Pán profesor Hričovský radí: Jabĺčka do každej záhrady

Už v malej záhradke si môžete dopestovať toľko jabĺk, že nebudete musieť žiadne kupovať, vo väčšej budete mať aj na rozdávanie.

Profesor Hričovský
Foto: Miro Pochyba

Ale pozor, musíte správne vybrať odrody. Letné jablká sú dobré na okamžitú spotrebu, ich skladovanie nie je vhodné, podľa odrody vydržia jeden až tri, maximálne štyri týždne. Pomerne rýchlo sa mení ich konzistencia, hovoríme, že múčnatejú, na jazyku sa rozpadávajú ako „múka“ a pomerne rýchlo začínajú hniť.

Keďže väčšina letných odrôd má sviežu sladkokyslú chuť, sú v teple výborným občerstvením, či už doma, v práci, ale aj na rôznych prázdninových výletoch či pri vode. Okrem konzumácie za surova sa hodia na koláče, výrobu detských výživ a kombinované s iným ovocím aj do džemov. Ak ich máte príliš veľa, ešte tvrdé plody môžete zavárať a nakrájané aj sušiť.

Väčšina zimných odrôd je typická tým, že hneď po zbere nie sú chuťovo zrelé, musia sa na čas uskladniť, aby sme si na nich mohli pochutnať. Do záhradky si preto vyberte aj takzvané jesenné odrody. Sú akýmsi prechodom medzi letnými a zimnými odrodami. Dajú sa konzumovať už po zbere začiatkom jesene a zvládnu aj niekoľkotýždňové skladovanie.

Jablká v debničke
Foto: Shutterstock

Koľko jabloní vysadiť?

Záleží od toho, aká veľká ste rodina, koľko jabĺk skonzumujete a či ich využijete aj na prípravu dobrôt, no bežnému záhradkárovi v záhradke zvyčajne postačí jedna letná, jedna jesenná a niekoľko zimných odrôd.

Prečo viac zimných? Zima je dlhá, a kým dozrejú letné jabĺčka, prejde niekoľko mesiacov, a tak budete potrebovať oveľa väčšie množstvo jabĺk, čo zabezpečí viac stromov. Zároveň platí, že sa oplatí siahnuť nie po jednej, hoci obľúbenej odrode, ale po viacerých. Každému členovi rodiny môže chutiť niečo iné, ale najmä rôzne odrody jabĺčok zrejú v sklade postupne.

Kým jedny sú chuťovo výborné napríklad od októbra do decembra a následne sa začnú pomerne rýchlo kaziť, iné chuťovo dozrejú napríklad až v januári a vydržia do marca. Ďalšie sú výborné od februára do apríla a následne sa kazia, a sú aj odrody, ktoré pri dobrom skladovaní môžete konzumovať aj v máji až júni. Možno si poviete, že jednoduchšie je vysadiť posledné spomínané, ale môže sa stať, že chuťovo dozrejú až vo februári, preto je dobré skombinovať ich s inými odrodami.

Ďalšou výhodou kombinácie niekoľkých odrôd je, že jablone sú pomerne náchylné na takzvanú striedavú rodivosť, čo znamená, že kým jeden rok sú obsypané, iný je ich pomenej. Dôvodov je niekoľko, napríklad účinok jarných mrazov, chýbajúca prebierka plodov, genetická predispozícia, vplyv počasia, stanovište, tlak chorôb i škodcov, rez a iné. Každá odroda na spomínaný súhrn príčin reaguje trošku inak, čiže napríklad ak vo vlhšom roku výrazne negatívne ovplyvní jednu z odrôd hubovitá choroba, iná to „za ňu potiahne“ a sklad na zimu nebude prázdny.

Zber jabĺk
Foto: Shutterstock

Pestovateľský tvar nielen podľa veľkosti záhrady

V malých záhradách, kde pravdepodobne šetríte miestom, zvoľte pomaly a nízko rastúce stromy. Tie sa dajú tvarovať a pestovať na vedení lemujúc hranice pozemku, alebo aj bez vedenia, na čo je vhodný pestovateľský tvar nazývaný štíhle vreteno. Tieto pokojne vysaďte aj do okrasného záhona v rytmických rozstupoch a k nim vyberte zmes nižších trvaliek, prípadne ich podsaďte jahodami.

V každom prípade však platí, že na vedení alebo ako štíhle vreteno nie je vhodné pestovať akýkoľvek stromček, ktorý zakúpite. Podstatný je výber slabo rastúceho podpníka. Informácia o tom, aký podpník bol použitý, býva poznačená na ceduľke, ktorá visí na stromčeku. Podpníky sa označujú skratkami, ktoré si viete pozrieť online na telefóne priamo v obchode alebo sa opýtate personálu.

Palmeta
Foto: Shutterstock

Aký podpník si vybrať?

Vplyv podpníka je pre rast stromu zásadný. Kedysi dávno sa ako podpník používali bežné semenáče zámerne alebo náhodne vysiate v záhrade, do ktorých sa štepila ušľachtilá odroda. Stromčeky sa pestovali najmä ako vysokokmene, neskôr sa z praktických dôvodov a pre vyššiu rodivosť začali rezať a tvarovať.

Samotný podpník sa vlastne skladá z kmienka a koreňov a zjednodušene možno povedať, že ako intenzívne „pumpujú“ korene cez kmienok do koruny vodu a živiny, tak intenzívne bude rásť. Postupne si záhradníci začali všímať a izolovať pomalšie rastúce podpníky, a tie sa pre zachovanie vlastností množia vegetatívne. Samozrejme, rast stromu závisí aj od vitality odrody, niektorá rastie intenzívne, iná pomalšie až pomaly.

