Život v záhrade neutícha ani koncom sezóny. Je to úžasné divadlo farieb, pohybov a nezbednosti, ktoré sa nikdy nezunuje. Hoci hriadky v záhrade začínajú pustnúť, dvor predsa len ožíva. Ak vtáky objavia kŕmidlá naplnené vtáčími pochúťkami, prichádzajú v čoraz väčších kŕdľoch na bohatú hostinu.
Práve podľa nich viete, či sa máte na prechádzku obliecť teplejšie ako inokedy alebo môžete odložiť nosenie dreva do kotolne až na zajtra. Sú ako malá živá predpoveď počasia. No nielen to. Ak sa o vtáky postaráte v časoch núdze, hlavne počas zimy, vybudujete u nich návyk navštevovať vašu záhradu. V nej dokážu mnohé spevavé vtáky zničiť počas sezóny obrovské množstvo škodlivého hmyzu. Svojím spôsobom sa tak stávajú ideálnou ekologickou prevenciou.
Ich časté návštevy vám, samozrejme, nezaručia úplné vykynoženie škodlivého hmyzu. Faktom však zostáva, že vtáky sú v potravinovom reťazci, ktorého súčasťou je aj škodlivý hmyz, na úplnom vrchole, v pozícii predátorov. Ich prítomnosť vo vašej záhrade v hojnom počte sa tak stáva dôležitou súčasťou ochrany pred škodcami.
Keď sa jeseň rozbehne v plnom prúde, je to znamenie, že vo dvore aj v záhrade treba naplniť kŕmidlá. Zvedavé vtáčky čoraz viac sondujú v kraji, kde nájdu čosi do zobáčika. Hmyzu je menej a aj lesy a lúky sú menej pestré. Každá drobnosť na prilepšenie sa počíta. O to viac bude nádeje, že kde je dnes bohato, bude aj po prvom snežení.
Malá kopa pýta viac
V záhrade vrcholí jesenné upratovanie a začíname pomaly zazimovávať. Ak si nájdete trocha času, nezabudnite na operených pomocníkov a urobte malý pokus. Skúste naplniť kŕmidlo a pozorujte, čo sa bude diať.
Prvé sa vždy ukážu vrabce. Hoci po boku ľudí už vedia, kde sa im čo pritrafí, predsa len ich nová ponuka naplno zaujme. Obsadia kŕmidlo a snažia sa tváriť, že práve ono je centrom ich teritória. Šuchoria sa, prehrabávajú a vyhadzujú z kŕmidla von na zem všetko, čo sa im nepozdáva. Neraz môžete mať pocit, akoby všetkým robili na protiveň. Kde je však ruch, tam čoskoro prídu ďalšie vtáčiky.
Preto na začiatok treba do kŕmidiel sypať iba to najlacnejšie a najdostupnejšie, aby škoda bola čo najmenšia – hoci by to bol len jačmeň a pšenica. Semienka v sychravom čase pučia a klíčia, takže čo sa týka kŕmenia, osoh z nich nebude.
Riešením na nezbednosť prvých operených prieskumníkov sú vysoké bočnice a malé dávky krmiva. Aspoň na začiatok, kým nezavítajú cennejší hostia. A ak chcete šibalskej bande vrabcov prejsť cez rozum, rozostavte vo dvore viacero kŕmidiel. Sú rodinkárske, držia sa pokope, takže viac ako jedno kŕmidlo zaručene dlhodobo okupovať nebudú.
Hrdličky milujú obilie
Ak sa v okolí túlajú hrdličky, rozsypané obilie neunikne ich pozornosti. Najprv si s nesmiernou opatrnosťou privyknú na obilie rozsypané na zemi, neskôr sa odvážia aj ku kŕmidlu. To však musí mať väčšie rozmery, aby sa doň vôbec dostali. Ak sa im to podarí, premkne vás pocit, akoby boli vo vašej záhrade odjakživa.
Nájdu si dosku na sedenie, možno obsadia operadlo na lavičke alebo objavia skryté zákutie v záhrade, kde sa potom budú počas teplých dní slniť. Stanú sa patrónmi vášho dvora a už len kvôli nim sa budete snažiť krmivo do kŕmidiel priebežne dopĺňať.
Sýkorkám nechýba odvaha
Keď sa vo dvore objavia prvé žlté brušká, je to znamenie, že prišli sýkorky z neďalekého okolia. Mnohé z nich využili v sezóne búdky a zostali verné svojmu rodisku. Niektoré sú žltšie ako ostatné, iné akoby boli čierno-biele. Všetky sú však z jednej rodiny – zo skupiny druhu sýkorka veľká.
Ak im do tieňa, mimo dosahu slnečných lúčov a mačiek, zavesíte plátok surovej chrbtovej slaniny, potešia sa jej rovnako čulo, ako radostne privítajú aj lojové guľky so semienkami. Lojové gule sú zároveň praktické kŕmidlá, ktoré nevyžadujú mnoho starostlivosti a majú obrovskú výhodu. Keďže sa na nich okrem sýkoriek žiaden iný druh vtákov neudrží, akoby boli rezervované výhradne iba pre sýkorky.
Po niekoľkých týždňoch jednotlivé sýkorky hravo rozpoznáte aj z diaľky podľa ich charakteristickej kresby a doslova si budete môcť odstopovať ich návštevné hodiny. Ak sa však medzi nimi objavia cudzie sýkorky, niektoré s modrými hlávkami či akoby zamazané sadzami, vedzte, že treba čakať ochladenie, alebo dokonca sneh. K dedinským sýkorkám sa totiž pridružili už aj tie, ktoré doposiaľ obývali okraje lesov – sýkorka belasá a sýkorka uhliarka. Ich prítomnosť v záhrade je neklamnou predzvesťou ochladenia.
Brhlík je vytrvalý zlodej
Celkom inak to vyzerá, ak zásobu slnečnice objavia brhlíky. Majú čierny pruh cez očko, žemľové bruško a slušivý modrastý šat. Za jediný deň dokáže dvojica brhlíkov vynosiť do neznáma celý dvojlitrový zásobník.
Majú svojskú taktiku prežitia. Napchávajú semienka do záhybov kôry, škár v múroch, či dokonca do balíkov sena, aby si ich tam neskôr našli, ak príde čas núdze a nedostatku. Hoci sú zlodeji a dokážu z kŕmidla vyhnať takmer každého návštevníka, predsa len robia radosť svojím ušľachtilým pôvabom. Prichádzajú v jednotlivých vlnách, no treba povedať, že vedia, kedy majú dosť, a po čase sa zasa stratia. Dožičte im slnečnice do sýtosti. Mať v lete v záhrade takýchto spojencov nikdy nie je na zahodenie.
Stehlíky nemajú len červenú hlávku
Zelienky – čiže stehlíky zelené – tiež zavítajú do kŕmidla. Obzvlášť v prípade, ak ho máte naplnené pestrou zmesou semienok. Spoznáte ich podľa toho, že na krídlach majú malé biele zrkadielko.
Pri vtáčích dobrotách dokážu vysedávať celé hodiny a prichádzajú viac v rodinkách ako v početnejších kŕdlikoch. Ak zacítia vo dvore či v záhrade pohodu, budú posedávať na stromoch a strechách, aby do kŕmidla nemali ďaleko.
Prvý sneh neraz priženie aj ich pestrofarebných príbuzných – stehlíkov pestrých. Hoci si vystačia so semenami bodliakov, ktorých suché byle trčia na zanedbaných lúkach, predsa len sú pre ne zaujímavé aj také dobroty, ako je mak, ľan či iné drobnejšie olejnaté semienka. Stehlíky pestré sú ozdobou záhrady a dvora a ich nádherné zafarbenie vynikne najmä počas sychravých dní.
Strnádky sa kŕmidiel boja
Keď počasie nadobro prituhne, neraz do dvora zavítajú aj strnádky. Z výšky stromu hľadia na hostinu ako také trpké citróny. Hoci nemajú dostatok odvahy, aby sa priblížili, predsa zvedavo skúmajú, čo sa deje. Nakoniec urobia rýchly nálet a opäť odlietajú.
Ak im však na zem nasypete zrná jačmeňa či pšenice a prikryjete ich malou strieškou, zrazu akoby bolo všetko inak. Celé hodiny šikovne lúskajú jadrá obiliek a na bielom snehu robia parádu. Určite ich poznajú chovatelia králikov, ktorým neraz vypadnú semienka na zem, kde ich práve strnádky pozbierajú.
Iný kraj, iná krása
Nie všetky príbehy sú však rovnaké – skladba spevavých vtákov pri kŕmidlách je rôzna podľa oblasti, v ktorej bývate. Kým v dolnej Nitre na nejedno kŕmidlo zavítajú drozdy, aby sa nasýtili jabĺčkami alebo mrkvou, severnejšie, napríklad na Liptove či Orave priletí za dobrotami i ďatlík strakatý alebo zvedavá straka, ktorá sa snaží uchmatnúť čosi do svojho večne hladného brucha. Občas priletia aj pinky, glezgy či hýle.
Jediné pravidlá, ktoré platia pri prikrmovaní vtáčkov, píše príroda. Čokoľvek sa im zapáči, to im padne na úžitok. Dôležité je iba to, aby bolo kŕmidlo na bezpečnom mieste, z ktorého vidno každú číhajúcu mačku. Najžiadanejším krmivom je slnečnica, výborné sú i mak, repka a oriešky, mnohé vtáčatá sa potešia obilninám. Takže ak nakúpite miešanú zmes, určite skôr či neskôr zmiznú aj tie najmenej populárne zrnká.
Chránené skrýše pomôžu pri nocľahu
Možno ste si to už všimli – hoci je zima v plnom prúde a mráz vybielil celú krajinu, v hniezdnych búdkach je živo. Tentoraz však samce nesúperia o hniezdisko, dokonca vnútri ani nik nesedí na vajíčkach. Hniezdna búdka poskytuje závetrie, v ktorom sa vtáčatám trávi čas príjemnejšie ako kdesi na holom konári stromu.
Preto sa v záhradkách cenia husté kry s poloopadaným lístím, ale aj kopy nastrihaných konárov, letorastov a výhonov, ktoré dokážu vo veternom počasí vytvoriť príjemné zázemie. Vrabce sa ukryjú do stajne k dobytku, oriešok si zasa hľadá škárky v kope palivového dreva či v drevárni.
Ak však príde na sýkorky, pinky či stehlíky, uchýlia sa nielen do búdok, ale aj do prázdnych debničiek, drevených škatúľ či otvorených skriniek, čo nájdu vo dvore. Ak na takomto mieste našuchoria svoj pernatý šat, v závetrí prežijú noc s menším výdajom energie ako kdesi na pustej čistine. Vedeli to aj naši dedovia, ktorí vždy pripravili skrýše, hoci navonok vyzerali ako zabudnutá kopa neporiadku.
Zachyťte ich na fotografiách
Ak chcete vedieť, kto navštevuje vaše kŕmidlo, keď ste v práci, fotoaparát môže byť skvelým pomocníkom pri pozorovaní. Prelistujte si návod a ak nájdete funkciu časozberného snímania, ste takpovediac za vodou.
Vo chvíli, keď aktivujete tento režim, fotoaparát automaticky začne robiť snímky v nastavených intervaloch. Znamená to, že každú minútu, dve či päť urobí fotografiu, aby ste mali prehľad o dianí vo dvore. Batéria vydrží dlhšie, ak ho necháte za oknom v teple domova, vypnutý blesk zasa zabráni tomu, aby sa vtáčatá naľakali.
Fotoaparát na rozdiel od fotopasce síce nevie, či sa pred jeho objektívom hemží život, snímky však v počítači veľmi rýchlo vytriedite. Presne takúto fintu používajú chovatelia holubov, ak chcú vedieť, ktoré samce a samičky sa spárovali v hniezdach.
Text a foto: Marcela Gigelová
Zdroj: časopis Záhrada
Ako chranite ovocie pred vtakmi? Tie siete su take..no bojim sa, aby v nich vtak…