Pivonky v minulosti nechýbali takmer v žiadnej vidieckej záhrade. V súčasnosti ich popularita opäť rastie, najmä pre ich kvety. Tie sú obľúbenou súčasťou pestrých zmiešaných, ale aj svadobných kytíc.
Pivonky pochádzajú z ďalekej Ázie, len malá časť pôvodných druhov rastie v Amerike. Ide o dlhoveké a reprezentatívne rastliny. Veľkú skupinu tvoria bylinné druhy, ktoré majú v pôde zhrubnuté, hľuzovité korene.
Druhá skupina – drevité pivonky – má koreň bohato rozvetvený. Kým bylinné pivonky na zimu „zaťahujú“, listy drevitých opadávajú. Pivonky kvitnú na jar, niekedy až do začiatku leta, kvety sú tak trochu podobné ružiam. Najčastejšie sú ružové a biele, niekedy bordové, dokonca žlté. Novšie kultivary sú aj vo fialovej alebo purpurovej farbe.
Kvety môžu byť jednoduché, plné alebo poloplné, rôzne veľké. V súčasnosti sú známe a pestujú sa viaceré druhy a tisíce krásnych kultivarov. Sú výsledkom šľachtenia hlavne počas posledných dvoch storočí. Mnohé sa dokonca môžu popýšiť prestížnymi oceneniami renomovaných spoločností. Jednou z nich je Americká pivonková spoločnosť.
Do záhona alebo ako solitér
Najkrajšie kvety majú drevité pivónie, ktoré sú aj podstatne vyššie. Kvety sú nielenže väčšie a väčšinou plné, ale vynikajú aj jemne „nariasenými“ okvetnými lístkami. Pivonky z tejto skupiny zaberú v záhrade oveľa viac miesta. Drevitým pivonkám je lepšie vyhradiť samostatný väčší priestor – viac upútajú ako solitér.
Bylinné pivonky sú nižšie a zvyčajne majú vyššiu početnosť kvetov ako drevité. Hodia sa aj do menších záhrad. Najviac sa uplatnia v zmiešaných kvetinových záhonoch.
Bylinné pivonky
Pivonka lekárska
Paeonia officinalis s veľkými lesklými listami má i liečivé vlastnosti. Kvety sú najčastejšie bordové, vzácnejšie biele a ružové a prenikavo voňajú. Má viacero pekných kultivarov. Uplatní sa vo vidieckych záhradách a v zmiešaných kvetinových záhonoch či v menších skupinkách. Kvety sa dajú rezať do vázy, a to v štádiu vyfarbených pukov. Vyhovuje jej hlbšia výživná pôda, miesto na slnku alebo v ľahkom polotieni. Po odkvitnutí ju každoročne prihnojíme.
Pivonka bielokvetá
Paeonia lactiflora je z bylinných pivoniek najmohutnejšia. Vyniká množstvom listov a krásnymi voňavými kvetmi, ktoré sú najčastejšie biele, ružové, bordové alebo fialové. Kvety sú poloplné alebo plné. Listy sa na jeseň pekne vyfarbujú. Uplatní sa v zmiešaných kvetinových záhonoch a v ázijských záhradách. Kvety sa objavujú postupne a rastlina kvitne pomerne dlho. Vybrať sa dá z množstva pekných kultivarov. Táto pivónia sa v minulosti často pestovala na cisárskych dvoroch a v zámockých záhradách.
Pivonka tenkolistá
Paeonia tenuifolia je atraktívna a zberateľmi cenená pivonka. Nie je celkom bežná ani v ponuke záhradníctiev. Kvitne ako prvá, kvety sú guľovité, intenzívne vyfarbené. Je nižšia než predchádzajúce druhy, listy má jemnejšie, akoby strihané, pripomínajúce ihlice. Tie sú ozdobou rastliny aj mimo obdobia kvitnutia. Pestovať ju možno v skalke, záhone, dokonca vo väčšej nádobe. Vynikne tiež v modernej mestskej záhrade.
Drevitá pivonka
Pivonka krovitá
Z drevitých pivoniek je u nás najznámejšia pivonka krovitá, Paeonia suffruticosa. Jednotlivé kultivary sa odlišujú farbou, tvarom aj veľkosťou jemne voňavých kvetov. Kvetné lupienky sú jemne zvlnené. Kvitne podľa kultivaru od apríla do mája. Listy sa na jeseň pekne vyfarbujú. Sú to dlhoveké dreviny, skôr polokry. V porovnaní s bylinnými druhmi rastú pomaly. Obvykle platí, že čím je rastlina staršia, tým bohatšie kvitne. Vyhradíme jej dobre viditeľné, reprezentatívne miesto. Pred zimou nastelieme okolo rastliny suché lístie alebo čečinu ako ochranu pred mrazmi.
Dobré rady
Vyberáme stanovište
Za predpokladu, že pivonkám nájdeme vhodné stanovište, sú dlhoveké, prežijú aj niekoľko desaťročí. Sú tiež nenáročné na starostlivosť a pomerne spoľahlivé, čo sa týka každoročného kvitnutia. Miesto vyberieme dôkladne, neznášajú totiž presádzanie a neraz trvá aj viac rokov, kým opätovne rozkvitnú. Ideálna je pre ne priepustná, najlepšie piesočnato-hlinitá, prípadne hlinitá pôda s neutrálnou alebo slabo zásaditou reakciou. Nedarí sa im v ťažších ílovitých pôdach.
Potrebné je slnečné a pred vetrom chránené miesto. Zle sa im darí v polotieni a najhoršie v tieni, kde takmer nekvitnú. Pri výsadbe zohľadníme aj okolité dreviny – či časom príliš nevyrastú a nezatienia ich. Pozor tiež, aby mali dostatok miesta a neutláčali ich vyššie alebo agresívne rastúce trvalky.
Výsadba
Pivonky dostať počas celého vegetačného obdobia. S kompaktným koreňovým balom ich vysádzame na jar, keď je ponuka najširšia, ale aj v lete a na jeseň, najlepšie hneď po kúpe. Pôdu pred výsadbou do hĺbky spracujeme a obohatíme o kvalitný kompost. Prostokorenné pivonky vysádzame na jeseň, cca začiatkom septembra, aby sa do zimy stihli dobre zakoreniť. Pôda je vtedy ešte zohriata, čo podporí rast nových koreňov. Dôležité je dodržať aj správnu hĺbku výsadby.
Bylinné pivonky sadíme plytšie, mohutné bordové puky by mali byť čo najviac na svetle. Drevité pivonky, naopak, sadíme hlbšie, pretože je dôležité, aby sa navrúbľovaná časť dobre zakorenila. Odporúčaná hĺbka výsadby je taká, aby sa miesto navrúbľovania dostalo asi 15 cm pod povrch pôdy. Zároveň ich sadíme mierne šikmo. Nakoniec zalejeme.
Starostlivosť
Dôležité je dopriať im prísun živín. Na jar a tiež po odkvitnutí ich prihnojíme dávkou kvalitného viaczložkového hnojiva. Použiť môžeme aj to na ruže. Ak je na jar sucho, rastliny zavlažíme. Zalievame ku koreňom, čo najmenej na listy. Dáme pozor, aby pôda nebola premáčaná, to pivonkám nevyhovuje. Ich kvety sú relatívne ťažké, a tak trsy bylinných pivoniek zväzujeme alebo podoprieme jednotlivé kvety. Po odkvitnutí odstránime stonky s odkvitnutými kvetmi, listy ponecháme. Pivonky stačí rozsádzať raz za 10 – 15 rokov.
Rozmnožovanie bylinných pivónií
Bylinné pivónie si môžeme rozmnožiť delením starších trsov, najlepšie koncom leta, v auguste a septembri. Opatrne vyberieme celý koreňový bal, rozdelíme ho na jednotlivé časti, pričom každá musí mať zdravé puky a nepoškodené korene, a vysadíme na nové miesta. Dôležité je zakoreňujúce sa rastliny zavlažovať.
Viete, že…
… pivonkám nevyhovuje premáčaná pôda? Hrozí riziko napadnutia hubovými chorobami, najmä plesňou pivonkovou (Botrytis paeoniae). Prejavom je hnednutie a zasychanie mladých púčikov. Rozvoj ochorenia spôsobuje aj vlhké počasie.
Prevenciou je pravidelné odstraňovanie suchej nadzemnej časti bylinných pivoniek na jeseň a napadaných listov z okolia kríkov drevitých pivoniek. Ak je rozsah poškodenia veľký, urobíme na jar pri pučaní listov preventívny postrek vhodným fungicídom, ktorý zopakujeme i na jeseň, po zbere suchej nadzemnej časti.
Text: Daniel Košťál
Foto: Dano Veselský, isifa/Shutterstock, Pixabay
Zdroj: časopis Záhrada
Zdravim, skusal niekto pestovat pivonky vnutri, v kvetinaci? je to moj najoblube…