Hlasitý zvuk krídel nás podvedome prinúti obzrieť sa. Zväčša ho spôsobuje väčší chrobák alebo sršeň. Ak však máme šťastie, poctilo nás svojou prítomnosťou pôvabné a užitočné stvorenie – drevár fialový.
Dreváre (Xylocopa)
Dreváre sa radia medzi najväčšie samotárske včely žijúce na našej planéte. Rozoznávame viac ako 500 rôznych druhov rozšírených po celom svete, pričom väčšina z nich žije v tropických oblastiach. Na území Slovenska sa vyskytujú tri druhy, ktoré sú však od seba ťažko rozlíšiteľné. Všetky sú zákonom chránené. Ich telo je veľké, približne 15 až 25 milimetrov dlhé a je čierne až tmavomodré, s fialovým nádychom a kovovým leskom. Dokonca i krídla sa lesknú nafialovo. V záhrade najčastejšie natrafíme na drevára fialového (Xylocopa violacea).
Hniezdia v dreve
Dreváre môžeme v prírode stretnúť už s príchodom prvých jarných dní. Slnečné lúče ohrievajú suché konáre stromov a drevené trámy, v ktorých boli počas zimy ukryté už vyvinuté dospelce – imága. Najprv vyliezajú samce, ktoré lietajú po okolí a snažia sa nájsť samičky.
Potravu tvorí v tomto období najmä nektár prvých kvitnúcich stromov. Po párení sa samice pokúšajú založiť nové hniezda. Vyhľadávajú podobné stanovištia, v akých sa samy vyvinuli. Najčastejšie sú to veľké otvory v stromoch, ktoré vznikli pričinením väčších druhov chrobákov.
Niekedy sa stáva, že podobné otvory nájdu aj v ľudských stavbách, a nie je prekvapením, ak dreváre zahniezdia aj v drevených trámoch strechy. Pomocou silných hryzadiel si tieto otvory zväčšia a vyčistia od prebytočného materiálu. Okrem hlavnej dutiny môžu tvoriť aj niekoľko bočných chodieb. Bočné steny dutiny následne potrú sekrétom, ktorý zamedzuje vsakovaniu vlhkosti. Keď je hniezdo pripravené, vydáva sa samica hľadať potravu v podobe peľu.
Dreváre navštevujú široké spektrum bôbovitých, hluchavkovitých, astrovitých, či borákovitých rastlín. Peľ prenášajú do hniezda na zadných končatinách – podobne ako včely medonosné. Zároveň ho aj požierajú a v špeciálnom žalúdku premiešavajú s nektárom. Túto zmes dokážu následne dáviť, pričom vzniká hmota podobná paste. Samica v hniezdnej dutine postupne vyčeše peľ zo zadných končatín a zmieša ho s vydávenou zmesou. Tento „materiál“ vytvaruje pomocou hryzadiel a predných nôh do členitého útvaru, ktorý pripomína ježka. Zmyslom je, že potrava pre potomstvo sa vo výslednom stave nedotýka bočných stien dreva celou plochou, ale len týmito úzkymi výbežkami, čo výrazne zmenšuje riziko infekcie rôznymi baktériami a plesňami.
Na tento „substrát“ samica nakladie vajíčko. Zaujímavosťou je, že vajíčka drevárov sa radia k tým najväčším v ríši hmyzu, vajíčka drevára fialového môžu byť až 12 milimetrov dlhé. Komôrku s potravou a vajíčkom samica uzavrie zmesou pilín a slín. Hneď nato sa púšťa do zakladania ďalších hniezdnych buniek. O plod sa už ďalej nestará.
Larva sa po vyliahnutí živí nazhromaždenými zásobami potravy. Jej vývin trvá približne dva mesiace. Následne sa zakuklí. V kukle prebieha premena na dospelca. Dospelé samice žijú týždne až mesiace a zvyčajne sa dočkajú vyliahnutia svojich potomkov. Na jeseň sa dospelce (imága) poslednej generácie schovávajú na zimný spánok a cyklus sa opakuje.
Dôležité opeľovače a aj potrava
Výskyt drevárov sa v prírode začal znižovať najmä preto, že ich hniezdne stanovištia, čo sú suché a mŕtve stojace stromy, bývajú často spílené, hoci by aspoň čiastočne mohli byť ponechané napospas prírodným procesom. Dôvodom druhovej ochrany hmyzu, a je to tak i v tomto prípade, nemusí byť nevyhnutne iba jeho nízka početnosť, ale aj to, že je dôležitou súčasťou potravových reťazcov. Práve plod drevárov predstavuje významný zdroj potravy pre ďatle v období hniezdenia.
Rady biológa
Adrián radí, ako žiť s drevármi v harmónii a podporiť ich výskyt v prírode.
- Pokiaľ vám na pozemku zahynie väčší strom a pre drevo nemáte využitie, po spílení konárov, ktoré hrozia zrútením, ponechajte mŕtvy peň stáť. Vydrží takto ešte mnoho rokov, pričom sa stane domovom stoviek druhov živočíchov vrátane už čoraz vzácnejších chrobákov, samotárskych včiel či vtákov.
- Hoci sú dreváre mierumilovné živočíchy a prítomnosť človeka ignorujú, občas vletia do interiéru. V takom prípade sa ich snažte opatrne odohnať tak, aby ste ich nemuseli chytať holými rukami. V sebaobrane vám môžu uštedriť bolestivé bodnutie žihadlom.
- Ak staviate nový altánok alebo iný drevený objekt, ošetrite diery a štrbiny tmelom či iným plnivom, aby sa tieto dutiny nestali pozvánkou pre rôzny hmyz, ktorý je schopný ich zväčšovať a znížiť tak pevnosť dreva.
- V prípade, že ste v stavebnom dreve objavili výletové otvory od drevárov, je najlepšie ich zatmeliť pred kvitnutím ovocných stromov a za pekného počasia. Zminimalizuje sa tak riziko, že dutina obsahuje nové hniezdne bunky so zárodkom, prípadne že je dospelý drevár vnútri za zlého počasia.
Text: Mgr. Adrián Purkart, PhD.
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Zachráňme hmyz! Riešenie jeho úbytku sa skrýva aj vo vašej záhrade
Nenahraditeľné opeľovače, zemné samotárske včely
Včela medonosná možno nie je naším najdôležitejším opeľovačom. Poznáte tieto tvrdo pracujúce druhy?
Prilákajte do záhrady motýle. Týmto rastlinám neodolajú
Kutavky, priateľky arachnofóbov a staviteľky hlinených džbánov
Vážky sú úspešní lovci. Máte tento praveký hmyz v záhrade?
Je niekto alergický na niektoré rastliny v záhrade?