Paulovnia je čoraz populárnejšia, ale z objektívneho hľadiska do istej miery kontroverzná rastlina. Prečo by nás mala znepokojovať?
Často velebená, obdivovaná a impozantná paulovnia plstnatá (Paulownia tomentosa) dostala meno podľa holandskej kráľovnej a ruskej veľkokňažnej Anny Pavlovny Romanovovej, manželky holandského kráľa Viliama II.
Kráska z Ázie
Pochádza z Ázie, kde patrí medzi ikonické symboly vznešenosti a majestátu. Kto sa s ňou už stretol, tak ju obvykle pozná podľa mimoriadne pôsobivých, veľkých a nápadných súkvetí fialovej farby, ktoré sú o to efektnejšie, že rozkvitajú v čase, keď stromy ešte nemajú listy, takže v korunách dominujú. Pôsobivé sú jednak celé súkvetia, ale nemenej impozantné sú i zblízka v podobe pomerne veľkých kvetov.
Rovnako je však ohromujúci aj ich mimoriadne dynamický spôsob rastu. Okrem veľkorysých prírastkov má paulovnia aj mimoriadne veľké listy, aké pri iných druhoch stromov nevídame.
Cielené pestovanie na biomasu
Pre svoje vlastnosti sa paulovnia pestuje ako tzv. „energetická rastlina“. Vznikajú farmy, kde sa cielene pestuje na produkciu dreva – biohmoty. Vo veľmi krátkom čase poskytujú takéto plantáže energeticky a materiálne atraktívne výnosy, s čím však súvisí aj ich menej žiaduce vyčerpávanie pôdy.
Na účely biomasy sa pestujú umelo získané hybridy s vystupňovanými želanými vlastnosťami, ktoré sú zároveň zbavené schopnosti vysievať sa, a teda nekontrolovateľne sa množiť a šíriť v krajine (napr. kultivary Shan Tong alebo 9501). Medzi takýmito umelými klonmi sú aj verzie s použitím génových manipulácií. Množia sa koreňovými odrezkami alebo in vitro v laboratóriách – tzv. meristémovým delením.
Prirodzené genetické línie paulovnií tvoria veľké množstvo prekvapujúco drobných semien, ktoré vietor s ľahkosťou roznáša do veľkých vzdialeností. V miestach, kde sa zachytia – často v škárach chodníkov a na neudržiavaných plochách –, ochotne a hojne klíčia a výrazne dávajú najavo svoju vôľu prežiť.
V našej prírode by takto rozmnožené mohli napriek svojmu pôvabu pôsobiť ako nepôvodné a nežiaduce. Preto je vhodné, aby sa na plantážach pestovali len sterilné rastliny, ktorých výskyt sa spoľahlivo udrží len na vyhradenej ploche.
Okrem produkcie biohmoty s rôznym využitím nie je bez zaujímavosti ani využitie paulovnie ako medonosnej rastliny, pretože poskytuje veľké množstvá nektáru pomerne atraktívnej kvality.
Ako pestovať paulovniu
Paulovnia znáša prakticky všetky typy pôd, no menej vhodná je pre ňu ťažká a ílovitá zem. Ideálne stanovisko na jej výsadbu je slnečné, no znesie aj čiastočný tieň. Rastliny sú plne mrazuvzdorné, pri výraznejších mrazoch im však môžu omŕzať kvetné puky.
Ide o naozaj mohutnú rastlinu, ktorá podľa genetického typu dorastá do výšky 10 – 30 metrov, preto je nevyhnutné, aby sme to pri výsadbe brali do úvahy. Po zasadení sa počas prvých 2 až 4 sezón mladé rastlinky vždy na jar zrežú až takmer k zemi. Týmto sa vyprovokuje veľmi dynamická odozva a troj- až päťročný stromček takto dokáže v jedinej sezóne vyrásť aj 3 – 6 m.
Listy bujne rastúcej paulovnie majú neraz ohromujúci priemer vyše 60 cm! Takto rýchlo a pravidelne narastený základ koruny sa neskôr necháva rásť už voľne a odmení nás pravidelným a masívnym kvitnutím. Zaujímavosťou je, že kvetné puky paulovnie sa zakladajú už pred zimou, takže vopred vieme presne odhadnúť početnosť kvitnutia.
Ak má miesto, kde vynikne – ideálne ako dominantný solitér –, dokáže svojím pôvabom skrášliť rozľahlý priestor a jej veľmi rýchlo nastupujúci efekt tienenia môže byť tým, čo na novozaložených záhradách mnohí ocenia. Určite však treba myslieť aj na jej spomínané možné šírenie do okolia, aby sme nechtiac, najmä v prírodných lokalitách, nespôsobili nechcenú ekologickú nerovnováhu.
Nie náhodou je paulovnia dokonca zbožňovaný strom a jeho sezóna kvitnutia patrí medzi skutočne delikátne záhradnícke potešenia. Zvykne sa nazývať aj „cisárskym stromom“ a v Ázii jej prisudzujú vznešenú symboliku. Cisár František Jozef I. ju s obľubou dával vysádzať po celej rakúsko-uhorskej monarchii a dodnes sú vidno pozostatky jej dávnej slávy.
Okrem tohto rozšíreného druhu sa zriedkavejšie môžeme stretnúť aj s paulovniou Fortuneovou – Paulownia fortunei, ktorá je menej mohutná aj menej odolná proti mrazom ako paulovnia plstnatá (do –14 °C).
Pestovanie paulovnie zo semienka
Ak máte možnosť dostať sa k semenám, môžete si paulovnie skúsiť vysievať sami. Semienka sa tvoria v spočiatku lepkavých, neskôr suchých srdiečkovitých tobolkách, ktoré obsahujú významné množstvá semien.
Ako veľmi efektívne sa ukazuje vysievanie do čistého perlitu, z ktorého semenáčiky neskôr (po vytvorení 4 – 6 pravých lístkov) presádzame do obyčajného substrátu. V najmladšej fáze ich môžeme chrániť a počas prvej zimy prezimovať v nádobách na chránenom mieste (na balkóne, prípadne v nevykurovanom skleníku). Po dorastení prvých cca 10 cm už môžu ísť natrvalo von. V prvých rokoch je vhodné každoročné zrezávanie, ako je spomenuté v článku.
Galéria k článku
Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock
Viete mi niekto poradit s pestovanim Alocasie? Kupila som si pred par mesiacmi j…