Keď sa správne spoja podpník a korunka, výsledkom je určitá výška a celková veľkosť stromu, v prípade tých nízkych aj bez hlbokého rezu. Spojiť správne podpník a ušľachtilú časť je tak trochu alchýmia. Tak ako na pomaly rastúci podpník nie je vhodné naštepiť rýchlo rastúcu odrodu, nie je to dobré ani naopak. Čo a ako skombinovať je v podstate práca ovocinárov, vám ako zákazníkom stačí vedieť, akú odrodu, tvar a výšku stromu plánujete do záhrady vysadiť.

Zber jabĺk z rebríka
Foto: Shutterstock

Polokmene a vysokokmene opäť v kurze

S istým návratom k tradičnému spôsobu pestovania si na väčších pozemkoch môžete dovoliť založiť klasický sad v pravidelných rozstupoch, alebo „len“ vysadiť niekoľko jabloní na miesta, kde to dáva v rámci priestoru zmysel. Dopredu však zvážte, či budete schopní jablká oberať z rebríka.

Aj spôsob a najmä bezpečnosť zberu je dôvodom obľúbenosti nižších spôsobov pestovania. Ak si takto vysadíte odrody, z ktorých budete plánovať vyrábať domáci mušt alebo víno, dá sa to, keďže pri nich nevadí, ak aj zo stromu spadnú a trošku sa potlčú. V tom prípade ich môžete striasať, či si pomôcť aj palicou. Na skladovanie musia byť jabĺčka odtrhnuté a musí sa s nimi „narábať“ jemnejšie.

Vysokokmene často vysádzali naši predkovia ako aleje pozdĺž poľných ciest. V súčasnosti v niektorých obciach takéto aleje či aspoň jednorady stromov do krajiny vracajú zvyčajne dobrovoľníci a občianske združenia. Určite to má význam nielen z hľadiska estetiky krajiny, ale aj ako potrava pre opeľovače, hniezdne možnosti pre vtáky a po opadaní si na tom, čo nevyzbierajú ľudia, pochutí aj zver.

Zber jabĺk
Foto: Shutterstock

Problém striedavej rodivosti

Každoročná úroda je snom a cieľom každého záhradkára. Stáva sa však, že jeden rok je jabĺk neúrekom, iný veľmi málo či žiadne. Príčin môže byť niekoľko, napríklad mrazová vlna v období kvitnutia, čo zvyčajne neovplyvníte. Nevhodná výživa, keď prehnojíte pôdu dusíkom, čo strom podnieti k tvorbe veľkého množstva najmä planých výhonov.

Stáva sa aj to, že ak necháte jeden rok na strome príliš veľa plodov a on sa takpovediac prirodzene vysilí, v ďalšom roku bude úrody pomenej. Tomuto možno predchádzať júnovou prebierkou plodov. Rizikom býva aj nesprávny rez, keď odrežete väčšie množstvo rodivého obrastu, čo sú kratučké konáriky s pukmi s tupým koncom. Aj na naozaj hlboký rez, napríklad zmladenie, zvyknú stromy v prvom roku reagovať silnými výhonmi s málo kvetmi.

Rovnako krúpy alebo choroby, či škodce, ktoré významne zničia listovú plochu, môžu byť dôvodom oslabenia jabloní. Sú však aj odrody, ktoré rodia nepravidelne aj napriek ideálnej starostlivosti. Striedavá rodivosť je u nich totiž podmienená geneticky. Z tých známych sa to týka napríklad Ontaria a Idaredu.

Úroda jabĺk
Foto: Shutterstock

Rez dvakrát za rok

Jablone patria k stromom, ktoré sa pravidelne každý rok režú. Pre každý spôsob pestovania je zaužívaný trochu iný spôsob rezu, no cieľ je rovnaký. Vzdušná koruna a dosiahnutie tvorby rodivých vetvičiek prinášajúcich ovocie.

Je to trochu umenie, ale dá sa to naučiť. Skúste poprosiť dobrého známeho, ktorý to ovláda, aby vás to naučil, vysvetlil vám princípy. Môžete navštíviť aj kurz, naživo alebo online, ktorý usporadúvajú organizácie záhradkárov alebo aj jednotlivci ovocinári. Tretia možnosť, finančne najmenej výhodná, je každoročne si pozvať a zaplatiť odborníka. Je ich málo, majú veľa práce, s čím treba časovo počítať dopredu.

Najmenej rezu vyžadujú vysokokmene. Pri nich je dôležitý výchovný rez, čiže vhodné zapestovanie koruny, a neskôr, raz za niekoľko rokov prevzdušnenie, prípadne po rokoch jemné zmladenie.

Skladovanie, základ úspechu

Predpokladom sebestačnosti v jablkách je výber odrôd s postupným obdobím konzumnej zrelosti a podmienkou je ich správne skladovanie.

Plody popadané zberajte zo zeme a skladujte v osobitnej debničke, sú určené na rýchlu spotrebu. Ak ešte nie sú úplne konzumne zrelé, no majú tendenciu sa kaziť, zavarte ich, usušte či inak spracujte, napríklad na detskú výživu, džem alebo mušt. Ostatné uložte suché a stopkou dole v nízkej vrstve do debničiek a odneste do pivnice, studenej garáže alebo skladu.

V miestnosti však nesmie mrznúť, za ideálnu teplotu sa považuje 1 až 5 °C a 85 až 90 %vlhkosť. Kým tak urobíte, oplatí sa pivnicu dezinfikovať, napríklad vápenným náterom. Platí pravidlo, že v jednej miestnosti sa neskladuje ovocie spolu so zeleninou. Jablká treba chodiť do pivnice pravidelne kontrolovať a odoberať a vyhadzovať kaziace sa kusy.

Text: prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc., redakcia
Foto: Miro Pochyba, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku