Prefíkaní operenci: Vrany, straky a havrany patria medzi najinteligentnejšie vtáky na našej planéte

Stretneme sa s nimi v každom meste, obci či vo voľnej prírode. Krkavcovité vtáky môžu svojím výzorom vzbudzovať strach, pôsobivou inteligenciou, naopak, uznanie.

Havrany

Krkavcovité vtáky (Corvidae)

Sú súčasťou rôznych kreslených rozprávok, ako aj hrôzostrašných hororov. V chladnom období roka vyniknú vďaka tmavému periu, v záhradách pokrytých snehom  ešte viac. Vyše 130 rôznych vtákov tejto čeľade je rozšírených takmer po celom svete. Patria sem malé až stredne veľké druhy. Na našom území hniezdi minimálne osem druhov.

Všestranné schopnosti

Spoločne s papagájmi ide o najinteligentnejšie vtáky žijúce na našej planéte. Sú schopné identifikovať samých seba v zrkadle, pamätajú si aj to, kam ukryli svoju potravu. V niektorých testoch sú ich kognitívne funkcie na úrovni ľudoopov. Rôzne pokusy ukázali, že vedia použiť paličky a iné predmety ako nástroje, vďaka ktorým sa dostanú k odmene. Neraz boli pozorované, ako sa hrajú s rôznymi loptičkami, podobne ako psy či mačky.

Niektoré druhy dokážu dokonca napodobňovať ľudskú reč. Aj pre boli tieto vlastnosti v minulosti spájané s rôznymi temnými silami. Domnienky ľudí podporoval aj ich tmavý vzhľad, ktorý im pripomínal farbu noci. Pre rôzne povery boli dlhé stáročia prenasledované a hrozilo im vyhynutie.

Straka obyčajná

Azda najčastejším zástupcom v okolí ľudských sídiel je straka obyčajná (Pica pica). Má tmavé sfarbenie, pričom brucho a ramená sú biele. Preferuje život v nížinách, kde je schopná nájsť dostatok zdrojov potravy počas celého roka.

Hniezdi raz ročne počas apríla a mája. Hniezda si vytvára vysoko v korunách stromov z paličiek a blata, kam kladie 6 až 8 vajec. Jedince, ktoré v daný rok nehniezdia, vytvárajú spoločné nocoviská zložené vzácne aj z niekoľko stoviek jedincov. Dokážu loviť potravu koordinovane v skupinách. Sú všežravé a často vykrádajú mláďatá z hniezd iných menších vtákov, ktoré im slúžia ako potrava.

Straka

Havran čierny

Cez zimu k nám prevažne z Ruska prilietavajú aj veľké kŕdle havranov čiernych (Corvus frugilegus). Ako už názov napovedá, sú sfarbené na čierno, iba báza zobáka je belavá. Ich populácie majú dlhodobo klesajúci trend. Časť z nich hniezdi aj na Slovensku, prevažne v parkoch, na cintorínoch či v remízkach v otvorenej poľnohospodárskej krajine. Vytvárajú si hniezdne kolónie zložené z množstva párov. Hniezdiť začínajú už v marci a samička kladie tri až päť vajec.

Mláďatá vylietavajú koncom mája. Rodičia sa o ne starajú aj niekoľko týždňov po vyletení. Živia sa prevažne hmyzom, semenami, zdochlinami či drobnými živočíchmi. Prítomnosť človeka im neprekáža – ba dokonca ju dokážu využiť vo svoj prospech. Často bolo pozorované, ako zhadzujú orechy z výšky na tvrdý betón alebo ako ich kladú na cestu do dráhy áut, aby sa dostali k výživnému jadru. Naučili sa totiž, že takto sa poškodí tvrdá škrupina, ktorú by zobákom len ťažko rozbili. Populácie, ktoré hniezdia u nás, odlietajú zimovať do južnejších častí Európy.

Havran čierny

Vrany

Vrán sa u nás vyskytuje viac druhov a foriem. Napríklad vrana popolavá (Corvus cornix) sa v záhradách vyskytujú celoročne. Na rozdiel od havranov hniezdia individuálne. Čierno sfarbený majú len „podbradník“, hlavu, zobák, krídla a chvost. Zvyšok tela je sivý. Na hniezdenie si vyberajú prevažne solitérne stromy alebo stromoradia.

Budujú si vlastné hniezda z konárikov a kúskov tráv. Niekoľko párov hniezdi aj na stĺpoch elektrického vedenia. Živia sa širokou škálou potravy – od zdochlín, hmyzu, semien rastlín a ovocia až po žaby a mláďatá iných živočíchov. Vďaka svojej nevyberavosti sú užitočné v prírode hlavne pre svoju hygienickú funkciu.

Vrana

Krkavec čierny

Najväčším krkavcovitým vtákom u nás, ale i vo svete je krkavec čierny (Corvus corax). Je to veľký čierny vták s mohutným zobákom a hmotnosťou až vyše jeden a pol kilogramu. V minulosti boli jeho populácie nízke, no v súčasnosti na Slovensku hniezdi dva- až štyritisíc párov a ich početnosť sa pomaly zvyšuje. Hniezdi na ťažko dostupných skalách a na vysokých stromoch. Vytvára trvalé hniezdne páry. Živí sa prevažne drobnými hlodavcami, no nepohrdne ani zdochlinami a malými zajacmi.

Krkavec čierny

Rady biológa

Adrián radí, ako do záhrady prilákať, ale i odohnať krkavcovité vtáky.

  • Jeden hniezdiaci pár dokáže za jedinú sezónu skonzumovať aj viac ako 40 000 jedincov rôzneho hmyzu. Aj z tohto dôvodu je ich prítomnosť dôležitou zložkou zachovania prirodzenej rovnováhy v záhrade. Nezabúdajte, že všetky krkavcovité vtáky sú zákonom chránené.
  • Prilákať krkavcovité vtáky možno aj budovaním vysokých bydiel, na ktorých môžu posedávať a rozhliadať sa do okolia. Táto metóda sa používa najmä v otvorenej krajine na rozsiahlych pozemkoch, kde na aspoň tri metre vysokých tyčiach rady odpočívajú aj dravé vtáky loviace hlodavce.
  • Vybudujte si v záhrade kŕmidlo pre vtáky. Dajte pozor, aby nebolo v dosahu mačiek, ktoré zo zábavy a vlastne zbytočne lovia jeho návštevníkov. Počas zimy doň môžete sypať rôznorodé semená, najmä slnečnicu, pšenicu, mak, proso, doplnené orechmi, lojom, kukuricou, ale aj nakrájanými jabĺčkami. Odporúča sa kŕmiť iba v čase zimy, mimo tohto obdobia si hravo poradia aj samy.
  • Ak naopak, potrebujete z pozemku krkavcovité vtáky odohnať, môže to byť náročné, keďže ide o mimoriadne inteligentné tvory. Dôležité je udržiavať poriadok a nenechávať v okolí domu ľahko dostupné potraviny a odpad z nich. Atrapy sov nemusia fungovať dlho, tieto vtáky ich totiž rýchlo odhalia. Niektorí záhradkári odporúčajú stavať tradičných strašiakov v podobe a veľkosti človeka.

Text: Mgr. Adrián Purkart, PhD.
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku