Za klasický spôsob ochrany rastlín sa už dnes dajú považovať zvyčajne rýchlo a spoľahlivo fungujúce chemické prípravky. Stále viac sa do popredia dostávajú ich zdravšie a zároveň účinné ekologické a biologické alternatívy.
Znamenajú na pohľad zdravé rastliny zdravú úrodu? Zaujímavá otázka. Môžu a nemusia, záleží či je ich zdravie prirodzené alebo podporené chémiou, ktorej zvyšky sa môžu nachádzať v ovocí alebo zelenine.
Príklad: Kúpime si krásne jabĺčko, na pohľad celkom zdravé, a ak by sme videli strom, takisto by vyzeral zdravo. Možno sa ale úroda vydarila vďaka niekoľkým chemickým postrekom a v skutočnosti by laboratóriá pri jej rozbore odhalili aj niekoľko rôznych chemických rezíduí (zvyškov), pričom každé z nich má stanovenú maximálnu prípustnú hodnotu. Samozrejme, ideálne by bolo mať na pohľad krásne a vo vnútri úplne zdravé jabĺčko.
Niekedy však ako záhradkári stojíme pred dilemou: Keď sa objaví škodca alebo choroba, postriekať chemickým prípravkom porast čo najskôr, aby sme ho vôbec zachránili, alebo experimentovať s niečím, čo nemáme osvedčené, či dokonca tento rok nezasiahnuť a vzdať sa tak časti úrody s tým, že budúci rok to skúsime inak? V niektorých prípadoch našťastie stačí aj „nezasahovať“ a úrody, hoci nie „dokonalej“, budeme mať dostatok.
Odrodová záležitosť
Náchylnosť na choroby spôsobené hubami aj vírusmi (pri škodcoch to platí menej) je podmienená aj geneticky, čiže odrodovo. U nás predávané odrody nie sú výsledkom genetickej manipulácie, ale trpezlivého šľachtenia.
Keď sa nám v záhradke opakuje konkrétna choroba, určite sa oplatí siahnuť práve po odolných odrodách a hybridoch. Platí to napríklad pre protiplesňové hybridy uhoriek, odrody fazule odolné proti antraknóze, tabakovej mozaike či bakterióze, aj pre paradajky a zemiaky menej citlivé proti plesni zemiakovej a podobne. Aj pri ovocí existujú odrody odolné proti mnohým chorobám, ako slivky odolnejšie proti šarke, čerešne proti monilióze, jablone proti chrastavitosti. Naozaj veľmi široký je sortiment viniča hroznorodého, odolného proti múčnatke a peronospóre.
V mnohých prípadoch nemusíme siahať len po nových a moderných šľachtencoch, aj viaceré staré odrody vykazujú vysokú odolnosť. Jej miera ale nemusí byť a často ani nie je stopercentná, prípadné napadnutie pri pestovaní je však dobre tolerovateľné a na úrodu má malý, resp. takmer žiadny efekt. Premysleným výberom druhov, odrôd a hybridov si z veľkej časti ušetríme prácu, peniaze a starosti, ktoré by mohli choroby priniesť v budúcnosti.
Vplyvy počasia a okolia
Sú však aj choroby a škodce, ktoré sa vyskytujú sporadicky. To často závisí od vplyvu poveternostných podmienok, napríklad daždivé počasie podporuje pri mnohých druhoch vznik hubových ochorení, prípadne neúmerne zvyšuje množstvo slizniakov. Sucho zas zvyšuje množstvo vošiek, výskyt skočiek a má vplyv i na rozvoj múčnatky, hoci ide o hubové ochorenie.
Inokedy sa pod tým, čo šarapatí v záhrade, podpisuje okolie. Z polí plných repky sa škodce rady presunú na naše kapustovité druhy. Čo-to dobré (lienky, opeľovače), ale aj „zlé“ k nám môže preniknúť zo zanedbaných záhrad. Neovplyvníme ani to, že majú susedia v záhradke borievky, no hrdzu na hruškách budeme mať každý rok takmer určite. Pôvodcom je huba, ktorej reprodukčné orgány prinášajúce spóry vyrastajú na konárikoch tohto ihličnanu, aby vzápätí infikovali listy hrušiek. Podľa niektorých odborníkov je dosah spór aj 500 metrov. Hoci sa snažíme rastlinám vytvárať ideálne podmienky, nie je v našich silách ovplyvniť všetko a sme nútení nejako reagovať.
Ako poňať ochranu rastlín v záhrade
Pri ochrane rastlín v záhrade by náš postup mal byť nasledovný. V prvom rade sa snažíme udržiavať zdravú pôdu s vyváženými živinami. Zálievku dimenzujeme tak, aby konkrétnym druhom vyhovovala. Naše úsilie smerujeme k pestovaniu zdravej a odolnej rastliny.
No aj zdravú rastlinu môžu choroby a škodce ohroziť na živote. Pozor, nie vždy je nutné zasahovať. Napríklad vykrojené listy na ružiach v tvare písmena C má na svedomí samotárska včela čalúnnica (opeľovač), a keďže zvyčajne nespôsobuje závažné škody, tých pár lístkov rastlinu nezabije ani významne nenaruší estetiku. Podobne zopár húseníc vzácneho vidlochosta na kôpri nás môže hlavne potešiť. Samozrejme, keď sú rastliny napadnuté nadmieru, že hrozí ich vyhynutie, zakročíme.
