V podmienkach neustáleho otepľovania planéty a posúvania klimatických pásiem sa v našej prírode stále viac darí nepôvodným druhom rastlín a živočíchov. Jedným z nich je i ploštička lipová.
Ploštička lipová sa na území Slovenska objavila približne pred 20 rokmi a odvtedy sa výrazne rozšírila. Ide o bzdochu, pomerne malú, s dĺžkou tela cca 5 – 6 mm. Hlava, hrudný štítok a končatiny sú čierne, červené polokrovky sú zakončené výrazne lesklou membránou.
Jej pôvodným domovom je severozápad Afriky a najjužnejšie časti Európy, kde sa živí rastlinnými výlučkami slezovitých rastlín, napríklad slezu či ibiša. Dnes ju možno nájsť naprieč celou Európou, dokonca aj vo Fínsku. V novej domovine jej zachutila najmä lipa malolistá (Tilia cordata). Aj preto ju najčastejšie môžeme pozorovať na solitérne stojacich stromoch hlavne v mestách a v alejach v okolí ciest.
Dospelé jedince a larválne štádiá vyciciavajú rastlinné šťavy, a to prevažne z mladých rozvíjajúcich sa listov a vyvíjajúcich sa semien. Počas vegetačnej sezóny žijú nerušene v korunách stromov a nedávajú o sebe príliš vedieť. Našťastie, škody, ktoré tento živočích svojou činnosťou napácha, sa neradia medzi významné. Aspoň zatiaľ. Pozorované bolo nižšie olistenie korún a pri väčšom napadnutí sa predpokladá slabšia klíčivosť semien.
V tisíckach kusov
Najnápadnejšie sú tieto bzdochy počas chladného obdobia v roku. Zliezajú z korún na kôru stromov a spoločne zimujú v obrovských masách. Počas tohto obdobia nijako nepoškodzujú kôru stromov, využívajú jej pukliny iba ako útočisko. Tieto zhluky sú veľmi nápadné a môžu obsahovať stovky až tisíce jedincov. V jarnom období sa ploštičky znovu rozliezajú do korún stromov. Kladú vajíčka v rôznych častiach stromu. V našich podmienkach sú schopné dosiahnuť aj tri generácie počas roka. Jedna samička dokáže naklásť za svoj život aj viac ako 500 vajíčok.
Pomohli by tuhé zimy
Schopnosť prežitia ploštičiek v našich podmienkach je obmedzená hlavne teplotou. V zimujúcich zhlukoch na kmeňoch stromov dokážu prežiť aj dlhodobo, pri teplotách do –10 °C bez väčších strát. Za kritickú sa považuje teplota na úrovni –15° C, keď bola zaznamenaná až 99 % úmrtnosť jedincov. Vzhľadom na znižujúcu sa frekvenciu mrazivých zím na našom území sa dá očakávať postupné rozšírenie sa ploštičky aj do chladnejších dolín a kotlín.
Tak, ako každý nepôvodný druh v ekosystéme, ani ploštička lipová ešte nepozná v našej faune veľa predátorov. Lovia ju najmä väčšie a dravé druhy bzdôch, ktoré sú schopné vyrovnať sa s jej obrannými páchnucimi sekrétmi, a tiež niektoré druhy pavúkov. V pôvodnom areáli rozšírenia je najmä potravou drozdov, takže možno predpokladať, že ju časom objavia i naše drozdy.
Príbuzná ploštičky je „naša“ cifruša
Podobným spôsobom života žije u nás známa cifruša bezkrídla (Pyrrhocoris apterus). Ide o vzdialených príbuzných, oba druhy patria medzi bzdochy. Cifruša je veľká približne 1 cm a má charakteristické červeno-čierne sfarbenie. Nesie rôzne ľudové pomenovania ako napríklad sanitka či električka. Na jar sa vyhrieva na chodníkoch a múroch a zvestuje tak príchod teplého obdobia roka.
Podobne ako ploštička lipová, aj cifruša bezkrídla sa živí výlučkami lipy, no jedálny lístok si spestruje aj inou potravou, najmä uhynutým hmyzom. Hoci sa často vyskytuje vo vysokých koncentráciách, nepovažuje sa za škodcu. Ploštička lipová ani cifruša bezkrídla nie sú pre človeka nebezpečné, no pri sebaobrane môžu vylučovať smradľavé látky, a tak je vhodné si po manipulácii s nimi umyť ruky.
Rady biológa
Ploštička lipová patrí v súčasnosti u nás k málo významným škodcom, preto nie je nutné ju za každú cenu likvidovať chemicky.
Najväčšiu šancu odstrániť ploštičky lipové máme v období, keď na kmeňoch stromov vytvárajú početné zhluky jedincov, čiže počas zimy. Predtým, ako tak urobíme, sa poriadne presvedčíme, že ide skutočne o tento druh a nie o našu pôvodnú cifrušu bezkrídlu, ktorá nepatrí medzi škodlivý hmyz.
Najšetrnejšie riešenie je použiť starý vysávač, ktorým dokážeme veľmi efektívne ploštičky povysávať z kmeňa stromu a jeho štrbín. Obsah vrecka vysávača následne zneškodníme. Týmto spôsobom sa vyhneme priamej aplikácii insekticídov do prírody.
Ak predsa zvolíme chemické ošetrenie, postupujeme opatrne. Okolo kmeňa rozložíme napríklad starú plachtu alebo veľký papier. Sprej aplikujeme priamo na hmyz a čo najmenej na samotnú kôru stromov. Mŕtvy hmyz necháme padnúť na rozloženú plachtu, prípadne sa ho snažíme zachytiť do vreca, a potom ho bezpečne zneškodníme. Robíme tak preto, že jedom usmrtený hmyz ponechaný v prírode môže ohroziť zdravie svojich prípadných konzumentov.
Najlepšou prevenciou, ako tlmiť nové biologické invázie, je podporovať prítomnosť predátorov, napríklad vtákov, pre ktoré zavesíme na stromy v záhrade či v blízkom okolí vtáčie búdky a v suchom období im pripravíme vodu do plytkých misiek.
Text: Mgr. Adrian Purkart
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Poznáte dreváre? Sú to naše najväčšie samotárske včely
Voda v bazénoch láka aj živočíchy, pre ktoré môže byť osudná. Ako tomu predísť?
Kutavky, priateľky arachnofóbov a staviteľky hlinených džbánov
Ako sa zbaviť mravcov na jabloniach?
Záhrada, ktorá priláka včely: Viete, čo by v nej okrem kvetov nemalo chýbať?
Zaslúžia si vašu pozornosť: Lúčne koníky sú tu už viac ako 250 miliónov rokov
Môj dom12 trikov, ako do záhrady pritiahnete opeľovače
Môj domAko spoľahlivo ochrániť v lete dom a záhradu pred otravným hmyzom
Môj domRozmnožili sa vám doma vínne mušky? Poznáme 6 jednoduchých tipov, ako sa ich zbaviť!
Môj domVidno, že je nový, ale ctí si tradičné vidiecke domy. Novostavbu v Mošovciach inšpirovali najkrajšie kopce Veľkej Fatry
... v pripade skusenosti, prosim o odporucenie dobrych sort ribezli a egresov..…