V novembri je čas na posledné prípravy pred zimou. Zatiaľ čo sa venujeme starostlivému uskladneniu úrody, nezabúdame ani na ochranu rastlín pred mrazom a prípravu pôdy na budúcu sezónu.
Chránime stromčeky v kvetináčoch
Mnohé z ovocných druhov sa dajú úspešne pestovať aj v kvetináčoch. Okrem toho, že nám poskytnú chutnú úrodu, dokážu aj krášliť sviežo pôsobiacim a hustým olistením a na jar kvetmi. Žiadajú trochu viac pozornosti v porovnaní s pestovaním vo voľnej pôde. Čas by sme im mali venovať predovšetkým pred príchodom zimy.
Nezabudnime im v tomto období poskytnúť hlavne dostatok vlahy, ale vždy len v dňoch, keď nemrzne. Dôležité je tiež zabezpečiť ochranu koreňového balu, pretože korene týchto drevín sú o niečo viac náchylnejšie na poškodenie mrazom. Kvetináče ukladáme do drevenej debničky vystlanej suchým lístím, alebo ich obalíme jutovinou a premiestnime na chránené miesto k stene domu.
Uskladňujeme pozberanú úrodu
V zime sú plody zimných odrôd jabloní a hrušiek skvelou pochúťkou a bohatou zásobárňou hodnotných vitamínov a minerálov. Pozberanú úrodu však musíme správne a včas uskladniť. Už pri zbere je dôležité dbať na to, aby sme plody neotĺkli.
Uskladňujeme len nepoškodené, pevné a dostatočne vyzreté plody. Predtým než ich prenesieme na úložné miesto, pripravíme ho. Vhodné sú pivnice alebo iné tmavé a chladné priestory s teplotou od 1 – 5 °C a relatívnou vlhkosťou vzduchu 85 – 90 %.
Priestory vopred vyčistíme a vydezinfikujeme, napríklad vysírením pomocou sírnej sviečky. Po jej zapálení ihneď opustíme miestnosť, dym je toxický. Sklad následne poriadne vyvetráme. Ovocie ukladáme do debničiek najlepšie v jednej vrstve, osobitne jablká a hrušky.
Pripravujeme čakanky na rýchlenie
Chrumkavé a zdravé listy nám počas zimy môže poskytnúť práve čakanka. Využijeme ich do šalátov, ako oblohu k jedlám alebo do varenia. Potrebujeme na to kvalitné čakankové korene, najlepšie tie dopestované z jarných výsevov.
Keď začnú čakankové listy na hriadke žltnúť, je čas pristúpiť k opatrnému vybraniu koreňov. Poslúži nám na to rýľ, ktorým jednotlivé korene podkopeme. Z vykopaných koreňov vyberieme tie najlepšie, dlhé aspoň 18 – 20 cm s priemerom v hornej časti okolo 5 cm. Korene následne zakladáme do zeminy v kvetináčoch, zvislo a tesne vedľa seba. Hornú časť potom už len zasypeme pieskom a všetko dôkladne zavlažíme.
V priestore, kde plánujeme čakanku rýchliť, dodržíme teplotu 10 – 13 °C. Po zhruba 4 – 5 dňoch na vrstvu piesku dáme ďalšiu, asi 30 cm vysokú vrstvu zeminy, slamy alebo piesku (cez túto vrstvu budú prerastať puky) a zhruba po týždni a pol alebo dvoch týždňoch zabezpečíme teplotu nad 15 °C.
Vyskúšajte
Druhá polovica jesene je príležitosťou na delenie trvácich úžitkových rastlín. Týmto spôsobom rýchlo získame nové rastliny rebarbory či ligurčeka. Každá oddelená časť musí mať zdravé korene.
Sadíme cesnak
S ukladaním cesnakových strúčikov do pôdy sa príliš ponáhľať nemusíme. Vhodnejšie je počkať na neskorú jeseň, na obdobie po dňoch, keď pôda trochu premrzne. Teplota pôdy v čase výsadby má byť nad nulou, ale pod 9 °C. Vtedy už v pôde nebudú aktívne niektoré choroboplodné organizmy, ktoré by pre cesnak mohli byť hrozbou.
Jednotlivé strúčiky po namorení, napríklad v Sulke K, sadíme do riadkov do hĺbky aspoň 8 až 10 cm od seba. Medzi riadkami necháme medzeru 25 – 30 cm. Cesnaku vyberáme miesta, kde sme v sezóne pestovali uhorky, cviklu alebo hlúboviny.
Zberáme kapustu
Zhruba tri týždne pred plánovaným zberom hlávkovú kapustu výdatne zavlažíme, potom už do zberu porast nepolievame. Na zber si vyhradíme pekný slnečný deň, keď nemrzne. Inak by každý dotyk spôsobil otlačenie hlávky a možné hnitie.
Na skladovanie vyberieme hlávky, ktoré majú hmotnosť aspoň 2 kg. Odoberáme ich aj s kúskom hlúbika a nechávame približne tri obalové listy. Pozberané kapustné hlávky necháme trochu preschnúť v dobre vetranej miestnosti až do zaschnutia reznej rany na hlúbiku a prenesieme ich na miesto skladovania.
Ošetrujeme hriadky
Do pôdy, z ktorej pestovaná zelenina odčerpala živiny, by sme ich mali počas jesene doplniť. Často sa na to zabúda, no je to jedna z dôležitých činností celkovej starostlivosti o úžitkovú časť záhrady.
Na výber máme kvalitný maštaľný hnoj alebo vyzretý kompost, ktorý zapracujeme do pôdy. Nezabudnime však, že nie všetky zeleniny nadbytok živín dobre znášajú. Tam, kde v nasledujúcej sezóne plánujeme pestovať koreňovú, cibuľovú zeleninu a strukoviny, maštaľný hnoj nedávame.
Na čo ešte nezabudnúť
- Vysádzame posledné nakúpené ovocné stromy a kry, kým nie je úplne zamrznutá pôda. Miesto výsadby si dôkladne premyslíme, nesadíme narýchlo, bez rozmyslenia.
- Zavlažujeme pred príchodom zimy vinič. Pôdu môžeme nahrnúť k novovysadeným jedincom, počas zimy im ochráni bazálnu časť.
- Pred príchodom silnejších mrazov včas zakryjeme hriadku s novovysadenými jahodami. Hodí sa na to čečina alebo netkaná textília.
- Zhrabeme spod stromov všetko napadané lístie, pretože môže byť zdrojom chorôb a útočiskom pre škodce. Dobré je tiež dať z konárikov preč mumifikované plody.
- Prekypríme pôdu okolo ovocných stromov a zapracovať do nej kvalitný kompost. Kmene môžeme v oblastiach s výskytom zveri obaliť chráničmi, čím zabránime poškodeniu ohryzením.
- Odstránime z hriadok, kde sme pestovali zeleninu, všetky pozberové zvyšky a trvácu burinu. Plochu potom môžeme zrýľovať.
- Pozberáme posledné plody tekvíc. Myslime na to, že každý plod by mal mať asi 10 cm dlhú stopku. Tekvicové plody necháme osušiť a uskladníme ich v chladnej a suchej miestnosti.
- Ochránime porast mangoldu, listových šalátov a špenátu z výsevov na konci leta netkanou textíliou. Osvedčuje sa do hriadky nahrnúť aj suché lístie alebo nasekanú slamu.
Galéria k článku
Text: Daniel Košťál
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Zdravím, mali by ste niekto dobrý kontakt na niekoho šikovného kto by mi urobil…