Zoltán Tamašek, uznávaný odborník na bioochranu, vysvetľuje, ako pestovať jahody bez tradičnej chémie.
Keď sa pôda zahreje na +3 °C, koreňový systém jahôd sa prebudí a objavia sa nové listy. Práca v jahodovisku sa začína po vysušení pôdy odstránením suchých a poškodených listov z minulého roku a miernym prekypreným medzi rastlinami.
Vhodné stanovište
Stanovište vhodné na pestovanie jahôd musí byť dobre osvetlené slnkom. Vyhneme sa ploche, kde by mohlo prísť k zaplaveniu rastlín počas dažďa či po ňom. Preferujú ľahkú pôdu, hlinitú a piesočnatohlinitú alebo černozem. Štruktúru piesočnatej pôdy zlepšíme zapracovaním rašeliny, do ílovitej sa pridáva hrubý piesok. Ideálny je záhon, kde sme predtým pestovali strukoviny, cesnak, cibuľu, repu či mrkvu, vyhneme sa hriadke, na ktorej minulý rok rástli baklažán, paradajky, uhorky, paprika a kapusta.
Jahody obvykle vysádzame či presádzame na nový záhon každé 3 – 4 roky do vopred pripravenej pôdy. Na presadenie vyberáme mladé zdravé sadenice, a to v období rastu zelenej hmoty, pretože vtedy zároveň rastie koreňový systém. S pomocou použitia užitočných húb sadenice môžu rýchlo zakoreniť na novom mieste. Ak je rastlina slabá, prípadne má na listoch škvrny, nie je vhodná na výsadbu.
Dodržiavanie pravidiel striedania plodín a biologická ochrana rastlín pomáhajú predchádzať rozvoju chorôb.
Jarná starostlivosť
Na jar, keď z jahôd odrežeme staré stonky a suché listy, odstránime aj minuloročný mulč, v ktorom prezimujú škodce a ktorý tiež často spôsobuje šírenie hubových chorôb. Okopávanie pôdy medzi sadenicami umožňuje zlepšiť priepustnosť vzduchu a vody, vďaka čomu rastliny rýchlejšie absorbujú užitočné látky. Ak sa po zime korene jahôd vynorili, sadenice jemne zatlačíme a korene zasypeme pôdou.
Záhony namulčujeme slamou, pilinami alebo senom. To zabráni budúcim plodom dotýkať sa zeme, urýchľuje ich dozrievanie a pomáha udržiavať určitú úroveň pôdnej vlhkosti. Po prezimovaní sa jahody polievajú raz týždenne, v prípade zrážok menej často. Prvá zálievka sa vykonáva na začiatku rastu rastlín, obohatíme ju o prípravok Trifender s obsahom prospešnej huby Trichoderma asperellum, ktorý pomáha udržiavať zdravotný stav a zlepšuje zásobenie živinami.
Pokiaľ by sme v tomto období presádzali alebo vysádzali sadenice jahôd, hneď po vysadení ich čo najskôr zalievame vodou s obsahom spomínaného prípravku. Každá rastlina by mala dostať 0,5 litra vody, aby prenikla do hĺbky cca 40 cm. Rastliny polievame ku koreňom, najlepšie ráno, aby sa povrch rastlín do večera vysušil. Pôda má byť neustále vlhká, ale nie premokrená. Nadmerná vlhkosť vytvára priaznivé prostredie na šírenie hubových chorôb a škodcov. Keď sa objaví prvé kvetenstvo, zalievame len v medziradoch.
Hnojenie jahôd
Hnojenie je povinným krokom v starostlivosti o jahody. Prvé hnojenie sa vykonáva pred rozkvitnutím. Stimuluje vývoj plodov a hromadenie zelenej hmoty. Môžeme si pripraviť rôzne domáce hnojivé roztoky, ktoré aplikujeme ako zálievku do medziradov. Jedným z nich je kompostová infúzia, čiže roztok z odležaného kompostu v pomere 1 : 10, ktorý pomáha nasýtiť rastliny dusíkom. Alternatívou je roztok kuracieho hnoja v pomere 1 : 12. Trochu netradičná je zálievka 1 dielom srvátky alebo nízkotučného mlieka na 3 diely vody.
