Fermentovaný čaj z malinových listov: Skúste tento pôvodný recept

Bylinné čaje sú obľúbené nielen pre svoje chuť, ale aj liečivé účinky. Môžeme si ich pripraviť z divých alebo záhradných bylín, ktoré použijeme čerstvé alebo častejšie sušené. Špeciálnu kategóriu predstavujú fermentované čaje. Viete si ich pripraviť?

Čaj z fermentovaných malinových listov — Chuť a aróma sa podobá na čierny čaj. Foto: Shutterstock

Fermentácia zmení farbu materiálu na tmavohnedú až čiernu a výrazne ovplyvní aj chuť výsledného nápoja. Chuť a aróma sa približuje k čiernemu čaju. Čierny čaj je vlastne tiež výsledkom fermentácie zeleného čaju – ide o rovnaký druh materiálu, len s inou úpravou.

Zaujímavosť

Švédsky botanik, zoológ a lekár Carl von Linné, otec modernej taxonómie, ktorý vytvoril dodnes vedcami používaný systém na opisovanie a zaraďovanie rastlín, húb a živočíchov, pri popise čajovníka predpokladal, že čierny a zelený čaj pochádzajú z rôznych druhov rastlín. A tak ich aj popísal.

Fermentácia listov malín

Fermentácia je proces, pri ktorom biologický materiál mení svoje zloženie a charakter, a to pomocou mikroorganizmov a bez prístupu vzdušného kyslíka. Tento proces ovplyvňuje chuťové aj funkčné vlastnosti, pre nás žiaducim spôsobom, a preto sa využíva na zušľachťovanie rastlinného materiálu. Samotný proces je pomerne jednoduchý, len si treba pripraviť vhodné podmienky.

Najčastejšie sa takto fermentujú listy malín, ale obľúbené sú aj listy ostružiny a jahôd, prípadne ich zmesi. Vždy uprednostňujeme materiál z divo rastúcich rastlín, ktoré majú vyšší obsah priaznivých látok. Niekedy sa používajú aj aromatické listy čiernej ríbezle, prípadne bylinky ako medovka, mäta či repík.

Fermentované listy malín na čaj — Najčastejšie sa fermentujú listy malín, ostružín a jahôd. Môžeme však využiť aj aromatické listy čiernej ríbezle alebo byliniek. Foto: Shutterstock

Ako fermentovať listy na čaj

Pôvodný popis procesu podľa Peyera

Nazbierané listy necháme 24 až 36 hodín na kôpke v tieni vädnúť, v tenkej vrstve 3 – 5 cm, pri ideálnej teplote 20 – 24 °C a relatívnej vlhkosti vzduchu okolo 70 %.

Potom listy na stole ručne rolujeme, teda šúľame do ruličiek. Narušíme tým bunkové steny a spustíme impulz na fermentovanie. Je dôležité vystihnúť správnu mieru zvädnutia, aby sa listy dali dobre rolovať a z buniek sa uvoľnila šťava. Príliš zvädnuté listy by už mohli odolávať snahe takto ich narušiť. Ak po rolovaní materiál chytá hnedasté tóny, všetko prebieha, ako má.

Po zrolovaní materiál vložíme do plátenného vrecka alebo zabalíme do látky a na asi 30 minút vystavíme teplej vodnej pare. Následne hmotu vložíme medzi dve dosky a necháme cez noc fermentovať.

Rolovanie, zaparenie a fermentovanie môžeme ešte dvakrát zopakovať. V prípade potreby lístky ešte raz zrolujeme a necháme rýchlo usušiť na slnku alebo inom zdroji tepla.

Rolovanie malinových listov na fermentovaný čaj — Rolovaním listov narušíme bunkové steny a spustíme proces fermentácie. Foto: Shutterstock

Druhý, jednoduchší návod pochádza od Dr. Kresánka

Ovädnuté listy prevalčekujeme, pokropíme a zabalíme do plátna. Necháme 2 až 3 dni na horúcom mieste. Takto fermentované listy následne usušíme.

Výsledok stojí zato

Je pravdepodobné, že zložitejší spôsob nám prináša lepšiu kontrolu nad procesmi v materiáli. V neželanom prípade by mohla fermentáciu pokaziť pleseň. Toto do značnej miery obmedzuje fakt, že proces prebieha bez prístupu vzduchu, čo plesniam nevyhovuje.

Po dokončení fermentácie sa musíme uistiť, že sme výsledný materiál skutočne dobre vysušili. Potom ho uložíme hermeticky uzavretý na tmavé miesto. Výsledný čaj je veľmi lahodný a neobsahuje teín, čo môže niekomu vyhovovať.