Viete, že pavúky sa v našich záhradách radia k najvýznamnejším predátorom všetkého hmyzu? A za to im vďaka.
Hoci by mnohí z nás boli najradšej, ak by pavúky na Zemi neexistovali, musíme sa zmieriť s faktom, že sú neodmysliteľnou súčasťou našich záhrad. Vyvinuli sa do rôznych veľkostí a foriem a adaptovali sa na život hlboko v pôde, ale aj vysoko v korunách stromov. Vedci doposiaľ na území Slovenska zaznamenali takmer 1 000 rozličných druhov.
Vďaka ich ohromujúcej početnosti sú významnými regulátormi škodcov. Sú aktívne počas celého roka a väčšina z nich nie je potravne špecializovaná. V prípade náhleho premnoženia škodcov sú tak schopné loviť korisť, ktorá je ľahko dostupná, čím nám pomáhajú tlmiť mnohých ničiteľov prirodzenou cestou. Korisť lovia aktívne, napríklad skokom, alebo si budujú rôzne typy pavučín, do ktorých sa hmyz zachytáva. Ich prednosťou je fakt, že sú dokážu usmrtiť viac „potravy“, ako sú schopné skonzumovať. Zvyšnú potravu obalia do pavučiny a ponechajú si ju na neskôr. Početnosť pavúkov v záhrade môžeme zvýšiť budovaním tradičného strašiaka zo slamy. Ten predstavuje vhodné útočisko nielen pre ich zimovanie, ale aj pre iné živočíchy.
Ako ich dostať z interiéru?
Pavúky nemajú v úmysle napadnúť človeka a pri strete zvyčajne volia únik do bezpečia. No ako každý iný živočích, aj ony sa snažia v sebaobrane brániť. Preto pavúka nikdy nechytáme holými rukami. Najjednoduchšie je prikryť ho priehľadnou nádobou, následne opatrne podložiť tvrdou podložkou a vyniesť von alebo vyhodiť z okna.
Nebojte sa križiakov
Najčastejšie sa v záhrade môžeme stretnúť s križiakom obyčajným (Araneus diadematus), ktorý si buduje typické okrúhle pavučiny s priemerom až okolo 50 cm. Často sa vyskytuje aj jeden z najväčších druhov križiaka – križiak pásavý (Argiope bruennichi). Vyniká pestrým sfarbením, ktoré tvoria žlté, biele a čierne pruhy na brušku. Na pavučine vytvára zvláštne biele obrazce z vlákien, ktoré slúžia ako vizuálna pomôcka pre vtáky, aby sa pavučine vyhli a nezničili ju preletom cez ňu. Sú to zároveň neoceniteľné pasce pre lietajúce vošky a strapky. Hoci pre svoju veľkosť križiaky u mnohých ľudí budia strach či odpor, žiaden druh nie je pre človeka nebezpečný.
Síce veľké, no nie nebezpečné
V tesnej blízkosti domov, no občas aj v interiéroch, nachádzame malé čierne pavúky podobné obávaným čiernym vdovám, ktoré však na našom území nežijú. V tomto prípade ide iba o ich vzdialené príbuzné – snovačky (Steatoda sp.). Pre človeka nepredstavujú nebezpečenstvo, hoci pri zovretí prstami sú schopné pohrýzť. Hrozivo pôsobí aj často sa vyskytujúci kútnik domový (Tegenaria domestica), ktorého dospelé samce často hľadajú svoje partnerky v interiéroch domov. Aj keď rozpätie ich končatín (až 5 cm) vystrašilo už nejednu gazdinú, ani pri tomto druhu nie je dôvod na obavy.
Náš najväčší
V nížinách môžeme na opustených pôdach objaviť aj nášho najväčšieho pavúka – strehúňa škvrnitého (Lycosa singoriensis). Hoci dorastá až do 7 centimetrov, nepredstavuje nebezpečenstvo pre človeka ani domácich miláčikov. Hĺbi si nory v pôde a v nich striehne na korisť. V jesenných mesiacoch často migruje, a tak sa neraz objaví aj v okolí ľudských obydlí.
Rady biológa
Počuli ste o nebezpečnom druhu pavúka, pradiarovi obávanom, ktorý sa na naše územie šíri z juhu? Nakoľko je pre nás zdravotnou hrozbou?
Vďaka klimatickej zmene a opúšťaniu ľudí od tradičného hospodárenia v krajine sa na našom území šíri pradiar obávaný (Cheiracanthium punctorium), ktorý spomedzi všetkých u nás sa vyskytujúcich druhov pavúkov ako jeden z mála vyčnieva toxicitou jedu, ktorá môže človeku spôsobiť zdravotné problémy. Ak však aj príde k náhodnému uhryznutiu, či už pri manipulácii, alebo nechtiac počas pobytu v prírode, v drvivej väčšine sa uhryznutie skončí lokálnou bolesťou, prípadne slabým opuchom v okolí miesta uhryznutia. Ľudia trpiaci vysokou senzitivitou voči živočíšnym jedom však vo výnimočných prípadoch môžu skončiť aj s alergickou reakciou.
Tento druh je typickým zástupcom suchých stepných oblastí Európy a Ázie, kde si vytvára pavučinové hniezda v klasoch a metlinách vysokých tráv. Vyhnúť sa rozšíreniu týchto pavúkov v okolí našich príbytkov a záhrad je možné premenou zarastajúcich pozemkov s vysokou trávou na nízke kvetnaté lúčne spoločenstvá pravidelnou kosbou alebo pastvou. Tieto biotopy obývajú druhy pavúkov a iných druhov živočíchov, ktoré v konkurenčnom boji výrazne obmedzia šírenie pradiara obávaného.
Výzva
Mali ste možnosť pozorovať nášho najväčšieho pavúka – strehúňa škvrnitého? Pomôžte vedcom zo Slovenskej akadémie vied zmapovať rozšírenie tohto druhu a dajte im vedieť na pavolpurgat@gmail.com. Na tejto adrese vám i radi pomôžu s identifikáciou iných druhov pavúkov!
Text: Adrian Purkart
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Využite v boji proti škodcom prírodu. Títo prirodzení zabijaci si zaslúžia vašu pozornosť
Nie sú to pavúky, hoci tak vyzerajú. Spoznajte neškodné kosce, ktoré sa dokážu naklonovať
Plachtárky – pavúčí kúzelníci a pomocníci záhradkárov. Nahliadnite s odborníkom do ich mikrosveta
Poznáte dreváre? Sú to naše najväčšie samotárske včely
Voda v bazénoch láka aj živočíchy, pre ktoré môže byť osudná. Ako tomu predísť?
Kutavky, priateľky arachnofóbov a staviteľky hlinených džbánov
Vie mi niekto poradit co je toto za pavuka?