Neskôr si môžeme vyrobiť výluhy na báze žihľavy alebo iných bylín. Vedro naplníme tretinou nasekaných čerstvých byliniek a zalejeme vodou. Zmes necháme odstáť v tieni približne 3 – 4 dni, kde fermentuje. Po rozriedení s vodou používame na zavlažovanie. Keď nie je čas na prípravu výluhov, prihnojujeme prírodnými hnojivami, napríklad Rokohumínom s obsahom vápnika, draslíka a fosforu, čo sú látky potrebné pre úplný vývoj rastlín. Prísun dusíka zastavíme počas kvitnutia, inak bude nadmerne rásť zelená hmota a plody môžu nahnívať.
Viete, že…
… nadmerná vlhkosť negatívne ovplyvňuje rast jahôd?
Prevencia je základ
Hustý spon, daždivé počasie i nadmerná zálievka vedú k šíreniu chorôb a negatívne ovplyvňujú vývoj a úrodu. Častými chorobami jahôd sú múčnatka, škvrnitosť listov a hniloba plodov. Ochranu proti nim robíme vždy preventívne.
S prevenciou začíname skoro na jar po odstránení starých listov a stoniek. Porast ošetríme zálievkou, v ktorej je rozmiešaný Trifender s obsahom užitočnej huby. Pred kvitnutím môžeme použiť výluh z vŕby PlanTonic. Postrek amazoN sa môže používať i počas kvitnutia proti múčnatke, hnilobe koreňov a hnilobe plodov (Botrytis cinerea).
Odborník radí, ako proti šíreniu rôznych hubových chorôb využiť opakované preventívne postreky
Keď rastliny už od jari chránime pred chorobami a škodcami a s týmto cieľom používame ľudové alebo ekologické prípravky, dosiahneme chuťovo a nutrične bohaté plody. Vlastné jahody môžeme bez obáv ponúknuť deťom.
- Keď je silný tlak výlučne múčnatky, použite prípravok Folicit. Po dlhotrvajúcom tlaku múčnatky sa Folicit môže miešať s PowerOf-K.
- Proti hnilobe plodov (botrytída) sa bránime prípravkami amazoN a s Chitopron5%, ktoré spolu zmiešajte do postreku. Aplikujte v týždenných intervaloch až do konca zberu, čo umožní to, že ide o biologické prípravky bez čakacej ochrannej lehoty. Hniloba sa šíri v teplom počasí s vysokou vlhkosťou.
- Po zime potrebujú jahody dodatočnú ochranu pred škodcami. Najväčšie škody na rastlinách spôsobujú nosániky, roztoče, háďatká a pandravy. Zbaviť sa pandráv v pôde pomôže zálievka s prípravkom Larvanem, ktorý obsahuje hlístice. Larvy nosánikov a chrústov poškodzujú koreňový systém aj nadzemné časti rastlín.
- Prípravok SoilTonic G je účinným repelentom pôdneho hmyzu, tak pandráv, ako aj drôtovcov. Sadenice jahôd je vhodné týmto prípravkom ošetriť pri sadení.
- Proti hmyzu môžeme medziradia posypať s prípravkom BORA s obsahom huby, ktorá priamo napáda hmyz v pôde.
- Proti medvedíkovi obyčajnému (Gryllotalpa gryllotalpa) používajte od mája do septembra hlístice obsiahnuté v prípravku CAPSANEM. Spoľahlivo funguje i proti larvám tipúľ.
- Proti strapkám a mravcom využívame iné hlístice z prípravku ENTONEM.
Viac informácií nájdete na www.biotomal.sk.
Zdroj: PR článok bioTomal, s.r.o.
Dobrý deň, v máji nasadené, krásne vyrastene a zelené boli. Zálievala som ich de…