S príchodom jari sa nám opäť naskytá príležitosť vysádzať nové ovocné dreviny. Ako na to, poradí ich veľký propagátor pán profesor Hričovský. Inšpirujte sa radami skúseného odborníka.
Čo je zvyčajne cieľom majiteľa záhrady? Okrem oddychu či detských hier je to aj možnosť dopestovať si aspoň niečo vlastné. Veľký význam to má, nielen ak sú v rodine deti, pretože pre ne chceme, ak sa podarí, nepostrekované plodiny.
Okrem toho sa deti prirodzene dozvedia, že ovocie či zelenina nerastú v supermarkete, ale v záhrade, a na to, aby bola úroda, sú potrebné znalosti, práca a aj trpezlivosť. Vďaka vlastnej úrode ich tiež učíme neplytvať, pretože keď nás niečo stálo úsilie, neradi to vyhadzujeme a snažíme sa to spotrebovať či uchovať. A tiež nemáme problém skonzumovať aj plody nedokonalého tvaru alebo veľkosti, aj tie sú predsa „normálne“.
Deti zároveň učíme, že k životu patrí aj neúspech. Buď taký, za ktorý nemôžeme, napríklad ak nám v máji záhradu zničia krúpy. Alebo aj taký, ktorého by sme sa vedeli vyvarovať – napríklad ak si nesprávne prečítame či nepochopíme návod k postreku a namiesto zničenia škodcu zlikvidujeme celý strom alebo ker. Toto všetko je záhrada a patrí to životu.
Apelujem na vás, milí čitatelia, nevzdávajte sa, skúšajte pestovanie znova a znova, i keď možno trochu inak, a tešte sa z plodov záhrady a vašej práce. Ak sa vám podarí preniesť tento prístup aj na deti, máme ako ľudia mnohé vyhrané. Prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc.
Ovocie do každej záhrady
Nie je záhrada, pre ktorú by sa nedalo vybrať aspoň zopár ovocných drevín. Samozrejme, najväčšie možnosti ponúka veľká, prípadne aj stredne veľká záhrada, ale aj v malej stále viete vysadiť napríklad stĺpovité jablone či trpasličie hrušky, ale i stredne veľké a malé ovocné kry.
Kým kedysi platilo, že napríklad orech či čerešňa boli relatívne veľké stromy nevhodné na menšie pozemky, dnes už existujú podpníky, ktoré im nedovolia vyrásť príliš vysoko.
Veľmi obľúbené, najmä ak sú v rodine deti, sú v posledných rokoch okrem malín, ríbezlí a egrešov aj kanadské čučoriedky a muchovníky. Ovocné dreviny môžu byť dokonca priamou súčasťou kvetinových záhonov. Aj ony sú krásne, na jar nádherne kvitnú, počas leta obdivujeme ich plody a na jeseň sa im sfarbuje lístie.
Ako vybrať ovocie do záhrady?
Ako prvé si položte otázku, čo má kto v rodine naozaj rád a či je možné to u vás z hľadiska stanovišťa i veľkosti stromu. Nesústreďte sa na jeden druh či odrodu, vyberte rôzne. Stačí vám z každého kúsok na ochutnanie alebo plánujete aj vyrábať džemy, sirupy, zavárať či sušiť ovocie? Od toho sa odvíja množstvo drevín.
Keď približne viete, čo, v akej veľkosti a v akom množstve by ste si priali, zamerajte sa na lokalitu, v ktorej sa nachádzate. Pestovateľské lokality sa odlišujú nielen teplotami, množstvom zrážok, ale aj pôdou. Kým za najplodnejšie sa u nás všeobecne pokladali najmä nížinné južné lokality, pretože sa tu darilo aj teplomilným druhom, ako sú broskyne, marhule či nektárinky, dnes sa tieto hranice pestovania posúvajú vplyvom globálneho otepľovania.
Svoje v tom vždy zohrávali a zohrávajú aj šľachtitelia, ktorí šľachtili aj pre hraničné podmienky. Čoraz viac záhradkárov tak vysádza figovníky, hurmikaki a iné netradičné až exotické druhy.
Podľa veľkosti záhrady a množstva úrody si viete naplánovať, koľko a akých veľkých stromov záhrada „unesie“. Podľa toho sa budete orientovať aj pri voľbe podpníka a odrody. Na druhej strane sa nemusíte vyslovene vyznať v podpníkoch, ktoré zásadne ovplyvňujú veľkosť ovocného stromu, stačí vedieť, či plánujete vysokokmeň, stredne veľký strom, chcete tvarovať palmetu alebo vysadiť špaliere.
S výberom by vám už mali vedieť pomôcť v kvalifikovanom záhradnom centre. Čím väčší výber ovocných stromov majú, tým lepšie vyberiete aj do svojej záhradky. Keď máte malú záhradku, nedajte sa zlákať na kúpu vysokokmeňa s tým, že ho budete rezať.
V porovnaní so špalierom či zákrskom vás starostlivosť oň bude stáť oveľa viac práce a úsilia. A aj úroda nemusí odpovedať vašej predstave. Malé stromčeky majú krátke vetvičky s husto položenými listami aj plodonosnými vetvičkami, kým na veľkých stromoch sú rozmiestnené v rôznych výškach v korune.
Každému podľa chuti
Nezanedbateľná je aj chuť odrody, i keď je pravda, že často ju nemáte kde otestovať. Ak máte šťastie, podarí sa vám zistiť názov obľúbenej odrody – napríklad v obchode bývajú predávané s názvom. Aj v knižkách býva chuť popísaná, pátrať môžete podľa jeho vzhľadu aj na internete.
Na konci sezóny navštívte aj rôzne miestne záhradkárske výstavy organizované slovenským zväzom záhradkárov alebo iným združením, kde môžete na vlastné oči vidieť lokálne výpestky a kde sa môžete poradiť priamo s miestnymi pestovateľmi a možno aj so susedmi. Keď už budete vedieť názov odrody, zistite, či je v predaji, na akom podpníku a nájdete pre ňu konkrétne miesto na pozemku.
Niekedy sa stane, že kúpite takpovediac mačku vo vreci. Každá odroda je však testovaná aj na chuť, čiže primárne je chutná. Na druhej strane je pravda, že každý z nás má vlastné chuťové preferencie.
Stromy ako základ záhrady
Stromy, aj tie ovocné, tvoria akúsi kostru záhrady a dokážeme s nimi počítať, aj čo sa plánovania tieňa týka. Nezabudnite ani na význam ovocných drevín pre hmyz či vtáctvo. Skoro na jar bývajú rozkvitajúce stromy postupne navštevované opeľovačmi, vtákom slúžia celoročne ako úkryt a veľké stromy aj na hniezdenie.
Záhrada je a má byť aj súčasťou väčšieho celku, okolitej krajiny. Veľký význam mali kedysi časti záhrad vymedzené ovocnému sadu, kde bola neraz lúka alebo aspoň nedokonalý trávnik. Čím pestrejšia je záhrada a krajina, tým je zdravšia.
Staré a krajové odrody
Nezabúdajte ani na takzvané krajové odrody. Ide o staré odrody typické v tom-ktorom kraji, ktoré ani nemusia byť v predaji, ale kedysi sa šírili štepením zo záhradky do záhradky. Tým, že ich vysadíte, alebo si ich dáte naočkovať či navrúbľovať do doma pestovanej podnože, zachránite ich aj pre ďalšie generácie.
Ich prednosťou je to, že sú (respektíve boli – kvôli klimatickej zmene) dokonale prispôsobené danej lokalite, čiže sú vyskúšané. Na druhej strane ich časom vytlačili modernejšie odrody, ktoré mohli byť v danom čase odolnejšie proti chorobám, mali pestrejšie pestovateľské tvary alebo pravidelnejšiu plodnosť.
Choroby a škodce
Výskyt škodcov či chorôb sa môže líšiť lokalitu od lokality, ale aj rok od roka. Sú také, ktoré sú na danom mieste choré každý rok, pričom hneď vedľa je strom rovnakého druhu zdravý. Preto je dobré pri výbere siahnuť po odrodách málo náchylných na choroby alebo odolných proti nim.
