Vysadiť vo vlastnej záhrade včelárske rastliny, čiže druhy bohaté na produkciu peľu a nektáru, je výhodné nielen pre včelárov, ale aj pre každého záhradkára.
Prilákame totiž nimi do záhrady včely, aby najmä v obdobiach kvitnutia úžitkových rastlín prilietali opeliť ich a zaistili nám tak podstatne vyššiu a kvalitnejšiu úrodu. Mnohé ovocniny aj zelenina sú totiž cudzoopelivé, a teda závislé od prenosu peľu z iných stromov. Opelenie môže realizovať jedine hmyz.
Vysádzať sa dajú takmer kdekoľvek
Tieto rastliny môžu pritom byť súčasťou okrasnej výsadby, dajú sa využiť najmä na vytvorenie voľne rastúcich živých plotov a predelov slúžiacich ako veterná ochrana chúlostivých rastlín. Môžu tvoriť zelené kvitnúce steny, lemovať chodníky, pohľadovo zakryť kompostovisko alebo priehľad od susedov či z ulice. Navyše, niektoré z nich, s vyšším obsahom silíc, záhradu spríjemňujú svojou vôňou.
Divých včiel samotárok a čmeliakov je v našej prírode v dôsledku chemizácie už málo. Vysadením včelárskych rastlín im môžeme zabezpečiť celkom slušný miestny zdroj obživy.
Ako vyberať
Pri výbere „včelárskych“ rastlín berieme do úvahy nielen potreby včiel, ale aj pôdne a klimatické podmienky lokality. Vybrané rastliny by mali byť dostatočne odolné proti škodcom a chorobám, aby sme ich nemuseli chemicky ošetrovať a ohrozovať tak životné prostredie, včely a v konečnom dôsledku aj seba samých. Dobrým návodom pri výbere je i termín kvitnutia. Vysádzame ich tak, aby kvitli priebežne od skorej jari až do neskorej jesene. To dosiahneme pestrým výberom druhov stromov, krov, trvaliek, cibuľovín a hľuznatých rastlín, čo zároveň bude lahodiť oku záhradkára.
Hmyz najviac priťahuje fialová farba, následne žltá a biela. Pri pohľade na rozkvitnutú záhradu tak nie je prekvapením, že najčastejšie včelami navštevované kvety rastlín nesú práve tieto farby. Aby sme skĺbili príjemné s užitočným, nemôžu tieto rastliny v našej záhrade chýbať.
Po ktorých rastlinách siahnuť?
V skorom jarnom období to môžu byť napríklad modrice (Muscari), v polotieni stromov tavolín (Eranthis hyemalis) či pečeňovník (Hepatica). Pôsobivú scenériu dotvorí aj šafran (Crocus) alebo rôzne druhy korunkoviek (Fritillaria imperialis). Ak chceme pomôcť čmeliakom, tie počas jari uvítajú kvitnutie rôznych druhov šalvií (Salvia), kocúrniky (Nepeta), ale aj okrasné druhy cesnakov, tarice (Alyssum saxatile) či pivónie (Paeonia) a veroniky (Veronica). Trúfnuť si môžeme aj na liečivý kostihoj (Symphytum).
Letné obdobie ponúka širokú paletu rastlín, ktoré sú vhodným zdrojom nektáru a peľu pre motýle, včely a iné opeľovače. Na vlhkých stanovištiach môžeme vysadiť impozantnú žltušku (Thalictrum), ale aj vojnovku (Polemonium). Množstvo chutnej potravy pre hmyz vyprodukuje aj astilba (Astilbe arendsii), hlaváč (Scabiosa caucasica), kráska (Coreopsis), šuškarda (Liatris spicata), kokarda (Gaillardia pulchella), agastache (Agastache foeniculum) či večernica (Hesperis matronalis). Určite by nemali chýbať rôzne kultivary kotúčov (Eryngium) a ježibaby (Echinops).
Neskoré leto doplní rozchodníkovec (Sedum spectabile), angelika (Angelica gigas), astry (Aster) a ploštičník (Cimicifuga ramosa).
Text: Ing. Jaroslav Pížl, Mgr. Adrián Purkart, PhD.
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Je niekto alergický na niektoré rastliny v záhrade?