoviny – ríbezle, egreše, jostu.
No ak trváte na jabloniach, aspoň zvoľte iný raster výsadby a nesaďte do tých istých jám po predchádzajúcich jabloniach. Aj v takom prípade však venujte vysádzaniu zvýšenú pozornosť a buďte pri príprave pôdy dôslední.
Aj keď nebudete sadiť do tých istých jám, pôda je v podstate vyčerpaná celoplošne. Jamy na opätovné vysadenie stromov preto vykopte na ploche minimálne 1 m2 a do hĺbky minimálne 0,60 m.
Pôvodnú pôdu, ktorú vykopete, vyvezte zo sadu von a nasypte ju na vyvýšené záhony či na zeleninové hriadky, ale do jám ju už nevracajte. Nahraďte ju inou záhradnou pôdou, napríklad práve zo zeleninových hriadok a pokojne aj s pozberovými zvyškami. Doplňte ju vyzretým záhradným kompostom priamo ku koreňovej časti, ale aj na povrch po vysadení stromčeka.
Do spodnej časti jamy ešte primiešajte fosforečné a draselné hnojivá. Najvhodnejšie obdobie na takéto presádzanie ovocných stromov je na konci vegetačného obdobia, na jeseň. Jednoduchým indikátorom vhodného času môžu byť prvé mrazíky. Len čo prídu, nastal čas na presádzanie! Tento čas trvá, až pokým nepríde na jar nové vegetačné obdobie, no nesmie výrazne mrznúť.
Galéria k článku
Text: Martin Čurda
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Sploštenosť dreva (priehlbiny na konároch)
Doprajte si denne aspoň jedno jablko. Obsahuje množstvo vody a vlákniny, ale i vitamíny a minerály
Ako dopestovať jabloň zo semienka? Ovocinár vám prezradí postup
Túžite po krásnych a zdravých jablkách? Vyberte si niektorú z týchto odrôd
Spoznajte čaro ukryté v starých odrodách jabloní: Chuť a vôňa, ktorá vás vráti do detstva
Rezistentné jablone: Pestovanie bez postrekov
Dobrý deň, chcel by som sa opýtať. Kúpili sme novostavbu s menšou záhradou 170m2…