Mať každý rok v záhrade od jari do jesene chorý strom alebo poškodenú úrodu nedáva zmysel. Buďte napríklad opatrní pri výbere sliviek a iných kôstkovín, obzvlášť v oblastiach, kde sa už vyskytla šarka sliviek. Ide o neliečiteľné vírusové ochorenie, ktoré znehodnocuje aj plody. Ak napadne drevinu, treba ju zlikvidovať. Kým kedysi sa šarka týkala predovšetkým sliviek, dnes sa už vyskytuje aj na marhuliach, broskyniach aj iných kôstkovinách.
Druhým príkladom je egreš. Ak by ste si chceli od suseda vziať vetvičky a rozmnožiť si ho, neberte si staré odrody. Tie sú náchylné na americkú múčnatku postihujúcu listy aj plody. Siahnite radšej po novodobých odrodách, ktoré sú takmer všetky proti nej rezistentné. Je lepšie každý rok oberať zdravú a nestriekanú úrodu.
Či odolné odrody vyberať medzi novými, modernými odrodami, alebo, naopak, medzi starými a krajovými, sa nedá jednoznačne povedať. Aj medzi novými, aj medzi starými sú náchylnejšie aj odolnejšie výpestky, pritom niektoré len na jednu chorobu, iné aj na viac.
Bez opelenia niet úrody
V záhradkárskej oblasti, kde je veľa ovocných stromov, ani nemusíte zistiť, že máte cudzoopelivú odrodu. Keďže takmer všetci naokolo pestujú jablone, čerešne, hrušky či slivky, peľ sa prenesie vetrom alebo hmyzom z jednej záhrady do druhej. Iné je to v novej štvrti, ktorá vznikla na kraji mesta a je lemovaná poliami. Tu chýbajúceho opeľujúceho partnera zistíte na absencii úrody.
Kým broskyne, marhule, nektárinky, vinič a drobné ovocie sú väčšinou samoopelivé (čiže v záhrade z nich stačí vysadiť jeden kus), čerešne, jablone, hrušky, slivky a čiastočne višne saďte aspoň po dva kusy z každého druhu, pokiaľ nie je odroda vyslovene samoopelivá. Ak bude mať samoopelivá odroda dlhodobo slabšiu úrodu, riešením môže byť dokúpenie ďalšieho jedinca.
Veľkosť drevín a hranice pozemku
Aby ste si do budúcnosti nespôsobili problém so susedmi, saďte vyššie a vysoké stromy ďalej od hranice pozemku. Hoci náš zákon nestanovuje presný počet metrov, ktoré je potrebné od plota dodržať, hovorí o tom, že susedov nemáme obťažovať nielen nadmerným hlukom, ale ani inými vecami, ktoré by mohli prekážať.
Konáre veľkých stromov, ktoré presahujú k susedom, k nim môžu zhadzovať lístie, plody a tieniť. Preto pri výbere výšky a šírky dreviny v dospelosti a jej umiestnenia v rámci záhrady myslite aj na budúce dobré alebo aspoň neutrálne susedské vzťahy.
Aký pestovateľský tvar zvoliť?
Keď zvažujete pestovateľský tvar – zjednodušene povedané jeho výšku i šírku v dospelosti – okrem veľkosti záhrady sa zamyslite aj nad zberom úrody. Kedysi bežné vysokokmene z našich záhrad takmer vymizli, pretože oberať úrodu z rebríka môže byť nebezpečné.
Na druhej strane práve takýto tvar ponúka možnosť uhniezdenia vtákom, prípadne sa dá cielene využiť ako zatienenie časti pozemku alebo terasy. Navyše, pod takýmito stromami sa dobre kosí. Dá sa pod ne tiež umiestniť lavička či iné sedenie. Naopak, pod trpasličími stromčekmi s výškou kmienka 40 – 60 cm je sťažená údržba trávnika a ani s tieňom sa nedá príliš počítať.
Výška kmienka jednotlivých tvarov:
- Vretená a štíhle vretená: 0,3 – 0,6 m
- Zákrsky: 0,5 – 0,7 m
- Štvrťkmene: 0,9 – 1,1 m
- Polkmene: 1,3 – 1,5 m
Galéria k článku
Text: prof. Ing. Ivan Hričovský, redakcia
Foto: Miro Pochyba, isifa/Shutterstock, iStock
Zdroj: časopis Záhrada
Zdravím, prosím o radu. Niečo mi lezie na broskyňu, jabloň, slivku a čerešňu. Ma…