Začíname prevenciou
Záhradkárčenie je aj o tom, že pestovaným rastlinám vytvárame optimálne podmienky. Je to základ prevencie. Dá sa začať už zjari, pri výsevoch a výsadbe používame mykorízne huby, neskôr kvalitný kompost, listové hnojivá, prípadne aj postreky prospešnými hubami alebo baktériami. Tie často účinkujú tak, že rastlinu „obsadia“ a neskôr zabránia preniknutiu patogénu.
Keď už sa choroba alebo škodca vyskytnú, snažíme sa zakročiť prírodnou cestou, používame cesnakové, žihľavové alebo paprikové (zo štipľavej papriky) výluhy, či už domáce, alebo kúpené. V ponuke nájdeme aj rôzne ekoprípravky na báze rastlinných olejov alebo výťažkov. Do „boja“ môžeme dokonca zapojiť aj drobné živočíchy, napríklad parazitické hlístice schopné znútra rozožrať stále sa množiace slizniaky.
Pomerne dobre sa takýto biologický boj zvádza v skleníkoch a foliovníkoch, kde sa využívajú osičky a lienky, pretože z uzavretého priestoru len tak neuletia. Pozor, ak používame živých predátorov, sme mimoriadne opatrní pri kúpe a skladovaní, mnohé z nich vydržia živé v balení len niekoľko dní, maximálne týždňov.
Až keď nezaberie prevencia, „babské“ rady ani ekologické a biologické prípravky, uvažujeme o chémii.
Zásady používania chémie
Každý chemický prípravok, ktorý je v predaji, musí byť schválený Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom. Zásadou je používanie v odporúčaných koncentráciách a presne podľa návodu. Ak by aj ostali v rastlinách nejaké zvyšky, budú v prípustnej miere.
Chemický prípravok má byť čo najmenej jedovatý pre človeka, zvieratá a ideálne neškodný pre užitočný hmyz. Vyberáme ho aj podľa toho, aby časový interval medzi postrekom, zberom a konzumáciou plodov danej rastliny zodpovedal ochrannej lehote predpísanej pri použitom prípravku. Pripravujeme len také množstvo postrekového roztoku, aby sme ho bezo zvyšku aj spotrebovali. Nestriekame za vetra, aby sme nezasiahli nechcené porasty, ale ani susedovu záhradu.
Ak pod postrekovanými stromami pestujeme zeleninu, jahody alebo je tam i trávnik, na ktorom sa hrávajú deti, pred postrekom ich chránime pokrytím plastovou fóliou, ktorú tam necháme až do zaschnutia postreku na stromoch.
Pri niektorých prípravkoch musíme dodržať aj teplotu prostredia pri aplikácii, pretože mimo nej nemusí byť prípravok buď dostatočne účinný, alebo dokonca môže rastlinu i poškodiť. Nestriekame počas horúcich obedňajších teplôt a intenzívneho slnka. Napríklad sírne prípravky pri viniči nepoužívame pri teplotách nad 25 °C, lebo vtedy pôsobia fytotoxicky.
Pri opakovanom použití je vhodné prípravky s tým istým účinkom obmieňať, aby nevznikla pri škodcovi rezistencia, teda odolnosť. Pre ochranu včiel postrekujeme v čase, keď rastliny nekvitnú alebo keď nelietajú včely, teda skoro ráno alebo večer.
Zápisky zo záhrady
Je vhodné, aby záhradkár každý rok sledoval a zapisoval si, ktoré choroby a škodce sa na ktorých rastlinách, v akej intenzite, pri akom počasí a v akom termíne vyskytujú a ako reagovali na daný ochranný zásah. Podľa takejto štatistiky sa potom v nasledujúcich rokoch možno do určitej miery orientovať najmä pri preventívnych opatreniach a zásahoch.
Text: prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc., redakcia
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Najsilnejšia ekologická zbraň proti voškám? Výluh a zákvas zo žihľavy!
Chceme konzumovať biopotraviny. Oplatí sa ich pestovať?
Efektívna ochrana: Začnite boj so škodcami už teraz
Predchádzame najčastejším ochoreniam broskýň
Chemicky alebo bio?
Prírodná záhrada sa opäť vracia do módy. Aké sú jej princípy?
Môj domSchátrané ihrisko zmenili svojpomocne na komunitnú záhradu. Najprv som bol sám, neveril som, že to vyjde, vraví otec myšlienky
Môj domTakto si vytvoríte jedlú záhradu s minimom starostlivosti, radí záhradný architekt. Záhon lenivého záhradníka zvládnu aj deti
Môj domZastavte útoky slizniakov v záhrade! Poznáme 8 účinných spôsobov, ako sa ich zbaviť aj bez chémie
ASB.skNajzelenšiu univerzitu na Slovensku nájdete v Nitre. SPU postúpila v globálnom rebríčku vďaka obnoviteľným zdrojom
Dobrý deň, prosím vás, neviete o niekom kto vyrába klasické drevené vidly?????po…